valentín s omeškaním

no tak sa pridám aj ja
síce už bolo pár mesiacov po valentínovi, stále som sa cítila zaľúbená až po uši. škoda že môj vtedajší "milovaný" to tak už necítil. nie žeby mi topovedal narovinu, ale ukazoval mi to tak, že neustále len vyrýval, doslova mi žral nervy, a ked som ho upozronila že sa mi niečo nepáči, tak sa dva dni odmlčal a potom si myslel, že ja na to jednoducho zabudnem... no už ma to nebavilo, hoci som ho ľúbila, povedala som si:DOSŤ!(brokenheart)
hoci som to skončila ja, veľmi ma to bolelo.vzťah ma síce ničil, no samota bola ešte horšia celý den som len ked som si zrazu spomenula na sms spred dvoch dní: "ahoj,v poslednom čase ťa často stretávam na ulici,aj v autobuse.vyzeráš v pohode baba, rád by som ťa spoznal bližšie. peter ....." samozrejme pred dvoma dvami som ju odignorovala, no teraz som mala pokušenie.. čo budem v sobotu večer doma??? tak som odpísala.zistila som že je z tej istej dediny ako ja, no vôbec som netušila o koho ide, pretože najrpv študoval na výške, potom bol v zahraničí. tak prečo nezistiť kto to je? odpoved nenechala na seba dlho čakať a pozval ma na kofolu.že o chvílu je pred mojim domom... tak som si dala rýchlu studenú sprchu,aby nebolo vydieť moje červené vyplakané oči a šla som...,

na prvý pohlad vyzeral veeeeeeeeelky fešák.slnečné okuliare, opnutné čierne tričko bez rukávov na super tele , rifle.. hmm... pekne sme sa predstavili a šli sme... kofola bola faaaaajn, rozprávali sme sa takmer tri hodiny a stále sme mali o čom :D ked už bolo 11 hodín,tak ma odprevadil až k dome, objal ma a povedal: rád som ťa videl pôjdeme niekam aj zajtra? súhlasila som. domov som príšla spokojná, zabudla som na (brokenheart) , cítila som sa super a oddýchnutá ráno ma zas zobudila sms od neho: ahoj, dnes pekne svieti ,kedy sa už uvidíme? nenechala som ho dlho čakať,len čo som zjedla obed, vyrazili sme.. na prechádzku za dedinou máme krásnu prírodu, termálne kupalisko a tri rybníky, za nimi hustý les a ked sa pozriete pred seba, hrdo sa tam vypínajú vysoké tatry zasnežené i vmáji. no nádhera. automaticky sme sa chytili za ruky a prechádzali sa. došli sme až na hrádzu toho tretieho jazierka a dívali sa len tak pred seba.vtedy akoby sme obaja pochopili, že do búdúcnosti sa budeme pozerať už spolu , a nie každý sám. na náš nemý príslub sme si dali vášnivý bozk, asi najrajší a najpríjemnejší v mojom živote...a odvtedy sme spolu každý jeden den