Blogy používateľa Vea

Baby ( a chlapi samozrejme ) - stáva sa to aj Vám?
Asi z tej MD mi odumierajú bunky, alebo čo, ale ja mám pocit, že mi "vynecháva RAMka".
Minule som chodila ako "..." po byte a hľadala som mobil, muža som si dovolila vyrušiť od hier na PC či ho náhodou nevidel, malý nerobil žiadne Halo HAlo - tak ho nemal ....
No chodila som chodila ... už som rozmýšľala, kde mi vypadol a samozrejme som to všetko kometovala kamoške CEZ TELEFÓN - tá chytila asi najväčší záchvat smiechu vo svojom živote a utrúsila ... že nie som normálna
A podobné veci sa mi stávajú bežne ...

Čítala som Vaše rady, naozaj sme ich s manželom prebrali a začali sme hneď aj uvažovať že naša ratolesť dostane detskú izbu.... rátali sme, ako by to vyšlo momentálne čo najlacnejšie, pomaly dohadovali termín, kedy sa do toho pustíme.....
Noc zo soboty na nedeľu bola taká "desná" a navyše poobede sme sa vybrali kúpiť plienky a malý sa správal príšerne..... ŽE ... keď sme sa vrátili z nákupu, nedeľa - nenedeľa - pustili sme sa do sťahovania skriniek (našťastie máme málo nábytku a posteľ pre syna bola už dávno kúpená). Po dvoch hodinách mordovania ... výsledok? DETSKÁ IZBA ... síce ešte zopár vecí ako poličky a tak chýba dokončiť ale TO SÚ DETAILY.... malý mal z toho "hokej" , keď šlo do tuhého že ideme spinkať, bral vankúš a chcel ísť spať na staré miesto, ale nakoniec sme to zvládli a zaspinkal v novej izbičke....

Ahojte ..... skúsite poradiť? Synátor - bude mať skoro dva roky, s diagnózou ADHD - teda hyperaktívny - začína byť čím ďalej tým viac agresívny. Nieže by bil detičky, to nie , v žiadnom prípade, má strašne rád spoločnosť, ale ..... bije nás, teda vlastne kope. Keď sa mu niečo nepáči, tak strašne kope, hryzie, bije nás. V noci spí s nami -kedysi sme riešili priestorový problém, potom problém "živého spánku" (spí strašne aktívne, v postielke sa doudieral, nepomohlo ani hniezdo, z postele zvykne spadnúť, tak spí medzi nami), priestoru má dosť, kedže máme dokopy manželskú postel+ jeho válendu ---- ale noc sa končí modrinami mňa aj manžela....

Dnes, sediac u lekára a čakajúc na recept s Clostibegytom a veriac, že sa druhé bábo podarí čo najskôr (lekárovi som sľúbila veľkú čokoládu, keď sa to podarí čo najskôr) - som uvažovala o tom, ako vlastne žijeme ... mám na mysli finačnú stránku....
Premietla som si v hlave naše príjmy a hlavne naše výdaje, splátky a podobne a prišla som na to, že odkedy máme syna, žijeme vlastne iba na dlh - splácame hypotéku, platíme pôžičku a občas zalezieme aj do mínusu na debetnej platobnej karte. Zarába iba manžel, kedže ja si užívam "dovolenku" za 4430 Sk (cca????)A pritom kupujem najnutnejšie veci, ako plienky, mlieko (kedže náš syn vypije skoro liter mlieka denne), zelenina, ovocie, maso..... Iné sa kúpi iba keď už to "visí nad pripasťou"....

Túto stránku našiel môj manžel, keď blúdil netom.......
Ale musím povedať, že ju našiel v tom správnom čase - keď ma moje myšlienky dobehli a skúšajú ma predbehnúť a poraziť.......
Som doma skoro 2 roky, sú to tie najkrajšie roky v mojom živote aj keď občas boli dosť dramatické dni, kedže môj synátor sa asi vo všetkom vymyká normám, tabuľkám a neviem čomu ešte.....
Začnem pekne od začiatku ..... pôrod ako "sviňa" - depku z neho mi zmiernil iba pohľad na úžasného a vytúženého syna.... Spánok môjho syna sa od začiatku vymykal normám, ale mala som jedno obrovské a jedinečné šťastie - mala som vždy dosť mlieka a v kojení som sa doslova vyžívala - kojenie som proste milovala, takže nebol problém keď sa môj synátor budil na hlad pomaly každú hodinu .... Jedine, kde sa to prejavilo - bola únava a tá sa nabaľovala, kopila ... Prišli zúbky.... o každom jednom by sme vedeli rozprávať a kedže naše babky a dedkovia majú radšej niečo iné ako svojho vnuka, tak sa únava nakopila u nás oboch - bála som sa, že sa manželovi niečo stane v práci, kedže sme boli permanentne unavení... Ani sme si syna vychutnať poriadne nevedeli....