Vola sa to asi osud, to co ma pred viac ako 5 rokmi zavialo do Talianska.. obdobie “nerozumenia si s nikym”, rozchody a hadky s ex, skusky, ktorymi sa nie a nie prehryzt.. az som pochopila, ze je to presne to obdobie, ked clovek chce urobit raznu zmenu a vstupila som do kanclu jedneho z profesorov so slovami “Chcem ist studovat von, je mi jedno kam, ale von”
O Taliansku som nemala ani paru, bolo to miesto, kam som nechcela ist ani na dovolenku, nieto este zit, lebo to co sa u nas o Talianoch hovorilo, o ich temperamente, hadavom sposobe zivota a ziarlivosti mi akosi nepripadalo spravne miesto na oddych…ale clovek mieni, zivot meni, a tak som teraz tu, pisem, aby som vam ich trosku priblizila tak, ako ich vnimam ja mojimi ocami, ako ziju a aki naozaj su… a ci su naozaj taki ako sa o nich tvrdi, ci len mame este stale trosku skreslene predstavy o “juzanskom temperamente”
ze by konecne po tolkych rokoch, co som v Italy za mnou konecne dorazili. Planovala som o dusu, co s tymi nasimi ten tyzden podniknem, aby sa nenudili..
