Neviem, nebola som nikdy v takejto situácii, ale možno keď budeš trvať stále na svojom, hlavne s tým osamostatnením sa, tak keď sa to stane, možno pocupká za tebou. Zistí, že mať svoje vlastné bývanie nie je až tak zlé a hlavne ak ťa má rád, tak odíde s tebou. Možno sa len nevie odtrhnúť od maminky, aj keď ako píšeš, ty so svokrou nemáš problém. S ňou si sa o tom nerozprávala ?
Betty, porozprávajte sa s mužom, ale nie že priznaj porážku. Ĺubiš ho? On ľúbi teba? Chcete byť spolu? Ak áno, tak sa spamätajte obidvaja. ALe slová ako rozvod, rozchod vynechajte. Ide "len" o bývanie, toto vám predsa nemôže rozbiť rodinu.
Betty, asi ti budem teraz pripadať vadná a možno popíšem blbosti, ale ... mali sme s drahým krízu, písala som tu o nej. Mesiac nám trvalo, kým sme sa dokázali otvorene /skoro bez emocii/ porozprávať. Ten mesiac bol desivý, pre mňa najhorší v mojom živote, mala som stratiť človeka, s ktorým som plánovala založiť si rodinu, zostarnúť s ním. našťastie sa veci mezdi nami urovnali, je to ešte čerstvé, ale jedno viem. Pokiaľ ho budem ľúbiť a on bude ľúbiť mňa, už nikdy nedovolím aby nás nejaký problém alebo hocičo /hocikto/ dokázalo takto rozdeliť. Teraz si uvedomujem, čo mám, je mi to vzácne, už to pre mňa nie samozrejmosť. Vážim si, že mi osud dal šancu byť znova s ním. Pretože s nikým iným by som nedokázala byť, v nikom inom by som nenašla to, čo v ňom.
Betty, dôležité je to, čo je medzi vami. Zamyslite sa, prečo ste sa vzali, čo vás k tomu viedlo. Netlačte jeden druhého, neunáhlite sa, a hlavne pozor na slová, ktoré vyslovíte. Tie dokážu veľmi ublížiť. Dajte si čas, popremýšľajte o tom, čo naozaj chcete.
a myslíš, že keď budeš bez muža, tak budeš šťastná? Kamarátka sa rozviedla za 3 mesiace a potom sa pokúšala dať s mužom dokopy,ale on už nechcel ... jednoducho, cesta späť nemožná. Niekedy bohužiaľ treba nájsť kompromis, aj keď je to hrozne ťažké. Skús sa ešte s mužom dohodnúť, že to skúsite na pol roka niekde v podnájme a potom sa uvidí. Samozrejme, treba sa tak aj so svokrou dohodnúť -aby v prípade potreby boli dvere otvorené. Ja mám zatiaľ to veľké šťastie, že už vyše 2 roky som pani vo svojej domácnosti, takže veríííím ti ... nie je to ľahké, keď ste dve. Držím palce.
Bettty, pocuj, mne sa zdá že do toho ideš trochu zbrklo.
Vadí ti, že namáš vlastnú domácnosť. Ale keď ju budeš mať bude ti vadiť, že ti muž nepomáha a ty robíš v práci i doma. A konfliktný typ v tebe bude mať zas dôvod na konflikt. Či už budeš vo svojom alebo nie - problém si nájdeš.
Skutočne ti pocit, že sa dokážeš o seba postarať SAMA stojí za to, aby si prišla o muža?
Ináč tvojej túžbe byť vo svojom rozumiem. Tiež si myslím, že je to správne ale žiaľ nie som tvoj muž. Ak sa skutočne neviete dohodnúť na kompromise, odsťahuj sa. S rozvodom by som počkala nejaký čas, aspoň rok.
Keď si to tak vezmeš, váš dôvod na rozvod je:
- že máte kde bývať,
- že máš dobrú svokru (keby bola hnusná a protivná, bolo by to ale 100x horšie)
- že v domácnosti vlastne nemusíš až toľko robiť (môžeš sa venovať škole a sebe).
Takže ako dosiahnuť, aby si mala pocit, že sa VIEŠ o seba postarať? Neviem. Teba niečo nenapadá?
ahoj bettty, v prvom rade by ste sa mali porozprávať, o tom ako sa cítiš, prečo ti to takto nevyhovuje. a ak mu na tebe záleží, tak bude súhlasiť. možno ťa neberie vážne, možno si myslí, že sa len vyhrážaš a nakoniec nikam nepôjdeš.....
ja som mala ten istý problém, ja som mu to prirovnala k jeho láske autám. vravím mu, je to taký pocit ako keď ty si si požičiaval auto od brata, uja,...kde koho, vieš, že ho môžeš používať, ale nikdy nebude tvoje.. a pochopil. teraz sme už rok v podnájme....
To bude ťažké. Včera sa ma pýtal, že dúfa, že neustúpim a tak som mu povedala, že nemusí mať strach. Ešte dodal, že čim skôr to bude tým to bude menej bolieť, a tak som mu povedala, že je ťažké opúšťať človeka ktorého milujete. Jeho odpoveď: ...čas všetko vylieči.
on je uz rozhodnuty?A pytala si sa ho ci ta aj on ma rad?A co si mu na to povedala ked ti hovoril ze cas to vylieci?Je mi to nejake divne ked ti toto povedal.
Neviem či je už rozhodnutý. Ani som sa ho nepýtala či má ma rád, niektorý chlapi hovoria neradi o citoch. No z jeho komunikácie vy vychádza, že je to isté. Ešte mi napísal, že by sme sa mali rozísť v dobrom kôli drobcovi aby netrpel.
on sa takto lahko vzda svojej zeny a syna?Nema on uz nejaku nahradu?Ako ty sa mas tvarit "fajn rozchadzame sa a budem sa tvarit ze vsetko je ok"?
Neviem ako sa mám tváriť. Netvárim sa nijak. A náhradu neviem či má, chodí na služobky tak možno niekoho objavil. Začínam sa voči tomu obrňovať a tvárim sa, že ma to neštve.
tak Ti prajem vela,vela sil
moze v tom byt nahrada, ale moze v tom byt obycajna jesitnost. hrdinske reci (ktore obvykle viac zranuju toho, co to hovori, hoci navonok vyzera, ze mu je to fuk), pubertalna snaha vzdorovat za kazdu cenu. hnat vsetko na hranu a cakat, kedy pod tym vsetkym ta druha strana kapituluje. lebo inak by to bola "hanebna porazka". ten druhy by mal navrch... neznesitelny pocit prehry. mam pocit, ze toto divadlo hrate na seba obaja.
mozno v tom ide presne ako ty. ty tvrdohlavo stojis za svojim aj za cenu manzelstva. tak aj on tak.
len netusim ako budes drobcovi vysvetlovat, ze ste od seba odisli pre tvrdohlavost, ktoru ste si postavili nadovsetko...
a co tak najst iny sposob prejavov samostatnosti nez rozbitie rodiny? ak to uz nebude tazke len preto, ze ste to recami dohnali, kam ste to dohnali.
Betty, toto je celé nejaké zvláštne...
A s tým rozvodom sa mi to zdá minimálne zbrklé... Veď ty sa nechceš rozvádzať, či sa mýlim? A keď sa nemýlim - prečo teda ideš spisovať nejakú dohodu?
Veď pokojne opakuj manželovi do nemoty: "Nechcem sa rozvádzať. Nemám nič proti tebe, nemám nič proti svokre, chcem len bývať samostatne." Keď nechce ísť - OK, nenúť ho. To nemá veľký zmysel. Choď zatiaľ sama s malou. A potom sa uvidí. A nepodpisuj žiadnu dohodu. A trvaj na tom, že sa nechceš rozvádzať. Bodka.
Držím palce.
Jaj, Betty, co toto???? Ved ty sa nechces rozvadzat, lubis manzela.... Chces vymenit vlastne byvanie za manzela??? Pre mna dost krute, postavit sa pred rozhodnutie, ze bud byt alebo manzel.... Pred svadbou ste sa ako dohodli??? Ake boli predstavy???? Pre mna je to tazke pochopit...
bettty,prepáč,ale nie si náhodou zalúbená ty- do niekoho iného?Dúfam, že ta neurazím mojou otázkou-to vôbec nechcem.Ak nechceš, nemusíš mi odpovedat!!!!
Betty, môj návrh je... ani už neviem aký. Sadni si a porozprávaj sa so svokrou, píšeš, aká je fajn, prečo sa s ňou nepodelíš o svoje pocity?
Prečo s ňou?
Lebo má veľký vplyv na manžela a aj keby to nemalo znamenať sťahovanie, možno aspoň patrnú zmenu správania, pre ktoré sa teraz necítiš doma dobre.
Povedz jej, že ho ľúbiš a záleží ti na ňom, povedz jej, že ju si vážiš ako mamu, svokru aj babičku. Poďakuj sa jej za všetko. Povedz jej aj, že aj jemu záleží na tebe, miluje ťa, to vieš, ale svoju mamu miluje tiež. Povedz jej, že si vybral ju, ale veľmi by chcel obe. Povedz jej, prečo je pre teba ťažké žiť s ňou v jednej kuchyni, povedz jej o svojom detstve a o tom, že potrebuješ mať pocit "nevyhorenia" a základ toho, aby raz prišli tvoje deti, keď budú veľké a povedali "mami, robíš najlepšie buchty na svete". Opýtaj sa jej, či ťa tie buchty naučí robiť a či bude stáť po tvojom boku, ale zároveň ti nebude stáť v ceste.
Betty, iné to dokázali, prečo ROZVOD??? Milujete sa? Hľadajte všemožné riešenia, najmä také, pri ktorých treba kompromisy- tie bez nich sa lúbia obrátiť naruby
Viem, že to robíte, ale mám dojem, že sa uchyľujete k tomu poslednému kroku- nie riešeniu, kroku, veľmi skoro.
Píš, píš, píš, ale prosím, ešte to nevzdávaj. Za vzťah sa oplatí bojovať, keď je v ňom láska. A keď to budete vzdávať v prvej tretine, nikdy sa neprebojujete do pokojnej polovice alebo do zaslúženého finále. Život je boj, hurá
akira, napísala si to krásne 
Jeho nápad bol spísať nejakú hlúpu dohodu, jeho nápad bol predať dom a odísť za svojím snom. S tým, že ja prídem o manžela a babka o syna a vnučku.
Ja ho ešte stále ľúbim, no on mi na to len povie, keby som ťa nemal rád tak by som ťa hneď vyhodil z domu a nezaujímal sa kde budeš bývať. Najlepšie bolo,že sa ma pýtal či má začať písať tú hlúpu dohodu lebo keď začne tak pôjde tvrdo po tom. Po chvíľke som mu povedala,že nie. Že nechcem, aby mi drobec niekedy vyčítal, že som pre svoje pohodlie rozbila rodinu no on somár jeden si aj tak za tým stojí.
A o osamostatnení nechce ani počuť.
Betty, nenahralo mu do karat, co si chcela spravit???? Nema on niekoho???? On chce predat dom, kde byva aj jeho mama???? Co potom, ake ma potom plany????
Dom mama prepísala na neho. A neviem či má niekeho, nepovie. Mama si dala ževraj žiadosť na byt. Vlastne začínam sa pripravovať na život rozvedenej slobodnej matky. Ako povedal môj mažel čas všetko vylieči a tak sa idem liečiť a hľadať si podnájom. Nebudem predsa ani prvá a ani posledná čo takto žije.
betty nerob unáhlené rozhodnutia.
Ja som sa tiež chcela odsťahovať /hrdosť/, ale keby som to spravila, už nikdy by nebola cesta späť. A ja som tak veľmi chcela, aby tá cesta späť bola.
Jednáte zbrklo a urazene a v afekte a to obaja. Ste ješitní a tvrdohlaví, manžel má pravdu, chce to čas, ale čas v inom zmysle. Čas na premyslenie, čas na vychladnutie. Nie čas na liečenie rozchodu.
Vzdávate sa už dopredu bez boja.
takze ak spravne chapem, tvoj muz sa rozhodol, ze sa chce rozviest, resp. zit bez vas za kazdu cenu.
kedze nesledujem vsetky tvoje prispevky, som mierne zmatena. vzdy som mala pocit, ze sa obcas pohadate (a pises o tom, ako ta to vytocilo), ale inak sa mate radi a vsetko je fajn (lebo si na manzela pisala aj chvaly) - proste take normalne manzelstvo. mozes mi povedat, aky je to ten jeho sen, ze chce predat dom a odist za nim?
a ked preda ten dom a jeho mama pojde do bytu, to on pojde ako k nej (ked sa nechce osamostatnit)? alebo si osamostatnenie predstavuje tak, ze bude zit uplne sam?
Máme úplne obyčajné manželstvo. Samozrejme, že boli hádky a aj uzmerovanie to bolo najkrajšie. Keď herec predá dom sťahuje sa k nejakej ženskej (neviem či to bude aj jeho milenka) vraj kamarátke niekam na Slovensko a oná má autá a nejakú farmu. Takže to beriem tak, že to je náhrada za nás. Ja som už viac menej rozhodnutá pretože ma naštval tým svojím rozhodnutím a keď mu je nejaká ženská prednejšia než jeho dcéra tak si s ním naozaj nemám čo povedať.
Chcela som tu jeho hlúpu dohodu zrušiť kôli malej nech mi niekedy nevyčíta, že som sa pre svoju spokojnosť rozhodla zničiť manželstvo a jej odoprela otca ale toto jeho tvrdenie o tej starej bosorke ma ešte viac naštartovalo. No čo už aj sebectvo je jedna z ľudských vlastností. Dnes som sa ho pýtala či sa chce naozaj rozviesť a povedal, že už sa nemôže pozerať ako mama plače. To že by sa to dalo vyriešiť našim osamostatnením a občasnými návštevami tak to zamietol. No čo človek sa učí na vlastných chybách. Ale aspoň mi ostane môj malý čertík. To je moje zlato a láska.
preco mama place(nejak mi to uslo)?
Betty, ja som asi na hlavu padnutá, ale ja nerozumiem stále viac... Tak on pošle teba a dcérku niekam do čerta, predá mame strechu nad hlavou, pošle ju tiež niekam do čerta a on sa odsťahuje niekam do čerta, aby sa nemusel pozerať na to, ako jeho mama plače????
Mama asi nemôže rozchodiť to že sa rozvádzame. Asi to berie tak, že si myslí že ona je tá príčina rozvodu. Chcela som to vyriešiť osamostatnením no nejde to keď druhá strana na to kašle.
Georgi - on to má premyslené asi takto: mama si dala žiadosť o nejaký byt s tým, že sa tam odsťahuje, ja idem do podnájmu z malou a on keďže je dom na neho ho chce predať a odísť niekam do ....
Toto je zatiaľ jeho plán. Povedal, že vďaka tej hlúpej dohode nás rozvedú na prvý krát. Tak nech si robí čo chce. Už nemám síl o tom uvažovať a ani to riešiť. Ako povedal: cesta späť nemožná. Jednoducho manžel na odstrel. A čerešnička na torte je, že povedal že on vždy vyhráva lebo vie o čom je život. Takže počíta s tým, že prídem za pár mesiacov s plačom za ním, že nevládzem behať z malou do škôlky, do roboty a že nebudem stíhať ani školu. Čaká, že ho budem prosiť, aby sme to skúsili od začiatku.
A on takému riešeniu hovorí VÍŤAZSTVO????
tak preco chce aby ste sa rozviedli ,ked ocakava ze sa potom vratis s prosikom naspat? Tak teraz prid s prosikom a povedz ze vyhral.Rozmyslam co je za cloveka ked taketo nieco povedal a mamu vlastne donutil aby sa odstahovala na byt
Betty, som veľmi prekvapená, tiež mi to pripadá dosť náhle... Ale po tom všetkom, čo ti povedal /čo si sem napísala/... Neviem, neviem. Ja by som ho už vzala naspäť, len keď by na kolenách poodvolával tie urážky. Ale u mňa je zachovanie si dôstojnosti alebo hrdosti alebo akokoľvek to nazveme asi vyššie ako u väčšiny ľudí.
Zas ale - aj tak si sa na východe necítila dobre, nevedela si zvyknúť. Tak môžeš naspäť do rodného mesta a tam začaťod začiatku. Vaši trošku pomôžu s drobúchom a možno ajs o školou dačo vymyslíš. Keď nie, tak aj budúci rok je možnosť. Netreba sa ľutovať. Niekedy príde rozpad dlhoročného vzťahu ako padnutie kameňa zo srdca, balvanu čo ťa ťaží a prinesie nový krajší začiatok. 
Zatiaľ plánujem ostať na východe. Už som si zvykla, že som od rodiny nezvykla som si na život v jednej domácnosti a kuchyni zo svokrou. Každá chceme niečo iné. Toto presne zažila aj moja mamina no s tým, že si postavili z otcom svoj dom vedľa starých rodičov a všetko bolo OK. Len môj muž má asi inú mentaliti.
No Betty, ved som sa pytala, nema nejaku??? Toto sa mi vobec nepaci.... On to planoval urcite dost dlho a ty si mu v tom len "pomohla"....Mrzi ma to, naozaj. A svokra dostane ten byt raz dva??? Nie je tu taka moznost, ze ten byt nedostane??? Potom ju bude tahat so sebou tej dotycnej????
Neviem čo bude robiť, možno hovorí do vetra a čaká že začnem prosiť o "odpustenie" a vôbec neviem ako to má vyriešené z mamou.
kokos, betty, ja len zíram . mala som z teba - z vás, že ste v pohode, veď tak pekne si o vás hovorila. je mi to ľúto, dufam že muž dostane rozum aspon v tom že sa nebude chcieť rozviesť - šak to je hovadina na mraky kvôli sťahovaniu sa rozísť... a veď ked svokra si nájde byt, tak už nebudeš šťastná v dome? pomôžte jej v tom a pak by mohlo byť dobre
Vieš čo by to bolo keby ona odišla do bytu a ja tam ostala??? Šak by ma v dedine zožrali aj s topánkami. Brala som to a beriem to tak, že to je jej dom a ja som tam len emigrovala. A nemôžem žiadať niečo čo je proti mojej srsti. Je iné keby to ona sama navrhla nad tým by som už rozmýšľala.
Betty, vobec by ma netrapilo, keby svokra odisla a ja by som ostala v dome.... Myslim si, ze by sa jej ulavilo, ze sa nerozvediete.... A na to, co povedia ludia, som uz davno neni zvedava... Svoj zivot si zijes ty, nie oni za teba.... Niekedy mam z teba pocit, ze keby padlo neviem ake riesenie, tak sa chces aj tak rozviest... Dufam, ze som sa ta nedotkla, len ma tak napadlo, ze ja by som sa snazila vsetkymi moznymi prostriedkami zachranit manzelstvo... Aj za cenu toho, zeby ma ludia zrali aj s topankami...
Nedotkla si sa ma. Beriem tvoj názor. Snažím sa no keď som dnes písala sms s tým že či sa chce naozaj rozviesť tak povedal ano. A prehovárať niekoho nemienim. Je dospelý, svojprávny a musí vedieť čo chce. Nevydávala som sa kôli tomu, aby som niekomu hovorila čo je správne a riadila jeho život. Neberiem to ani tak že mu je prednejšia jeho matka či jeho sen ako jeho dcéra. Sám musí vedieť čo je správne. A s tým domom je to tiež ich vec ako sa rozhodnú. Ja som sa tam prisťahovala bez toho, že by som niečo doniesla. Možno si povieš, že som materialistka no cítila som sa hrozne keď muž zariadoval dom zo svojich penazí a ja som do toho nič neinvestovala. Pripadala som si ako príživník.
Povedala som mu len jedno ako sa rozhodne je na ňom. Nebudem mu nič vyčítať ani to, že sa nechce podieľať na výchove drobca (vraj by mu bolo ľúto). CHlapské vyhovorky. Len toľko viem je to od veci príspevok ale aspoň sa mi uľavili 
betty, ono to je cele nejake zmatene ....
Mas pocit, ze to cele vzniklo len kvoli tomu, ze ty si sa chcela osamostatnit ? Fakt si mylsis, ze predtym bolo medzi vami vsetko OK ? Ze tvoj muz bol stastny ?
No ja si spominam akurat na jednu diskusiu, ked ste sa nevedeli dohodnut na dovolenke a nakoniec ste isli niekde na ranc - nebolo to prave to miesto, kde tvioj muz planuje ist ?
Nemylsis, ze je v tom cosi hlbsie, ze tvoj muz by chcel nejako zasadnejsie zmenit zivot ? No o tom by si mala cosi tusit .... Nikdy sa nestazoval ? Nehovoril o svojihc planoch a snoch ?
sny a plány boli a budú. Ja som mu nikdy v ničom nebránila. Keď chcel ísť tak išiel. No pripadám si ako keby sme mu tam zavadzali. Je pevne rozhodnutý, že predá dom a odíde k nejakej starej bosorke do nejakej dediny pri Rožňave. A to či to je jeho milenka neriešim. Začínam mať depresie z chlapov. Na čo vlastne existujú??? Ja viem zasa trepem hlúposti. Doma sa správame ako dvaja dospelý rozumný ľudia na čo by boli dobré hádky, zbytočne by ma oberali o energiu.
betty, ja som len chcela naznacit, ze mam pocit, ze je v tom cosi viac (nemylsim teraz vobec sex) a ze to nie je jeho prehnane rychla reakcia na tvoje posledne rozhodnutie.
nie je mi jasne, ci si si toho vedoma, ci to tak skutocne je, ci to mas potrebu riesit, ci skutocne vies, co chces a preco.
Vies, zaklincovat to tym, ze zacinas mat depresiu z chlapov je uzasne jednoduche, ale moc ti to nepomoze.
snazila by som sa na tvojom mieste pochopi preco taka situacia vznikla, co ty a tvoj muz vlasten chcete, ci su vase plany nezlucitelne .....
to co tu prezentujes su podla man len take utrzky, pohlad len na spicku ladovca a to pod tym je komplikovanejsie a neprehladnejsie. to by ste si mali vy dvaja predovstekym vyjasnit ..... ak o to este teda obaja stojite.
tiez som sa chcela spytat, ci si si v poslednej dobe nic nevsimla. ze sa nieco deje. nehovorim, ze sa to nestava: rozhodnutie zo sekundy na sekundu a bodka.
ale najcastejsie sa k takemu definitivnemu rozhodnutiu smeruje dlhsie. hlavne, ak hovori, ze ta ma rad. ta ziadost o osamostatnenie sa bola bud uz iba spustac alebo vhodna zamienka.
len premyslam, co tvojho muza viedlo k takemu nezvratnemu rozhodnutiu. mne proste ziadost o rozvod a rychlo a hned, nech vas mam uz z krku... proste ten blesk z jasneho neba mi nesedi.
Betty,nie je podstatné,či je jeho milenka,alebo nie je.Podstatné je,že je voči tebe citovo chladný a to zabíja viac,ako čokoľvek iné.asi ťa dobre pozná a asi vie,ako budeš reagovať,tam kde je taký chlad,dievča moje nič nezmôžeš ,nechaj ho,on príde na to,čo stráca a stratil.On už je podľa tvojich slov pevne rozhodnutý,takže veľa síl a nemyslím,že by Ťa nemiloval,len si je Tebou istý a viac ho láka nepoznané a nové.podľa toho čo o ňom píšeš je dosť veľký egoista a a radšej to ukončí sám,ako by mal trpieť a čakať,že to urobíš Ty.držím ti palce,ak máš pocit,že ho chceš,choď za svokrou a skús to u nej,ona ti najlepšie poradí,však ho vychovala.
O mužoch sa toho tu už popísalo neskutočne veľa. Jedny chvílili svojích partnerov iné sa sťažovali. Ja som bola v oboch skupinách. No a teraz aj napriek tomu čo sa deje u nás doma svojho manžela milujem, ale ja sa chcem osamostatniť a on nie. Máme skoro 3 ročného drobca a jeho vôbec nezaujíma, že ho budem vychovávať sama niekde v prenajatom byte. Nechce ísť so mnou. A pritom dobre vie, že tam kde bývame som nešťastná pretože sú dve gazdine v jednej kuchyni. A každá chce niečo iné, každá má iné spôsoby a návyky.
bude (brokenheart) a oči uplakané. Viem, že ak do toho vhupnem cesta späť nemožná a budem musieť obetovať školu.
Priznávam som trošku konfliktny typ no zaujímavé je, že len doma. V robote či v škole je všetko OK. Ja neviem asi tam je iná zóna alebo čo. No došlo to tak ďaleko, že ja som si podala žiadosť na byt a manžel sa rozhodol, že v nedeľu spíšeme nejakú dohodu, aby sa rozvod urýchlil. Vraj to bude rýchlejšie. Nechce sa jednoducho osamostatniť a ja tak veľmi po tom túžim. Možno si poviete, že existuje veľa rodín kde tak idú celý život. No ja si na to neviem zvyknúť. Pokladám to za traumu z detstva keď ma moji rodičia za nič nepochválili a keď som niečo nespravila bolo zle a tie vety ako, že som neschopná samostatného života, či stále mi bude v živote niekto behať za zadkom, aby odpratal bordel. No proste katastrofa. A táto trauma ide so mnou stále. Doma si pripadám ako neschopná, že všetko za mňa robí mama a potom sa vo mne prebudí minulosť a poháňa ma. Proste zúfalstvo. Musím povedať, že mám fajn svokru navarí, operie, pohrá sa z drobcom proste full servis s tým, že môžem vyložiť nohy na stôl a vegetiť ale ja NECHCEM.
A teraz neviem ako to zvládnem bez muža hlavne moje
PS: možno si poviete však to stopni porozprávaj sa z mužom a priznaj porážku. To by boli zasa reči, že som neschopná bez neho fungovať a že nech si priznám, že ho potrebujem k životu.
Áno potrebujem ale nie za cenu môjho nešťastia.