Najobľúbenejšie ....

Ja viem, ja vieeeem ... furt len o tej kuchyni píšem. Ale čo keď ja aj rada o nej čítam? A vy tu píšete skvelé, absolútne skvelé príspevky plné inšpirácií a podnetov. Aspoň pre mňa ... teda dúfam, že nie jedine pre mňa.
No ja nečítam rada o kuchyni nielen od vás, ja tak všeobecne sa motám po gastronomickom svete a číham po nejakom know how od kuchárov, privoniavam k stranám receptov a pasiem oči na fotečkách hocikde.
Najnovšie ma zaujala veta: " Každý má svoje obľúbené jedlo, ktoré najradšej varí a ktoré najradšej je." Neviem aká slávna kuchárka vraj miluje najviac kačku (hneď sa mi vynorila klasická kačka s kapustou a knedľou pred očami). Lenže pani kuchárka sa rozplývala ďalej - ako je kačka fantastická na spracovanie, že neexistuje ani kúsok z nej, ktorý by nemala rada - od šťavnatých pečených stehienok a prsičiek, jemný tuk, ktorý ostane po pečení, cez delikátny krk až po dych berúcu pečeň. Oslintala som si klávesnicu pri tej predstave.
Aj ja milujem kačku som si uvedomila.
Ale potom späť k myšlienke - mám ja veru nejaké jedlo, ktoré najradšej pripravujem a jem?
Však ja som vám normálne nevedela na rovinu povedať že TOTO vždy, všade a furt. A asi ani nič také nemám.
Milujem koláče, zbožňujem zeleninu, do prasknutia sa viem napchať mäsom ( okrem tlačenky a držiek - tie fakt nemusím, ale keď bude najhoršie, aj tie zjem), nerobí mi problém žiadna morská potvora, ovocie je môj kamarát a prílohy .... hmmm od zemiakov cez ryžu, knedle a cestoviny .... no paráda.
Milujem jedlo a milujem aj variť. Nevadí mi stáť hodiny pri hrnci, obaľovať 2 kilá rezňov, krájať kým mám prsty celé ( no OK zo špinavého riadu nie som až tak odviazaná), ale obľúbený recept ku ktorému vždy sa viem uchýliť?
Však to je nad moje sily!

Naveľa som si spomenula na jedno jedlo, ktorému neodolám a v minulosti som neodolala jedine pri tehotenskej nevoľnosti (áno  - to som mala taký test, že ak mi prišlo zle pri predstave na toto jedlo, bola som rozhodne v tom) - bol to klasický plavárenský cesnakový langoš.

Diskusie Naničmama.sk: 

Keď som mala asi 5 rokov, mama ma zobrala na výlet do Bratislavy. išlo sa z jej práce autobusom. Prvá spomienka boli červené štrikované nohavice, na ktorých vyšila puky. A ja som si ich v to ráno obliekla naopak, t.j. puk bol vzadu ÚsmevÚsmev

Druhá spomienka z toho výletu už súvisí s jedlom. Boli sme na obede a ja som si mala vybrať, či chcem na obed palacinku alebo vysmážaný karfiol. Váhala som, váhala a vybrala som si palacinku. A dodnes ľutujem. Už neviem, aká bola tá palacinka, tuším skrývala čerešňu. ja však ľutujem, že som premeškala jednu príležitosť na vysmážaný karfiol. Ten fakt milujem. Dokonca on vlastne nemusí byť ani vysmažený. Ani obalený... Pravidelne vysmažím maximálne polovicu toho, čo je obvarené. Problém je, že doma mi to moc nechcú. Skôr brokolicu. Aj tá je dobrá, ale karfiol je pre mňa top. Takže sa k nemu dostanem tak možno raz do roka. Teda, nevarím ho až tak rada, lebo nemám rada ruky upaprané od trojobalu. A v cestíčku to nie je to pravé orechové. A po pravde, ani v rúre, aj keď ho teda robievam tak. Keby som si fakt chcela pochutiť, tak pre mňa vysmážaný karfiol. A kedysi sme do oleja, čo ostal po vysmážaní hodili zemiaky. Nalepila sa na ne poodpadávaná strúhanka a bolo to super. Dnes by som to už asi ani neskúsila, ale mám na to spomienky.

A ešte na jedno jedlo mám také spomienky. Dubákové rizoto s uhorkovým šalátom. To sme mali na obed a poobede sme išli do cirkusu. Z neho si nepamätám absolútne na nič. Ale to rizoto... Minulú jeseň som si tento zážitok s rozotom dopriala opakovane. Našla som zdroj čerstvých dubákov a toto našťastioe zachutilo aj rodine.

Ako malá som hodne chodila po doktoroch. Chodilo sa ráno na odbery, teda nalačno. A potom sa čakalo na výsledky - nie ako teraz cez komp za tám minút, ale pekne krásne 3-4 hodiny. Aby mi mamina zaplnila brucho a aj sme si skrátili čas, tak sme chodili na obložený chlebíček a ja na pudingový pohár. Presne si viem vybaviť tú chuť. Nič pred a nič po tom, len taký ten klasický pohár na stopke, v ňom studený čokoládový puding a na ňom čerešničku z kompótu.

Ach tie gurmánske začiatky Chichocem sa.

Tak takéto poznám aj ja....a ako som neznášala tie nalačno rána! Nie že by som bola v tom období veľký jedák a chýbali by mi raňajky, ale neznášala som tie procedúry s odbermi spojené....brrrr.  Na pudinček si však spomínam v dobrom - jediná svetlá chvíľa toho rána. U nás bol kúsok od polikliniky tzv. Mliečny bar a tam ho robili aj s trojfarebnou penou alebo s ružovou penou a čerešničkou na vrchu. Mňaaaam, nikdy mi doma tak nechutil Chichocem sa 

Paradox doby je, že na mieste toho mliečneho baru je dnes lekáreň. 

Neviem, čo milujem variť, jesť asi všeličo, čo si nemusím pripraviť. Ale si mi nahrala včera som čítala rozhovor s Adrianou Kmotríkovou ..., krásna, milá, zažila si toho nad mieru,a le ona vám robí tri teplé jedlá denne, od raňajok po večeru. Lebo ju to baví. Tinka sa rovno opýtala "To sa s koňom zrazila?" Aj ja by som chcela také, aspoň obedy plá elánu a energiu variť ...Hambím sa

Vieš čo som si zvykla? Ráno dať do rúry koláče. Občas sú to také tie zmrazené lístkové cestá niečim plnené na štýl kroasant a tak, občas stíham vlastné maffiny, občas je to deň predom pripravené z lístkového na slano - pizza slimáci (to ráno len nakrájam a natriem vajíčkom a dám piecť). Nie je to nejak času naviac. A ráno je to paráda pre decká.

Práve jem gnocchi a špekulujem nad mojím /ale naozaj mojím Chichocem sa/ obľúbeným a teda zistila som, že v tomto je moja láska nestála. Ja sa viem nadchnúť pre jedlo, nejaký čas ho aj milovať, potom sa ho prejesť a potom už je to len také bežné jedlo...nie najobľúbenejšie.

Ale ako dieťa som milovala, nie ja som zbožňovala pečené kura. Jedla by som ho každú nedeľu a aj každý deň v týždni. Mama sa aj bála spýtať, čo bude variť, lebo moja odpoveď bola: kura...Aké?... Pečené...a sme domaVeľký úsmev. A z toho kuriatka len spodné stehná, obe boli vždy len moje.

Ďalším míľnikom bolo, keď ma môj otec brával do mesta na nákupy. /Naši boli rozvedený, ale žili prevažne spolu./ Bolo akoby nepísaným pravidlom, že ma vezme na vysmážaný karfiol alebo syr so zemiakmi a tatárskou... dupľovanou porciou tatárskej omáčky. A najčastejšie do hotela Tatra v Nitre. To bolo naše ukončenie nákupu napr. školských pomôcok.

A pri prvom tehotenstve mojím chutiam kraľoval zemiakový šalát...domáci, kupovaný, na kilá.

Teraz svoje top jedlo nemám, ale naučila som sa s láskou variťSrdce, variť radaÚsmev, variť pretože chcem, pretože viemChichocem sa...

Vieš, že ja kura zjem teplé len čerstvé? Také zohrievané nemusím. Teda pečené kura.

To si radšej dám studené.

Ale v podstate sa to stalo až niekde pri čítaní kníh a popisovaní studeného kuraťa v košíku na picknick Chichocem sa.

Prekvapenie pre mňa - neviem si to ujednotiť, keby to bolo po mesiacoch či rokoch tak ok, ale počas celého života veru nie.

Myslím že som sa vždy prispôsobila stravníkom, lebo mňa naozaj bavilo variť ak mal kto jesť, aj ked nie každý deň, ale navarila som min. 3 jedla spolu a potom sa už len menilo. No ak by som si mala vybrať tak by to bolo bravčove na paprike - ja nikdy neviem či sa to vola paprikaš či perkelt, lebo ked ma niekto presvedčí že to je perkelt ak iný ma presviedča že paprikaš a tak je to bravčové na paprike. Robila som to vždy ked som kúpila bravčové, pekné som nakrajala na rezne a ostatné bolo nakrajané na kocky a časť z toho bola vmiešaná do ryže a bolo rizoto, z časti som urobila polievku aj s kosťou, zemiačik a mrkvička, troškumrveničky a petržlenová vňaťka a toto milujem a potom to bol  na další deň prívarok, nakoľko mi odmietali fazuľkový tak bol väčšinou iba čučpajz - teda kyslé krumple a na tom to voňavé mäsko, ak mäsko ostalo bolo s chlebo ale to neostalo lebo mi to zjedli skôr ako som sa k tomu dostala. No teraz o bravčovine môžem iba snívať, robím si skoro stále takto stehna hydinové ale ono to už nie je to čo bravčové.

Potom je mäso hovädie a z neho určite najviac milujem madarský guláš mnou uvarený a knedlík, milovala som to jedlo. To ostatné všetko ok len už nie tak.

Zo zeleniny to vždy ostanú uhorky, ale teda klasický šalát bez cesnaku, kôpru a iných vecí ako jogurtov, ak by som ho mala 3x denne nepohrdnem.

Tak si vyber, - teraz som rada že som rada a taký týždeň max. 10 dní mi chuti jedlo ktoré tplerujem a potom musím skúšať lebo nechápem ako mi to mohlo chutiť. Jaj ja som tak veľmi musela poľaviť v jedle a to ma mrzí, myslím že pre gurmana je to riadny trest.

Oj veru, to si musela riadnu zmenu spraviť.

Cesnak a kôpor do uhorkového šalátu? To vážne? Ja len uhorky, soľ, ocot, cukor a voda. Maximaaaaaalne štipka čierneho mletého korenia.

Ty nepoznáš tzatziky - tam ide cesnak a kôpor do uhoriek + hustý grécky jogurt, dobre vychladený tak 2x do roka môžem Chichocem sa

Mňamka, hlavne v lete... Áno

To nie je uhorkový šalát! Keď uhorkový šalát tak na kolieska najemno nakrájané. Tzatziky sú strúhané a v tom prípade mám blok v hlave a je to príloha a žiaden šalát Hambím sa

Chi chi je Ti odpustené...

áno, takýto šalat som milovala

o bože jedlo a verenie-nevyčerpatelná téma...rada varím,pečiem ale hlavne si to dokážem zjesť..boli časy ked som ozaj varila každý deń a večere bývali tiež teplé tzn.varené žiadny chlie a niečo..teraz sme doma už len dvaja takže sice varím aj večere sú teplé len prihriate.a polievka musí byť každý deń-ja som bez polievky jednoducho hladná..zjem zemiaky plus maso a pod. ešte  dupĺu  a hladná..!dám si tanier polievky  niečo druhé môže byť aj detská porcia a fučím-chápete to?

oblúbené je všetko lebo čo nezje mna zjem ja!skor by som to napísala,že čo nemusím:mozoček,brzlík,morské potvory teda ustrice a chobotničky,hmyz,žaby,mongolskú pochuťku- barania hlava s očami,himalájsky čaj s lojom,eskimácku delikatesu kus ešte teplej surovej pečene,franz.syr prešlý červami... aha a u nás sa robí pri zabijačke tzv.pražená krv-sranda ale jaternice kde je táto krv to normálne zjem..,

nepoznám ten pocit,že ked počujem čo je neobvyklé jesť u nás, že by sa mi "zdvihol žalúdok" tak isto sa mi nepáči povedať na nejaké jedlo fuj alebo no hnus..poviem alebo si pomyslím-iný kraj iný zvyk a tiež jedlo...Úsmev

Zvyčajne zjem polovicu prílohy, čo mi nadelia na obed v robote. A až POTOM si dám polievku. Predvčerom som polievku vynechala a teda zjedla som celú prílohu. A chodila som furt čoby som, kde by som a jako by som ešte dotlačila. A tu to vidím .... proste to bolo treba polievkou "zaliať". Chichocem sa

Ja by som to videla tak, že sú jedlá, ktoré rada jem a potom sú jedlá, ktoré rada varím:) Lebo napríklad zemiakové placky patria k moji najobľúbenejším jedlám v oblasti konzumácie, ale rozhodne nie v oblasti prípravy, lebo je s tým robota. :D Tam kde je pomer výkon/chuť v prospech chuti, je polievka vichyssoise - málo roboty, výborná chuť. Domáci hamburger je zas opačný pomer - veľmi mi chutí, ale tá robota okolo toho... bez karamelizovanej cibule to nejde a hodinu sa ondiť s cibuľou, to je hrôza. Dobré to je, ale netreba často:)))))

A k tej kačke, tú som nikdy veľmi nemusela, až tento rok sa mi podarila taká, že mi nenormálne chutila. Som na seba pyšná! :))))

Inak, keby som mohla, zjem úplne všetko. Jedinú vec som nemala rada, držky. Ale potom som omylom ochutnala a zistila som, že je to dobré, tak odvtedy nemôžem povedať, že by som niečo nemala rada:D

Asi sa odvážim a bez predsudkov si nabudúce z tých držiek na lyžicu naberiem. Dúfam, že na obed budú tak o mesiac Chichocem sa ...

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.