Blogy používateľa

Pamätáte tú rozprávku O 3 grošoch?

O tom, že 1 groš požičiavate, 1 splácate a z 1 by ste mali žiť?

Tak bolo mi dopriate, len si to neuvedomujem, byť presne v tejto fáze. V jednej z najkrajších fáz vyrovnanosti života. Ešte stále smiem dávať a ešte stále smiem splácať.

Je úžasné sledovať, ako mi dospievajú deti, stavajú sa na vlastné nohy a pritom im môcť niečo podarovať na MDD. A je skvelé byť stále niekoho dieťaťom. Nie pre žltú sukničku pod koleno, čo sa mi točí, keď sa točím ja. Ani pre náramok farebných guličiek od mamy ku dňu detí.

Nemám rada tieto blogy oznamujúce úmrtia.

Ale nedá mi, lebo u Milky Zimkovej je to u mňa niečo iné.

Už roky som fascinovaná z jej tvorby. Tak ľudskej, živočíšnej, primitívne teplej a duše hojivej. A pritom tak lahodiaco čisto ženskej, plnej vášne, lásky, pochopenia. Je len málo žien, ktorých literatúra nielen jedného diela nechala vo mne taký odtlačok ako jej.

Vstupné dvere do školskej budovy sa v čase obeda otvárajú a zatvárajú nepretržite a človek si pri toľkej frekvencii už ani nevšíma, kto cez ne prechádza alebo čo sa v nich deje. Snáď až na pár výnimiek či pokiaľ sa neudeje čosi výnimočné. Jedna taká výnimka sa práve usmievajúc zjavila predo mnou.

Srdce mi stislo pri pohľade na jej kolená, vytŕčajúce z rozšklbaných nohavíc, ktoré nosila vari už i dva roky predtým.

Známa odišla na pár dní z domu. Doma má dvoch dospelých chlapov. Starší, teda manžel nevarí. Za to syn sa občas celkom úspešne chytá. Na prvé dva dni im nachystala do chladničky a zvyšok povedali, že sa o seba postarajú

Pri jednom telefonáte syn hovori: Mami, dnes sme mali francúzsky deň. Začala uvažovať, či sa nebodaj pustili do francúzskych zemiakov. Ale nie, bolo to prozaickejšie. Francúzska polievka a Parížsky šalát. A vlastne ešte možno aj na raňajky croissanty.