Vcera som sa mi potvrdilo,co som v podvedomi uz davno tusila.Moj 3 rocny syn je autista.Az teraz mi vsetko doslo.Ked som vysla z ambulancie detskej psychologicky,mala som pocit,ze sa mi zrutil cely svet.Viem,ze musim byt silna uz len kvoli nemu,ale este som sa s tym nevysporiadala.Prezila som hadam najhorsiu noc vo svojom zivote,ktoru som takmer celu preplakala.Nadej sa strieda s hnevom,a nekonecnym mnozstvom otazok,ako to zvladnut.Do roka sa vyvijal normalne,zacal pekne hovorit,potom nastal regres vo vyvoji.Dlho som si nepripustala,ze je nieco v neporiadku,ved kolko deti ma zachvaty zlosti