Kde bolo tam bolo, bola som ja. Sama, "v rozpuku", s partiou dobrých kamarátov, proste šťastných 20. Zúfalo hľadajúca normálneho chlapa, s ktorým strávim môj krásny dlhý život. A tuto ľa raz na jednej "díze" mi padli pod nohy doklady prudkého fešáka= môjho terajšieho manžela. No zoznámenie ako z reklamy alebo romantického filmu, nie? Bola to veľká láska na prvý pohľad a tak nejak som tušila a cítila, že to je ten pravý, to je proste ON. Pán inžinier, o 4 roky odo mňa starší, podnikateľ a ešte véééééľký hezoun. No proste kto by ho nechcel???
Rozmýšľala som, do ktorej kategorie zaradiť môj príspevok, lebo z mojej strany to nebude pre vás ostatné žiadny návod kde hľadať chuť žiť, skôr sa to pýtam ja. Zrejme sa potrebujem vyrozprávať a posťažovať: naše rodinné zdravotné problémy som v posledné škoské dni pred prázdninami odštartovala ja - zrazu som dostala vysoké teploty cez 39, myslela som že snáď angína no na druhý deň mi začala puchnúť a červenieť ľavá noha po návšteve u lekárky som bola múdrejšia - streptokoková infekcia, nasadila mi atibiotiká min. na dva týždne.
Na materskej dovolenke som bola 5 rokov, a pre mňa to boli najkrajšie roky. Chalani boli chvalabohu super, žiadne nočné bdenie a pod. Akurát s tým starším som mala problém, keď po roku prestal jesť a ostalo mu to do dnes a to už má 13. Na všetko frfle nič mu nechutí, mäso nemusí no viete si to predstaviť. Chudý a dlhý a môže existovať na pizze a suchých rožkoch. Mladší je živé striebro od malička, ale spinkal v pohode. Ten zas zje raz aj mňa a je z neho riadny chlap. Má to aj geneticky po otcovi.
Dnes som mala naozaj náročný deň. Nášho "kocúrika", ktorého si deti dotiahli pred dvoma rokmi, a z ktorého sa rýchlo vykľula mačka, bol dnes veterinár sterilizovať. Mačiatka sme si už užili dvakrát a naozaj stačilo. Ešte stále nám tu pobehuje jedna mačička a kocúrik.
Ja naozaj nič nevydržím, už od rána som mala z tejto operácie bruchabolenie. Našťastie dvaja veterinári došli k nám a nepotrebovala som našu krásavicu trepať na výlet do Košíc. Museli sme však zabezpečiť dve základné opatrenia. 1. Mačka mala byť prítomná. To nie je až také jednoduché, lebo sa stále fláka. 2. Naša Regina, to je jej umelecké meno, musela byť nahladno, skúste jej to vysvetliť, keď stále striehne na myši na susednom poli.
Bylo,nebylo. Jeden manželský pár žil spolu 30 roků a navíc ještě oba ten den oslavovali svoje 50. narozeniny.
Tu,kde se vzala, tu se vzala se na jejich oslavě objevila dobrá POHÁDková víla a takto promluvila:
“že jste už tak dlouho spolu se milujíci pár, splním každému z vás jedno přání …
Manželka si přála cestu kolem světa.
Pohádková víla jen mávla rukou a manželka najednou držela v ruce lístky na cestu kolem světa ...
Potom byl na řadě manžel…. Zamyslel se chvíli a pak řekl:
Já bych chtěl ženu o 30 roků mladší …
Pohádková víla opět mávla rukou a …... manželovi bylo 80 roků …!!!
Dievčatá ospravedlňujem sa, ale dnes po pridaní fotogalérie sa stránka úplne rozladila. Veľa vecí nefunguje. Prosím o trpezlivosť, na náprave sa pracuje.
Práve som včera uvažovala nad mojim drahým (zase-asi fakt nemám čo robiť... ) Nejak si nevieme posledné dni nájsť k sebe cestu, mám pocit, že len tak levitujeme vedľa seba. Rozmýšľala som, či by to vyriešil iný partner (aj keď vôbec neriešim ani sa nezamýšľam nad rozvodom-to vôbec, len tak čisto teoreticky), či by som bola šťastnejšia a čo mi to vlastne chýba u neho ako u partnera.
Neviem, či tento nadpis je práve najvýstižnejší. Môj manžel má problém. Mňa. Kedže som sa ako mama na materskej išla priam zblázniť z duchaplných otázok adresovaných deťom, z tých istých štyroch stien a neochoty "zákonitého" so mnou komunikovať, prihlásila som sa v materskom centre na kurz počítačov.
Spočiatku sa mi posmieval, čo sa tam chcem naučiť, veď počítač máme predsa aj doma - a určite sa nechodím naň len pozerať. Druhé kolo nastalo, keď rytmus kurzov začal byť pravidelný, a on musel strážiť doma mladšieho syna. Už som sa o deti nestarala, "flákala sa" a podobné blbosti.
Ahojte mamuľky a nemamuľky, opäť som natrafila na niečo zábavné, čo vám možno vylúdi úsmev na tvári v tento náš upršaný uzimený vrajletný pondelok. Zase niečo, čo nie je z mojej hlavy, ale snáď to nevadí... Takže opäť na tému ženy a muži )
GENERAČNÍ VÝVOJ ŽENY
Žena stará 18 až 21 let je jako Afrika nebo Austrálie. Je napůl objevená, divoká, a přirozeně krásná i se svou džunglí v úrodných deltách.
Ve věku 21 až 30 let je žena jako Amerika nebo Japonsko. Zcela odkrytá, velmi dobře vyvinutá a otevřená obchodu zejména s komoditami jako jsou peníze a auta.
Rozmýšľala som, do ktorej kategorie zaradiť môj príspevok, lebo z mojej strany to nebude pre vás ostatné žiadny návod kde hľadať chuť žiť, skôr sa to pýtam ja. Zrejme sa potrebujem vyrozprávať a posťažovať: naše rodinné zdravotné problémy som v posledné škoské dni pred prázdninami odštartovala ja - zrazu som dostala vysoké teploty cez 39, myslela som že snáď angína no na druhý deň mi začala puchnúť a červenieť ľavá noha po návšteve u lekárky som bola múdrejšia - streptokoková infekcia, nasadila mi atibiotiká min. na dva týždne.
Na materskej dovolenke som bola 5 rokov, a pre mňa to boli najkrajšie roky. Chalani boli chvalabohu super, žiadne nočné bdenie a pod. Akurát s tým starším som mala problém, keď po roku prestal jesť a ostalo mu to do dnes a to už má 13. Na všetko frfle nič mu nechutí, mäso nemusí no viete si to predstaviť. Chudý a dlhý a môže existovať na pizze a suchých rožkoch. Mladší je živé striebro od malička, ale spinkal v pohode. Ten zas zje raz aj mňa a je z neho riadny chlap. Má to aj geneticky po otcovi.
) Nejak si nevieme posledné dni nájsť k sebe cestu, mám pocit, že len tak levitujeme vedľa seba. Rozmýšľala som, či by to vyriešil iný partner (aj keď vôbec neriešim ani sa nezamýšľam nad rozvodom-to vôbec, len tak čisto teoreticky), či by som bola šťastnejšia a čo mi to vlastne chýba u neho ako u partnera. 
