Vianočný román č. 30

Nataša mala až priveľa času na premýšľanie. NO jej myšlienky šli neustále tým istým smerom. BOla otrávená, niekto jej dlhodoboo podával jed.... Začínala si skladať v hlave zložité puzzle, ktoré na konci malo ten istý obrázok. Maroša. Nemohla tomu uveriť, nechcela tomu veriť, no predsaeln.... Maroš bol takmer jediný človek, s ktorým bola denne, že jej mohol každý den jed podávať. Tak isto s ním bola aj Iveta... Striaslo ju.
Večer sa cítila lepšie, teda, aspon fyzicky. Vytiahla zo svojej tašky vypnutý mobil. Vybitý. Sakra...
Vošla dnu sestrička a v ruke niesla injekciu. Nataša to neznáša, ale vydržať musí.
- Sestrička, prosím vás, a nemáte náhodou nabíjačku na tento mobil?
- Hm, ja práve nie, ale spýtam sa kolegyne a o chvílu som späť.

No sestrička večer neprišla, zaspala. Až ráno našla nabíjačku na stole, prišla práve vtedy, ked si zdriemla. Nedočkavo dala mobil do nabíjačky a snažila sa ho zapnúť... Vypla zvonenie a čakala. 8 SMS správ... fúúha...
Kopec zmeškaných hoovorov, od rodičov, od Maroša, od Petra.

SMS od Petra: " Ahoj, musíme sa čo najskôr stretnúť, prosím, vybav si moju návštevu"
SMS od Maroša: "Ahoj láska, never im nič, čo ti budú vravieť, stále ťa milujem.

a ďalšia: "odpusť mi všetko, sľubujem, že začneme odznova"

SMS-ky sa rozhodla ignorovať, radšej zavolala mame, že sa má fajn, len tu musí podstúpiť nejakoú liečebnú kúru, ktorá ju zbaví toxínov. Mama bola hned spokojnejšia, keď počula svoju dcéru. Dohodli sa, že k nej príde na celé popoludnie. Ved sama vie, aká dokáže byť v nemocnici nuda.
Nataša sa potešila, že bude mať spoločnosť. Vstala, že to oznámi pred dverami stojacemu policajtovi. NO dostala prudký kŕč do brucha a cítila, ako jej niečo tečie po stehnách. Krv. Čo je to?
Najpr sa vyľakala, no potom jej došlo.
- Uf, dostala som menštruáciu... Celkom som zabudla, že aj niečo také existuje :)
Sadla si na kraj postele, krvácať neprestaávala a krče boli čoraz silnejšie.
- Hm, toto nebude len tak... A predsalen, posledný menzes som mala pred skoro troma mesiacmi, čo sa to deje?
ROzhodla sa zazvoniť sestričke, no hned ako vstala, roztočila sa jej hlava a odpadla.
Našťastie o pár minút práve prišiel lekár na rannú vizitu a našiel ju v kaluži krvi.

Poobede prišla mama na dohodnutú návštevu. Najprv si myslela, že policajt klame, že Nataša v izbe nie je, že musela byť prevezená. Presviedrčala ho, že je naozaj jej mama. No on jej kázal iba sadnúť na lavičku a čakať na lekára. Ked ho videla, zavalila ho kopou otázok.
- ČO sa stalo? POvie mi niekto konečne, čo sa stalo s mojou dcérou? Ráno som s nou volala, bola plná energie a teraz tam nie je?
- Upokojte sa, pani. Vyskytli sa komplikácie, s ktorými nikto nepočítal. Našli sme ju ráno odpadnutú v izbe. Previezli sme ju na JIS-ku a urobili ďalšie vyšetrenia, ktoré ukázali, že vaša dcéra bola tehotná.
- BOla? Ako to, že bola? Už nie je?....
- Vedeli ste o tom?
- Nie, ani som to netušila
- Hm, zrejme ani ona sama o tom netušia, no jed, ktorý jej niekto podával, zabil aj jej dieťa. Nemalo šancu, je mi to ľúto....
Natašinej mame sa zahmlelo pred očami. Tak sa tešila na svoje vnúčatá, často do Nataši podpichovala no tá sa stále obrnila, že neplánuje. čo sa stane, to sa stane... a teraz toto!
Až raz chytí do rúk toho človeka, ktorý chcel otráviť jej dcéru.......................