reklama

Ako si pomôcť?

Vea , 11. 09. 2007 - 11:59

reklama

Dlhšiu dobu len Naničmamu čítam, sem tam niečo prispejem, kedže moje tehu je viac únavné ako som predpokladala, ale momentálne mi víri hlavou jeden problém .... teda už dlhšie, ale teraz naberá na obrátkach..... snáď mi budete vedieť poradiť, možno niekto tu má podobný problém.

TAkže v čom to spočíva ..... náš drobec má skoro 2,5 roka, je to veľmi živé dieťa, teraz sa nám v lete podarilo odplienkovať, aj keď nie úplne, ešte mávame nehody, ale to sa spraví. Do škôlky som ho nedala, jednak MÁME PROBLÉM a bez úplného odplienkovania u nás neberú (aspoň tak mi bolo povedané, určite protekčné dieťa môže aj s plienkami) a navyše ostávam doma na materskej takže ten rok nestratí.
Ale k veci .... už som tu viackrát naznačila, aj spomínala v niektorých príspevkoch .... s manželom nie sme síce siroty, ale naši rodičia sa tak správajú, akoby nás nemali, spomenú si iba keď im treba veľmi pomôcť inak nie. A tak je to aj s našim synom, ich vnukom - absolútny nezáujem o vnuka z ich strany.
Takže celý náš problém spočíva v jednej veci - a to že Adam je doslova na nás závislý, nikdy nebol bez nás sám, nikde, väčšinu času som s ním ja, hoci aj manžel tým, že robí na smeny je s nami často (nemáme deficit ocka). Ale .... Adam je IBA IBA s nami ... občas nejakí kamoši na návšteve, občas MC (teraz nemožné z mojej strany).....
Odkedy som bola na amniocentéze v nemocnici, je navyše MAMO - ZAVISLÝ a navyše asi cíti že bábo sa blíži je to ešte horšie.....

Skúste poradiť, ako mám dopredu nejako malého pripraviť na škôlku, veď bude problém aby bol bez nás, zvládne to nejako časom, alebo ......
Psychológa plánujeme, to je bez debaty, ale zaujímalo by či nemáte niekto svoje vlastné skúsenosti.... predsa len psychológ sa s tým osobne stretnúť nemusel.....

Pardon za chaoticky napísaný príspevok, ale moje tehotenské "búrenie hormónov" dáva zabrať..... dosť som si už nad tým aj poplakala, nejako momentálne nevidím žiadne riešenie a ma to ubíja ( momentálne mám problém aj vystúpiť z auta keď ma vezú s tatom na poradňu - chudák tato - zažíva malého hysterické záchvaty - kde je MAMA a má čo s ním robiť aby ho upokojil ).

Vopred ďakujem za každú radu


reklama


reklama

Mišena, Ut, 11. 09. 2007 - 12:39

Ahoj z vlastnej skusenisti ti mäžem iba povedať , že všetko potrebuje čas. Starší mal 2,5 roka keď sa narodil mladší ale nebol MAMO - ZÁVISLÝ ale TATO- ZÁVISLý a vlastne je dodnes. Na bábo nežiarlil ale teraz je to horšie. Myslím, že bude problém až keď ten menší vyrastie. Pokial bol Matej bábo tak všetko ok. Erik ho chcel stále na ruky , veď je velký bráško tak musí bábo popestovať, stále ho chcel krmiť tak sme mu to dovolili a boli radi, že nerobí žiarlivostné scény. No situácia sa zmenila keď Matej mal okolo roka, vieš už aj hračky mohol jeho, aj nejakú tu sladkosť dostal a už videl v bratovi nie to bábo ale konkurenta. A keď sa tato začal hrať s Matejom to začali scény. Sme si užily a vlastne užívame dodnes. čo sa týka školky sme problém nemali, chodí rád medzi deti a mladšieho to od januára čaká tiež. So skusenosti susedy, ktorá má chzlapca tiež 2,5 ročného viem, že aj deti vedia prekvapiť. Tiež sa bála pretože malý je dosť na nu naviazaný ale do školky ide v pohode a dokonca aj poobede zaspí doma jej totiž vždy zaspal jedine na rikách a potom nesmela nič robiť lebo ho zobudila aj tečúca voda ale v školke nemá problém. Takže držím ti palce, prajem pevné nervy a nech ti všetko dobre dopadne.

svetlana (bez overenia), Ut, 11. 09. 2007 - 22:17

Vea, ja by som povedala, ze su citlivejsie deti, ktore su na matku viac naviazane. Je to tak a basta, zrejme nik nevie preco, len si prosim ta nemysli, ze to je tvoja chyba!
Psycholog by ti zrejme poradil korektnejsie, ja mam pocit, ze dieta moze vyletiet, az ked citi uplnu istotu a dost sa nabazilo kontaktu s matkou/rodicmi. Nemylsim, ze problem u vasho dietata je v tom, ze je takmer stale s vami - ak by chcel ist viac do sveta, zrejme by to daval najavo, vyslovene by sa do toho sveta dral.

A Misena tiez uviedla dost prikladov toho, ze to vobec nemusi so skolkou dopadnut katastrofalne ....

Ja by som ho asi nechala uzivat si blizkost rodicov, nech ma uplnu istotu lasky a stability, len tak moze vyletiet z vasho "hniezda". A vedz, ze on tvoj nepokoj vnima a vec to len komplikuje - mozno citi, ze ty by si ho najradsej niekam posielala, zoznamovala so svetom, on sa este neciti pripraveny, tak bojuje zubami-nechtami. Mozno nie vedome, ale podvedome urcite.

siza, St, 12. 09. 2007 - 08:36

Ono s tou skolkou to nemusi byt take problematicke, ale vela- vlastne vsetko zavisi od uciteliek a od ich pristupu. Ja som mala problem s dcerou - do skolky ani za svet, kazdy den rev (samozrejme, ze aj mne slzy tiekli, co jej velmi nepridavalo, ale nemohla som si pomoct) a po tyzdni ma ucitelka stopla rano v satni, ze je nezrela do skolky, cely den place a ze ju mam zobrat domov a uz ju nevodit. Nastastie isla okolo riaditelka a nechtiac si vypocula tento "rozhovor" a ako keby do nej voslo sto certov - vynadala ucitelke, ze ziadne dieta sa domov vracat nebude, ze to sa este nestalo a ani sa nestane, zobrala dceru za ruku a odisla s nou. A odvtedy nebol problem. Ona ta riaditelka totiz mala na starosti velku skupinu a tam zobrala moju ratolest. Problem bol v tom, ze ona vyrastala medzi samymi dospelakmi a tak nevedela, ako sa ma s ostatnymi detmi hrat a tie ucitelky si to nevsimli. No a riaditelka vo velkej skupine uz s detmi pracovala - kreslili, pisali, vyplnovali, vystrihovali - vsetko to, co som ja robila doma s nou, takze tam sa naslaVeľký úsmev
No a casom, ked ju naucila, ako sa spravat k ostatnym detom, preradili ju spat medzi malakov, ale uz bez problemov.
Takze - podla mna - vsetko to stoji a pada na pedagogoch a ich individualnom pristupe k jednotlivym detom, najma novym.

Pekny den:-}

Vea, St, 12. 09. 2007 - 09:39

Baby, diky za postrehy, snáď to nejako zvládneme, aj keď už nás viac ľudí upozornilo, že mu chýbajú sociálne kontakty (teda okrem nás), no žiaľ ja naše babky a dedkov neviem prinútiť a tých iných čo máme, nemôžem predsa večne obťažovať (raz za čas sa dá.....)...........

Zuzana, St, 12. 09. 2007 - 10:09

Siza,
my sme takyto problem riesit nemuseli, lebo sme boli velka partia a je pravda, ze sme od utleho detstva nasich dedicov chodili s nimi na rozne akcie s uz spominanou partiou a mozno prave toto by bolo riesenim....
AK mate znamych alebo partiu, s ktorymi sa stretavate, tak kazdy castejsi pobyt vo vacsej skupine, kedy sa nase deti stavaju navzajom spolocnymiVeľký úsmev pomoze dietatu zaradit sa do kolektovu a odputat sa od vas.
Ked moji chalani boli na ozdravovacom pobyte cca 30 lm od nas na 3 alebo 4 tyzdne, kde bola riaditelkou kamoska, tak som mala mindraky, ako to zvladnu a ci im nebude smutno a.....A tak som prisla za nimi inkognito a pozerala som sa cez nepriehladnu stenu z ich strany, chichi, ako na policiiÚsmev a pochopila som velmi rychlo, ze nie deti maju problem, ze budu plakat za rodicmi, ale my , rodicia, mame tento problemÚsmev
Samozrejme som boal pokojnejsia, lebo kamoska by mi hned volala, ak by mali problemy, ale prave vtedy som viac pochopila...
Viem, neda sa to zovseobecnovat, ale urcite tento problem vyriesite a vsetko bude okÚsmev
Mozno to potrva dlhsie a bude to chciet od vas vela trpezlivosti, ale ved co by rodic nespravil pre svoje dietaÚsmev
Drzim paste!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama