Ušiel mi vlak

Maličká vlaková stanica,
schovaná v tieni stromov,
tichá a trúchliaca,
solidárna je so mnou.

Čakáme spolu na svoj vlak,
čo stratil sa za posledným rohom,
neostal po ňom ani dymu mrak,
už dávno nám dal zbohom.

Možno sa ešte vráti späť,
dúfame asi zbytočne,
takej cesty viac niet,
odolávame žiaľu statočne.

Vlak mi už navždy ušiel,
zmierujem sa s tým pomaly,
iných pasažierov si našiel,
oči pre plač mi ostali.

Len nádej ešte tíško drieme,
možno raz príde vlak iný,
možno už tejto jesene,
alebo do budúcej zimy.

Čo ak už navždy zabudli
na našu malú zastávku?
Čo ak skaly trať zaviali,
zrušili naveky premávku?