Už naozaj stačilo

Najbúrlivejší bol asi môj prvý pôrod, potom sa to už len zlepšovalo.
Pri prvom tehotenstve som pribrala veľmi málo a aj moje bruško bolo symbolické. Termín som mala začiatkom januára a už celý november ma mátali sny,že nestihnem nakúpiť vianočné darčeky. A tak som nakupovala darčeky už 27.11, ja som naozaj vedela prečo. Teraz však netuším, či ma tak zmohli nákupy, alebo sex v závere ôsmeho mesiaca, alebo maličká nebola ok, proste na druhý deň ráno mi odtiekla plodová voda a to som bola v tridsiatom piatom týždni. Došli sme na pôrodnicu, kde sa na mňa doktorka vyziapala "To ste určite mali styk! A dieťa je maličké!" Len tak mimochodom, nikto mi nepovedal, že sex je v ôsmom mesiaci zakázaný, ak je všetko ok. Aspoň môj lekár sa tváril, že je, ale nebolo. Akosi zabudol preliečiť infekcie zo spodu a prehliadol, že plod je na svoj vek malý.

Nezabudnuteľná pani doktorka mi dala infúziu na oddialenie pôrodu, aby dieťatko dostalo aspoň nejaký čas na dozretie pľúc. V noci sa však začalo znova hlásiť na svet a ja som dostala horúčky. Chvíľu trvalo, kým som presvedčila všetkých, že naozaj rodím. Samotný pôrod bol už rýchly, ako inak pri milom povzbudzovaní, tej harpie. "Vy mi tu nekričte, ale tlačte." Moja krásavica mala 1,9kg a 42cm. pamätám sa, že som sa ešte hodne dlho klepala od zimy na pôrodnej sále, kým ma poslali na izbu, ani nie na oddelenie šestonedeliek, ale na gynekológiu. Kým mi prišli povedať, že moja dcéra je v inkubátore, ale v podstate ok, trvalo im to veľmi dlho. Trápili sme sa v pôrodnici tri týždne a potom ešte dlho doma, kým sa prisala po dvoch mesiacoch k prsníku. Našťastie bola v poriadku a jediným problémom, bolo papanie a pomalé priberanie.

Keď som bola tehotná po druhykrát, to sme ešte mali pekne naplánovaný odstup dva roky, strávila som v ôsmom mesiaci dva týždne s dcérou v nemocnici, pretože sa im nepáčilo,že je taká maličká. Inak šialenstvo, ale tam ma naočkovali mamičky, že bez vybaveného lekára by nešli rodiť v žiadnom prípade. A tak hneď ako som došla domov, celá vyplašená po prvom pôrode som naháňala pôrodníka. Aj ja husa sprostá som mu vyplatila zálohu. Ale malo to jedno pozitívum, mesiac pred termínom mi spravil ultrazvuk a prezradil mi, že to bude chlapec a že je ok a má ešte kopec času. Ja prešťastná, že budem mať môj drahý syna a ja už nebudem musieť rodiť, ha, ha ,ha, som sa ukľudnila. A tak môj fešák vydržal 10 do termínu. Večer o desiatej som môjmu drahému vravela,že asi idem rodiť a ten s pokojom angličana, len skonštatoval, "tak ma potom zobuť" Naozaj by som chcela mať jeho nervy. Okolo polnoci ma odviezol do pôrodnice, pri dcére ostala sestra a potom sa vrátil domov a spal kľudne do rána. Ja v pôrodnici som všetkým vysvetľovala, že mám dohodnutého lekára. Lenže toho nik nevedel zohnať. Mladá lekárka, ktorej nadránom končila služba, napriek tomu okolo mňa chodila ako vlastná mama. Skoro ako tá prvá, nebo a dudy. Fešák bol ok, dostatočne veľký, večne hladný a pri mne na izbe veľmi skoro. Prvú noc som už s plačom niesla dieťa k sestričkám, mala som dosť po dvoch prebdených nociach. Potom už bolo ok, ako sa len po pôrode dá byť.

Tretie dieťa z veľkej lásky a ešte väčšej nudy sa hlásilo na svet tri týždne pred termínom. To som už do toho povinne zatiahla aj môjho drahého. On rozprával vtipy a ja som sa trápila. Stálo to však za to.Další syn bol aj napriek skorému príchodu na svet trojkilový, avšak po štyroch hodinách mu začalo zlyhávať dýchanie. Nasadili mu antibiotiká, opäť inkubátor a odsávanie mlieka. Naštastie sa rýchlo pozbieral a po štyroch dňoch bol už pri mne.

Pri štvrtom samozrejme plánovanom tehotenstve, po 12 rokoch od prvého, som sa hlavne vytrápila v gravidite. Vďaka úsporným opatreniam a napriek všetkým problémom som vydržala osemnásť dní do termínu. Pôrod nastal po tom, čo som vracala celú noc, čo bola reakcia na neštastné antibiotiká, ktoré som brala dvakrát a po ktorých ma strašne bolela hlava. Keď som nadránom konečne zaspala, zobudila som sa o šiestej na to, že mi odtiekla plodová voda. Všetkých som rýchlo budila, deti utekali do rannej družiny a my do pôrodnice. Tinka bola na svete o pol desiatej. Šlo to naozaj rýchlo, manžel bol samozrejme pri tom a neskutočne si vychutnával malinkú okmažite po pôrode, pri vážení a neviem čom ešte, kde ho setra zavolala.

Záver mojich zážitkov: S pribúdajúcimi deťmi sa moje pôrody zrýchľovali a tehotenstvá boli náročnejšie.