ale: VYTOPILA SOM SI KUPELNU!!! :( :( :(zabudla som dat tu sprostu hadicu do vane a vsetko mi to vytieklo na zem :( som uz nazbierala 3 plne vedra a potom som dostala chut na zmrzlinu. v kupelni som otvorila okno, ze snad sa cosi samo vypari...
Včera sa môjmu šéfovi narodila prvá vnučka. Tak sme to dnes trochu oslávili. Má 3,30 a 50cm, dali jej meno Dagmar. Vtejto súvislosti ma napadlo, ako ste vy dali mená svojim deťom?? Čo vás inšpirovalo, bola to len náhoda?? Moja svokra tvrdila, že menom môžme ovplyvniť aké to dieťa bude.
U nás to bolo takto:
Keď sa mala narodiť staršia dcéra, bolo mi to jedno, či to bude chlapček alebo dievčatko ale v brušku som ju volala Ľuboško. Nijaké iné chlapčenské meno som neakceptovala a tak muž vyberal meno pre dievčatko. Vybral Slávka. Keď sa dcérka narodila, matrikárka jej nechcela zapísať meno Slávka, vraj môže byť len Sláva alebo Slavomíra.(nechceli sme sláva KSČ), tak som mužovi povedala:" dajme jej meno Miroslava(muž je Miroslav) a môžeš si ju volať Slávka." Ale Slávka jej nikdy nikto nepovedal. Máme doma Mirku! O pár rokov pri druhom dieťatku ,som si hladkala v brušku Viktora. Mužovi a svokre sa toto meno nepáčilo. Muž nesúhlasil s menom Alica, takže dostal voľnú ruku pri dievčenskom mene. Vybral Martinka.
Mám pred sebou jednu veľkú dilemu a dosť ma trápi...Stále v našom meste nemôžeme nájsť rodinný dom, ktorý by bol na kúpenie a pozemky tu nie sú, takže stavať nemôžeme a v okolí sú ceny take, že na iných miestach-100,200...km od nás kúpime podobný dom za omnoho prijateľnejšiu cenu...Ale pre mňa, keďže tu bývam od svojho narodenia- a to už bude 40 rokov- mám tu známych , na ktorých sa môžem hocikedy obrátiť,aj o polnoci,je veľmi ťažké zrazu sa zobrať a ísť preč, do neznáma.
Áno, poviete, veď máš rodinu,...Viem, je to pravda, ale deti vybehnú veľmi skoro z domu a zrazu zostaneme s polovičkou sami dvaja a aj keby sme sa milovali bezhranične...potrebujeme okolo seba ľudí, ktorí sú našimi priateľmi .... a ja nie som práve typ, ktorý by sedel doma a vyšíval-to bolo obrazné.
Tak ako som sa už v niektorých príspevkoch zmieňovala podarilo sa nám po niekoľkých rokoch vypadnúť na dovolenku. Keďže sa ma niektoré pýtate ako bolo, hodím to tu pre všetkých.
Boli sme autom na 14 dní v Chorvátsku, oblasť okolo Zadaru, komplet všetci piati + rodina manželovho brata z Ústi nad Labem v apartmánovom dome a varili sme si.
Dnes, cestou do práce som mala nepríjemný zážitok... Chcem sa s vami podeliť a spýtať sa, či aj vám sa niekedy niečo podobné stalo. Chodievam do práce pešo-mám to tak 15-minút z domu, pred 7.00. V každom čase, v lete v zime. Prechádzam kúsok po hlavnej ceste, potom si to skrátim okolo jedného učilišťa, úzkym prechodom okola plechového plota a idem pomedzi obývané domy na uličku, kde sú v starých domoch väčšinou malé firmy. Dnes mi pri plote vošiel znenazdajky do cesty muž.
Z rôznych zdrojov-časopisov som sa dočítala, že :
Predmenštruačný syndróm je súbor subjektívnych ťažkostí približne u pätiny až polovice žien v období 14 až 7 dní pred menštruáciou. Pod predmenšturačný syndróm sa zaratáva až 150 rozličných prejavov, ktoré môžu ženu v rôznej intenzite a počte zasiahnuť v tomto období a zmiznú v prvý, alebo druhý deň krvácania.
No dievčatá, či žienky, maminky...
Neviem, či idem tou správnou cestou ako riešiť svoje problémy s manželom, manželské krízy...
Začala som sa venovať ezoterickej literatúre. Nedoviedli ma k nej síce krízy s polovičkou, paradoxne ma k tomu podstrčila tragická smrť môjho najobľúbenejšieho bratranca...
Neviem či z Vás niekto čítal, či číta Lazereva a jeho Diagnostiku karmy...
Ponúkam vám kúsok môjho "kariérneho" životopisu: Skončila som výšku a s titulom-stavebná inžinierka som sa vrátila do rodného mesta. Robotu som si našla hneď v projekcii veľkého podniku. Akurát preto, že som mala z absolventov najlepšie známky, zaradili ma na profesiu, ktorú som akurát nechcela. Ale povedala som si, nejako to do prvej materskej vydržím.
Dnes, cestou do práce som mala nepríjemný zážitok... Chcem sa s vami podeliť a spýtať sa, či aj vám sa niekedy niečo podobné stalo. Chodievam do práce pešo-mám to tak 15-minút z domu, pred 7.00. V každom čase, v lete v zime. Prechádzam kúsok po hlavnej ceste, potom si to skrátim okolo jedného učilišťa, úzkym prechodom okola plechového plota a idem pomedzi obývané domy na uličku, kde sú v starých domoch väčšinou malé firmy. Dnes mi pri plote vošiel znenazdajky do cesty muž. 
Z rôznych zdrojov-časopisov som sa dočítala, že :
Ponúkam vám kúsok môjho "kariérneho" životopisu: Skončila som výšku a s titulom-stavebná inžinierka som sa vrátila do rodného mesta. Robotu som si našla hneď v projekcii veľkého podniku. Akurát preto, že som mala z absolventov najlepšie známky, zaradili ma na profesiu, ktorú som akurát nechcela. Ale povedala som si, nejako to do prvej materskej vydržím. 
