Ahoj z vlastnej skusenisti ti mäžem iba povedať , že všetko potrebuje čas. Starší mal 2,5 roka keď sa narodil mladší ale nebol MAMO - ZÁVISLÝ ale TATO- ZÁVISLý a vlastne je dodnes. Na bábo nežiarlil ale teraz je to horšie. Myslím, že bude problém až keď ten menší vyrastie. Pokial bol Matej bábo tak všetko ok. Erik ho chcel stále na ruky , veď je velký bráško tak musí bábo popestovať, stále ho chcel krmiť tak sme mu to dovolili a boli radi, že nerobí žiarlivostné scény. No situácia sa zmenila keď Matej mal okolo roka, vieš už aj hračky mohol jeho, aj nejakú tu sladkosť dostal a už videl v bratovi nie to bábo ale konkurenta. A keď sa tato začal hrať s Matejom to začali scény. Sme si užily a vlastne užívame dodnes. čo sa týka školky sme problém nemali, chodí rád medzi deti a mladšieho to od januára čaká tiež. So skusenosti susedy, ktorá má chzlapca tiež 2,5 ročného viem, že aj deti vedia prekvapiť. Tiež sa bála pretože malý je dosť na nu naviazaný ale do školky ide v pohode a dokonca aj poobede zaspí doma jej totiž vždy zaspal jedine na rikách a potom nesmela nič robiť lebo ho zobudila aj tečúca voda ale v školke nemá problém. Takže držím ti palce, prajem pevné nervy a nech ti všetko dobre dopadne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dlhšiu dobu len Naničmamu čítam, sem tam niečo prispejem, kedže moje tehu je viac únavné ako som predpokladala, ale momentálne mi víri hlavou jeden problém .... teda už dlhšie, ale teraz naberá na obrátkach..... snáď mi budete vedieť poradiť, možno niekto tu má podobný problém.
TAkže v čom to spočíva ..... náš drobec má skoro 2,5 roka, je to veľmi živé dieťa, teraz sa nám v lete podarilo odplienkovať, aj keď nie úplne, ešte mávame nehody, ale to sa spraví. Do škôlky som ho nedala, jednak MÁME PROBLÉM a bez úplného odplienkovania u nás neberú (aspoň tak mi bolo povedané, určite protekčné dieťa môže aj s plienkami) a navyše ostávam doma na materskej takže ten rok nestratí.
Ale k veci .... už som tu viackrát naznačila, aj spomínala v niektorých príspevkoch .... s manželom nie sme síce siroty, ale naši rodičia sa tak správajú, akoby nás nemali, spomenú si iba keď im treba veľmi pomôcť inak nie. A tak je to aj s našim synom, ich vnukom - absolútny nezáujem o vnuka z ich strany.
Takže celý náš problém spočíva v jednej veci - a to že Adam je doslova na nás závislý, nikdy nebol bez nás sám, nikde, väčšinu času som s ním ja, hoci aj manžel tým, že robí na smeny je s nami často (nemáme deficit ocka). Ale .... Adam je IBA IBA s nami ... občas nejakí kamoši na návšteve, občas MC (teraz nemožné z mojej strany).....
Odkedy som bola na amniocentéze v nemocnici, je navyše MAMO - ZAVISLÝ a navyše asi cíti že bábo sa blíži je to ešte horšie.....
Skúste poradiť, ako mám dopredu nejako malého pripraviť na škôlku, veď bude problém aby bol bez nás, zvládne to nejako časom, alebo ......
Psychológa plánujeme, to je bez debaty, ale zaujímalo by či nemáte niekto svoje vlastné skúsenosti.... predsa len psychológ sa s tým osobne stretnúť nemusel.....
Pardon za chaoticky napísaný príspevok, ale moje tehotenské "búrenie hormónov" dáva zabrať..... dosť som si už nad tým aj poplakala, nejako momentálne nevidím žiadne riešenie a ma to ubíja ( momentálne mám problém aj vystúpiť z auta keď ma vezú s tatom na poradňu - chudák tato - zažíva malého hysterické záchvaty - kde je MAMA a má čo s ním robiť aby ho upokojil ).
Vopred ďakujem za každú radu