jedinacik ano?alebo nie....mate k tomu svoj nazor?, Ostatné, Diskusie

louise,
aj ja som povodne chcela len jedno dietatko. A ked sa mi ako 30 rocnej narodilo prve - moje krasne dievcatko, uzivala som si to. Az ked mala dcerka asi 3 roky, nejak vo mne zacala dozrievat myslienka na dalsie dietatko. Neslo to hned, ako som si predstavovala, tak je medzi nasimi detmi 5 rokov rozdiel. Dnes to hodnotim ako skvele rozhodnutie, deti sa velmi lubia, su na seba viazani.
Na syn je poklad, je to krasna dusicka, domace slniecko.
Viaceri jedinacikovia - dnes uz dospeli, mi povedali, ze im surodenec chybal v detstve a chyba im aj teraz.
Aj ja som rada, ze mam sestru, ze moj muz ma brata, ze je rodina vacsia ako ked je clovek sam.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aj ja mam surodenca a je to fajn,,ale aj tak kazdy z nas ma svoj zivot a on je odo mna starsi 7 rokov,mozno ,ze moja tuzba po druhom dietati nie je lebo len teraz mam po porode ,ktory bol takmer bezbolesstny,ale aj tak sa mi nejak neziada to znova vsetko absolvovat,,asi to je v tom,ze ta doba musi trvat dlhsie,aby clovek zatuzil po druhom dietati,,ale v mojich rokoch uz by bolo asi neskoro mat nejaky odstup 5 rokov,,niekedy som po dietati ani netuzila a teraz sa zaoberam myslienkou ci mat druhe,,nie je to ironia?..)),,dufam,ze ked sa nerozhodnem pre druhe,tak mi to moj krpacik odpusti a zalozi si svoju velku rodinu...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pozerám,že dávnejšie som tu už niečo podobné preberala ... http://www.nanicmama.sk/jedno-pre-strach

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Podla mna je lepšie mať detičky aspon dve...... nielen preto, aby si mali s kým hrať... ale hlavne, aby vedeli, aké to je, mať súrodenca. Podla môjho názoru sa tak lepšie naučia deliť, tolerovať, nebyť sebeckí... ale je to len môj názor. ak niekto nechce mať dve deti, žiadne reči ho nepresvgedčia :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Niekde som citala ,ze ked je medzi detmi 5 rocny vekovy rozdiel uz vyrastaju ako jedinacikovia,nemusi to byt pravda.Ja mam sestru starsiu o 5 rokov a som happy ,ze ju mam.
Moj syn(14) je jedinacik lebo to tak osud zariadil,ma velmi blizky vztah s detmi mojej sestry.Ma vela kamaratov ale len jedneho priatela s ktorym sa kamarati od skolky.
Neviem ale ako to je stou toleranciou a sebeckostou...,mala som moznost pozorovat len syna ako jedinacika.Nikdy nabol sebecky stale sa rad delil,podla mna to zalezi od povahy.Som ale rada ,ze ma aspon ,bratranca a sesternicu .Nebude celkom bez pokrvnej rodiny ked uz nas nebude.Urcite je lepsie mat surodenca mne by bolo bez sesty smutno.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

,,,ja viem vsetko ma svoje pre aj proti,,,darmo to patri k ludskemu zivotu to co ma,tak vie ake to je a niekedy by bol radsej ,aby nebolo a to co zas nema,,by chcel,,,ja tiez nemam sestru a neviem ake to je mat sestru lebo mam brata,,ale aj tak si myslim,ze clovek v podstate nie je vzivote sam,,ak to sam nevyhladava,,,a niekedy mi pride,ze ked su deti male,,tak si ani neuvedomuju,ze ci maju surodenca alebo nie,,skor to prichadza v tom starsom veku,teda ak si dobre rozumeju,,,asi to clovek niekedy musi nechat na osud....a potom sa clovek rozjasni

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, Luise, v podstate je na Tebe, či chceš jedno, alebo dve. Má to svoje pre o proti, a život Ti možno nakoniec sám prinesie riešenie. A nesúhlasím s tým, že keď je dieťa malé, tak si to ani neuvedomuje, práve naopak,myslím si, že veľmi si to uvedomujú a ovplyvňuje to ich ďalší život, keď majú súrodenca, či súrodencov, prirodzene sa učia deliť,nebyť sebeckí, ale aj prebojovať sa. Toto je pre deti, ktoré majú súrodencov určite plus a myslím, že naše deti si určite uvedomujú, že majú súrodenca. Ale ako píšeš, máš ešte maličké bábatko a nechaj teraz tieto myšlienky tak, venuj sa tomuto bábatku, čo máš, a kotvie, čo ti osud prinesie.....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vyvyka, moja dcéra je jedináčik a vie sa podeliť. Už keď bola malá a dostala napr. čokoládu, núkala mňa, MM a nemala s tým problém. A nie je ani ten typ, ktorý by sa nevedel prebojovať, či bola sebecká. Od malička sa ju snažím viesť k tomu, aby si uvedomovala svoju hodnotu a mala zdravé sebavedomie. Nemyslím si ani, že všetci jedináčikovia sú lakomí sebci a všetky deti, ktorí majú súrodencov sú nesebeckí, štedrí, atď. Ľudia sú proste takí aj onakí, či už majú súrodencov, alebo nie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja nevidim nic zle na lakomych sebcoch Je to ich volba. Zas treba vediet zvazit kedy komu co dam. Nikto nie je dojna krava aby len daval, za kazdu cenu.
Ja som Lucii vravievala- nemusis dat....ale neplac, ked tebe nedaju. Nemusia ti dat tak, ako nedas ty.
A basta fidli

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dulka, to je individuálne, netvrdím, že každý jedináčik je sebec, ako rovnako netvrdím, že tí ktorých je viac sa hneď vedia podeliť. Každé dieťa je individuálne. Tvrdím, že majú väčšiu šancu a príležitosť skôr sa naučiť to,ako deti,ktoré sú same. Oveľa skôr, ako pôjdu do škôlky, a oveľa viac ako pri rodičoch, či deťoch susedov, či rodine rodičov.Lebo súrodenec je na jeho úrovni, teda rovnakej ako on.Či je to výhoda, alebo nevýhoda, to už je na subjektívnom pocite toho-ktorého človeka.A to, aký je človek tiež záleží na výchove a taktiež na vrodených dispozíciach.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Tvrdím, že majú väčšiu šancu a príležitosť skôr sa naučiť to,ako deti,ktoré sú same. Oveľa skôr, ako pôjdu do škôlky, a oveľa viac ako pri rodičoch, či deťoch susedov, či rodine rodičov.Lebo súrodenec je na jeho úrovni, teda rovnakej ako on."

Vyvyka, ja si napr. toto vôbec nemyslím

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Samozrejme Dulka, že nemusíš, toto je môj názor, ty sa s ním nemusíš stotožniť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja viem Vyvyka, že nemusím a ani sa s ním nestotožňujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Nemyslím si ani, že všetci jedináčikovia sú lakomí sebci a všetky deti, ktorí majú súrodencov sú nesebeckí, štedrí, atď. Ľudia sú proste takí aj onakí, či už majú súrodencov, alebo nie."...Dulka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tiez si myslim,ze mat surodenca,neznamena,ze clovek nie je lakomy,,poznam aj take rodinky kde jekopec surodencov a pomaly sa ani nepozdravia a ani nestretavaju ,,,zalezi aj od vychovy ci sa to tyka jedneho ci viacerich deti,,,a od dalsich okolnosti ,ktore prichadzaju zivotom..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

minule som bola v jednej firme a baby na recepcii rozprávali o sviatkoch.Tá jedna hovorí, že musí ísť domov,aj ked sa jej nechce a nevyhovuje jej to. A tá druhá sa jej pýta,že prečo. Som sama naši majú len mna a nemôžem im to urobiť.Casto som im vyčítala,že prečo nemám súrodenca a mohli by sme sa v takýchto prípadoch striedať. A by neboli naviazaní len na mna ale aj na súrodenca. Okrem toho hovorila,ako jej ten súrodenec chýbal už od detstva a bojí sa toho ked sa rodičia pominiú,už nebude mať rodinu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vo svojom okolí poznám jednu staršiu pani, je vdova, vychovala 4 deti, napriek tomu sviatky trávi väčšinou sama. A vyčítať rodičom, že nemá súrodencov? No to sa mi zdá dosť pritiahnuté za vlasy .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No aj toto sa stáva,že rodičia sú osamotení.Moja suseda mala tri deti a všetky za oceánom. Bola stále sama.Raz za tri roky niektorý prišiel na dva týždne.Vždy povedala, ale,že jej telefonujú. Život ich tam zavial a ona im to dopriala..
Na margo toho vyčítania...Určite im nevynadala.Povedala im to možno pri normálnom rozhovore.. Netreba to hned zveličiť a robiť z komára slona...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

staronova, ja nezveličujem, ale význam slova vyčítať je u mňa len jeden. A ani slová vynadať a vyčítať nepokladám za synonymum.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja si myslím,že je to len a len dobré mať aspoň jedného súrodenca.Ja mám dve setry, sú mladšie a dosť veľa ich využívam na pomoc ku synovi.Mám kolegyňu v práci,ktorá je jedináčik a má už po pädesiatke a dvoch dospelých synov,ale okrem svojej mamy nemá nikoho.Tiež je lepšie ak má človek väčšiu rodinu,aspoň má ku komu ísť alebo aspoň zatelefonovať.Ja mám synčeka ktorý bude mať o dva mesiace štyri roky a keď všetko dobre dopadne,tak mu v novembri pribudne súrodenec Teším sa ako túto novú situáciu zvládne syn,ale v budúcnosti aspoň tu nezostane celkom sám.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tak Ti prajem,aby vsetko dobre dopadlo,,,,a nie sme len my zeny citlive na to,ze sme jedinacikovia?maju taky isty nazor na to aj muzi?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja mám jedináčika. Myslím, že moja dcéra je už na to zvyknutá. Ja mám sestru, s ktorou mám skvelý vzťah, ale poznám aj súrodencov, ktorí spolu nevychádzajú dobre. Takže si myslím, že mať súrodenca nie je 100 % záruka, že si budú pomáhať. Ale tým nechcem povedať, že máš ostať pri jednom dieťati. Záleží od Tvojho pocitu, či to Ty chceš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

som jedináčik a pre mňa to nie je žiadna výhra .Stále som otravovala mamku nech si aspoň adoptuje ešte 1 dieťatko,lebo ona už nemohla mať,ale nedalo sa,nežili sme v dobrej finančnej situácií a ani otec nebol spoľahlivý.Možno som veľmi spoločenská,mne ten súrodenec veľmi chýbal.Mala som veľmi dobre kamarátky od mala,chodili sme k sebe spávať atď.,ale boli to len kamarátky.Teraz tiež mám jednu a je mi ako sestra,je dokonca teta MM,býva vo vedľajšej bytovke,ale také šťastie nemusí mať každý kto je "sám".Určite to záleží od povahy,ale mne ten súrodenec stále veľmi chýbal.
Ja mám dve detičky,je medzi nimi 1 rok a 5 mesiacov,teraz niekedy nie sú nadšený že majú jeden druhého,ale zato sa znášajú,záleží to od ich nálady,ale myslím si že je lepšie že sú 2 ako byť jedináčik.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja mam jedinacika, ked chce podeli sa, ked nechce, nepodeli sa. Lakoma nie je, ale ma na vyber, vzdy a vo vsetkom. Surodenca sice ma, no nejak extra nepocituje abstak, ze nema brata "doma". Ma priatelov, ma kamaratov, ma sesternicu a aj moju sesternicu v jej veku.
Tiez poznam rodiny, kde je viac surodencov a neznesu sa a poznam jedinacikov, ktori cely zivot trpia "na samotu"
Je to vsetko o uhle pohladu, ako vzdy. Nie vzdy sa zadari mat dve deti a tak to jedinackovstvo netreba brat nejak tragicky.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja mám 1 dcéru a celý život chcem venovať len jej, ak sa nepritrafí brat, či sestra, bude jednináčik.V rodine máme malé deti, takže jej nič hádam chýbať nebude, záleží na rodine a na jej rozhodnutiach

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nastastie mam dvojicky a nemusim riesit jedinacika ja chcem ale 3 deti. Louise, preco pises ci je uz neskoro, ved v tvojom veku coraz viac zien este len zacina s detmi.
Moj svokor je jedinacik, rodicia mu umreli, nedavno aj zena a je sam, uplne sam v dome. Myslim, ze sa mu tak nepaci. Ma sesternice, susedov co k nemu chodia ale nikdy to neni najblizsia rodina. Ma 2 deti, jedeno zije dlhe roky v inej krajine takze sa vidia raz za par rokov, a moj manzel je jediny na ktoreho sa moze spolahnut. Sviatky musime byt so svokrom, muz mu musi vsetko vybavovat, teraz este svokor ochorel. Manzel stale vycita sestre preco byva tak daleko keby bola poblizku delili by sa o pomoc. Je jednoduchsie vychovat jedno dieta, ale tomu dietatu hlavne v starobe bude tazsie, a hlavne ak sa neozeni/vyda, nebude mat deti, rozvedie sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

,,ja viem,ze v mojom veku sa zeny zacinaju rozsupovat s detmi,,ale uz to prinasa aj vacsie riziko...a ja netvrdim,ze jedinacik je to najlepsie,samo,ze viac surodencov pokope je fajn...,,ale ako si aj sama napisala neznamena ked je niekto jedinacik a ma aj deti,ze sa o neho postaraju,,lebo su niekde v zahranici a tak isto mat surodenca,neznamena,ze sa bude drzat v nasej blizkosti a starat sa o svojho surodenca,,tak isto surodenec moze zit inym zivotom v inej krajine,,takze si v podstate akoby sam...a zas sa musis obratit len na svojich nejakych pribuznych ci priatelov...aj moj otec je vlastne jedinacik a rodicia mu zomreli a ma uz iba nas deti ,manzelku,svagrine,svagrov...)),,,ano ano je jedinacik ovela jednoduchsia volba pre zivot,,,mozno prave preto uvazujem mat jedno dieta,kvoli sebe,,lebo aj ja chcem troska zit,,,a nie cely zivot sa tocit len okolo deti,,,aj ked deti prinasaju radost,ale i kopec starosti a zodpovednosti...mozno je to myslienka prave viazana na toto,,,ale urcite ked sa pritrafi,tak to necham plynut ako to pride a budem stastna ci s dvoma detmi alebo len s jednym))dik za odpoved,,rada si vzdy precitam nazory ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Myslíš, že keď sú viacerí súrodenci a jednému z nich zomrie životný partner a deti má ďaleko, tak sa nasťahuje k súrodencovi, ktorý má svoju rodinu? Takýto model ja osobne nepoznám ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a ja som pisala o tom,ze sa surodenec nastahuje k surodencovi?,,som napisala uplne nieco ine))

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nie louise. Bola to reakcia na diidin príspevok, nie Tvoj .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahaa uz som sa lakla,,ze som napisala nieco co som nenapisala))

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

My máme štyri deti,najmladšieho sme už neplánovali,ale....asi to tak malo byť,lebo je to "prípad" na pohľadanie a miláčik nás všetkých.
Sledujem ich ako si rozumejú,aj nerozumejú,ako si pomáhajú,aj nepomáhajú,ako sa delia o všetko a zastávajú jeden druhého keď treba,ale vedia byť občas riadne lakomí na seba,niekedy nie je toho,kto rozbil moju poslednú vázu a neprezradia nič,keby som pátrala aj dva dni,inokedy sú tak medzi sebou pohnevaní,že sa ani nerozprávajú,plamene z očí im šľahajú .Toto všetko určite majú veľkú školu do života,starší mladších učí,že má zbytočné sa trieskať o zem a vrieskať ako pavián,keď chce niečo dosiahnuť,lebo ten starší už dávno prišiel na to,že na mňa to nezaberá.A mladšiemu je zase fajn,keď má veľkých bratov,ktorí mu pomôžu zaviazať mašličku na topánke,vynesú za neho smeti,upracú mu posteľ a on ich podpláca čokoládou,vie si ich "zotročiť" .Budem len šťastná,keď im takéto vzťahy ako majú teraz vydržia po celý život,lebo keď je naozaj zle,držia spolu všade,doma,aj vonku medzi cudzími.
Veľkú rodinu som nikdy neplánovala,ale som rada,že ju mám.Teším sa na vnúčatá,dúfam,že aj tých bude dosť.
Je pravda,že niekedy som zničená,psychicky,fyzicky vypľutá,mám pocit,že už ďalej nevstanem,že mám toho naozaj dosť.Vtedy sledujem susedu,ako sa vyparádi a ide si na výlet len tak s jedným synom a ja si poviem:"ako jej je dobre,doma vyupratované,sadne do auta a odfrčí... )Manžel mi doma pomáha,keď doma vôbec je,takže skoro všetko je len na mne.Ale mám v ňom veľkú psychickú oporu,obráti všetko na srandu,veľa sa smejeme,má dar odľahčiť všetko čo je pre mňa neskutočne ťažké a preto aj máme štyri deti,s iným mužom,by som si to nedovolila.
Neodsudzujem a ani sa nečudujem ľuďom,ktorí majú jedináčikov.Každý si na to netrúfne mať viac detí.Viem,že sa hovorí:Dve deti pre radosť,jedno len pre starosť.
Ale keby sme sa držali iba takýchto starých povedačiek (majú niečo do seba a je v nich aj kus pravdy),nikto by možno deti nemal,nikto by možno do práce nechodil,alebo by sme sa tam všetci zodrali
Nemyslím si,že jedináčik sa nedokáže bez súrodencov naučiť prebíjať životom,aj jedináčik môže byť zdravo sebavedomý,slušný človek,tak ako dieťa z veľkej rodiny môže byť závistlivé,či rozmaznané,alebo zakríknuté.Veľa záleží na rodičoch,celej rodine a ľuďoch,ktorí dieťa ovplyvňujú.Ak si rodič netrúfa mať detí viac,je to len na ňom.Pretože nikto nemá záruku,že keď bude mať detí veľa,že tým svojim zabezpečil "skvelú" budúcnosť,plnú súrodencov,ktorí si budú pomáhať.Na pomáhanie si môže nájsť jedináčik kamaráta na celý život,tak isto,ako tie deti z veľkej rodiny.
Všetko je len na nás na rodičoch,na čo si trúfame,nie len psychicky,aj finančne,to je tiež jedna z motivácií v dnešnej dobe.Platiť školy a všetko čo treba jednému dieťaťu,alebo trom,to je veľký rozdiel.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Nemyslím si,že jedináčik sa nedokáže bez súrodencov naučiť prebíjať životom,aj jedináčik môže byť zdravo sebavedomý,slušný človek,tak ako dieťa z veľkej rodiny môže byť závistlivé,či rozmaznané,alebo zakríknuté.Veľa záleží na rodičoch,celej rodine a ľuďoch,ktorí dieťa ovplyvňujú.Ak si rodič netrúfa mať detí viac,je to len na ňom.Pretože nikto nemá záruku,že keď bude mať detí veľa,že tým svojim zabezpečil "skvelú" budúcnosť,plnú súrodencov,ktorí si budú pomáhať.Na pomáhanie si môže nájsť jedináčik kamaráta na celý život,tak isto,ako tie deti z veľkej rodiny"... Fidorka

Ja som JEDINÁČIK životom sa prebíjam rovnako ako tí čo majú súrodencov,vraj som "zdravo" sebavedomá,rozmaznaná som nikdy nebola-to by ma mama hnala za mladi papekom.
V detstve mi súrodenci nechýbali,vždy boli u nás doma snáď všetky deti z ulice.
V poslednej dobe ked pozerám koľko svárov pre majetky,dedičstvo je medzi súrodencami tak som niekedy aj rada ,že som sama ...
vlastne nie som sama mám MM,deti ,rodinu a kopec skvelých priateľov/iek.
Ktosi predo mnou už napísal-všetko má svoje ZA aj PROTI.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som tiež jedináčik a posledné roky si začínam uvedomovať ako mi chýba sestra alebo brat.V rodine mám sesternice vo svojom veku ale to nie je ono.Práve preto som nechcela jedináčika a dnes mám dvoch synov síce sa niekedy idem z nich zblázniť ale predsa len majú sa radi a vidieť to na nich.A zase moje sesternice sú zo 4 detí a jednej sa pred polrokom narodil syn a hovorí že dalšie by už nechcela práve pre vzťahy aké majú medzi sebou oni.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

som rada,ze si tu mozem precitat tolko nazorov,clovek si vie vytvorit urcitu predstavu o tom ako sa citia ludia,ktory pochadzaju z velkej rodiny alebo ako sa citi jedinacik,,,,je pravda ,ze clovek pri planovani viacerich deti by mal aj zvazit financnu situaciu,hlavne v dnesnej dobe lebo nie je zas najlepsie mat velku rodinu a nemat im co ponuknut myslim co sa tyka zabezpecenia,,,to si skor myslim,ze je sebeckost chcet mat a nemat im co dat ,okrem lasky,co je dost dolezite,,,ale ako vieme deti v dnesnej dobe su zosmiesnovane ak nemaju to co ostatne...a je fakt ,ze skoly, strava a ostatne veci su tak drahe,ze cloveka tato doba donuti premyslat ci mat viac ako jedno dieta,,a nebude to len o pohodlnosti....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

doba bola vzdy "zla". ludia maju cely kopec prace s tym, aby uzivili svoju rodinu, aby mohli nabrat nove sily na dovolenke, kto si moze dovolit, zivot je "tazky" pre normalnu rodinu, obcas prinasa rozne necakane situacie. my sme dost skoro prisli o otca, bolo to zle a sme tu. v skole sa tiez riesil vyzor a oblecenie, ktora nebola cosmo(casak Cosmopolitan) girl, bola nemozna. do syna v skolke kamarati tiez kadeco tlacia od styroch rokov, pozaduju aby nosil hracky do skoly podla toho aka rozpravka je v kurze. hodnoty nie su len o tom, co pozaduje doba, zvalovat to na nu je lahke, ale hodnoty a sposob zivota ovplyvnujes aj ty a pomahas svojim detom zorientovat sa . snazit sa dieta usmernit, aby bolo dostatocne sebavedome, zaroven vsak s pokorou a toleranciou.

mam brata a je fakt, ze moze mandarinka lezat tyzden v kosiku, ale poriadne si ju ozavidime, ked si ju jeden druhemu uchmatneme spred nosa a NIE VZDY je ochota podelit sa . ale po par rokoch znovu zijeme v spolocnej domacnosti, nehadame sa o peniaze, pomaha mi so synom a venuje mu aj volny cas. moj syn od 3 rokov aspon 2x tyzdenne spomenie,ze by chcel surodenca, velmi rada by som mu ho dala, tam ale treba nieco ine poriesit ako len chcenie a vobec si nemyslim, ze kvoli dobe, by sme si RODINU nemohli dovolit.

ja VELA rozmyslam. ale toto, je pre mna rozhodnutie srdca , tebe drzim palce, aby ste sa spravne s muzom rozhodli, k spokojnosti vasej rodiny .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

pripájam sa k rozhodnutiu .
Sama som zo 4 detí- sú medzi nami 5 ročné rozdiely a keď som mala 5 rokov, narodil sa mi synovec--- síce u nás nežili, ale "dedili" hračky s ktorými som sa ja ešte chcela hrať, dostávali darčeky ktoré som chcela ja,... no proste som bola najmladšia iba chvíľu. Trpela som pocitmi sklamania aj samoty- porovnávania so staršími súrodencami, dokazovania, všetkými "výčitkami" na najmladšiu -"a prečo ona nemusí vynášať smeti?" (to že v mojom vtedajšom veku to nerobil ani on si samozrejme nepamätal) ale pritom som nebola ani maznáčik- na maznanie už boli vnúčatká a ... a k tomu ja som už bola 4 dieťa, takže často na mňa hľadeli tak nejak "do počtu"--- mamina vie presne povedať aké bola bábätko sestra či brat, no ja... som išla tak nejak automaticky a preto ... nevedia
Trpela som. Keď ma ako prváčku nikto nevodil do školy- mal brat, ale čooo, piatak, kašlal na mňa Trpela som, pretože som 90% svojich vecí dedila po súrodencoch. Vo veľkej rodine a predsa som sa cítila akosi sama...
!!!!ALE!!!!!
Keď ma na škole zbili chlapci a môj "veľký brat" si to s nimi išiel vybaviť, keď sme rástli a stali sa z nás kamaráti, čo si kryli chrbát, keď som prvý raz ako "malá sestra" kúpila bratovi pivo, keď mi sestra rozpráva aké som bola skvelé bábätko a vidí ma v mojej dcére, keď brat nadšene všetkým rozpráva, čo tá naša malá zase "breptla",... čosi bolo ťažšie, iné bolo vďaka nim také krááásne Trpela som pocitom "samoty", ale NIKDY som nebola sama. Nehrali sme sa spolu (veľké vek. rozdiely), ale vždy som vedela, že sa na nich môžem spoľahnúť.

Pre toto ja druhé dieťatko CHCEM. Kamarátstvo je kamarátstvo, mať brata alebo sestru.... je niečo celkom špecifické. Ako dieťa som závidela kamarátkam jedináčikom, ale keď sa náš vek vyrovnal (viete- prestali bábiky a autíčka, začali frajeri a frajerky ), odvtedy súrodencov závidia všetci mne

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to verim, ja mam "iba" mladsieho brata!!! ... a aj tak, po vsetkych frajeroch a kamosoch ... ma prave brat zoznamil s risovym tatkom teraz neviem, mam mu to oplieskat o hlavu, ci podakovat? diiky bracha!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dať deťom lásku a pocit šťastného domova je veľmi pekné, ale pokiaľ nie je dosť finančných prostriedkov, aby sa aspoň troška vyrovnali rovesníkom, tak aj to šťastie vyprcháva. Kým sú deti malé nevedia až tak porovnávať, ale keď začína puberta, dosť ťažko sa zmierujú s tým, prečo nemôžu mať to čo ostatní. A pre rodiča je to dosť depresívne. Mám dve dcéry 20 a 18 a už si vedia brigádami prilepšiť a kúpiť si aj niečo "značkové".
Čo sa týka vzťahov - som rada, že sú dve. Kým boli malé často sa hádali a hnevali jedna na druhú. Ale teraz sa majú oveľa radšej, už sa nehádajú. Pomáhajú si navzájom - pri učení, dokonca si požičiavajú veci - čo v čase puberty bolo neprípustné. Záleží aj na povahových vlastnostiach detí.

Ťažko poradiť, či jedno alebo viac detí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"dať deťom lásku a pocit šťastného domova je veľmi pekné, ale pokiaľ nie je dosť finančných prostriedkov, aby sa aspoň troška vyrovnali rovesníkom, tak aj to šťastie vyprcháva"...

Otázka:to šťastie meriaš výškou finančných prostriedkov?
Hm...tak ti neviem ,mám deti 20 a 17,ale NIKDY neriešili čo majú/nemajú.
Asi máme iný názor na slovo ŠŤASTIE

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

súhlasím. A takisto sa mi zdá nesprávny uhol pohľadu: dať deťom to, čo majú ostatné, aby sa im vyrovnali. Bývalá partnerka môjho manžela tak vychováva svoju dcéru, a dostala sa do bodu, kedy na narodeniny objednáva na záhradu velikánsky stan, aký sa objednáva na svadbu a požičiava poníky - podľa mňa úplne nevhodné pri výchove 10-ročného dieťaťa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"dať deťom lásku a pocit šťastného domova je veľmi pekné, ale pokiaľ nie je dosť finančných prostriedkov, aby sa aspoň troška vyrovnali rovesníkom, tak aj to šťastie vyprcháva. Kým sú deti malé nevedia až tak porovnávať, ale keď začína puberta, dosť ťažko sa zmierujú s tým, prečo nemôžu mať to čo ostatní. A pre rodiča je to dosť depresívne. "
-tu súhlasím s tým,že je to depresívne pre rodiča.Sama som sa o tom veľmi veľa krát presvedčila,že takéto veci riešim iba ja a nie moje deti.Ja som bola často nešťastná z toho,že môj syn nezapadol do kolektívu,lebo má úplne iné priority,nezaujíma sa o módu,jemu je jedno,čo má na sebe oblečené,či je očesaný,ale má vedomosti,ako oveľa staršie deti a baví ho učenie,má jednoducho iný svet.Až som sa jedného dňa presvedčila,že on s tým nemá žiadny problém,že vôbec tam žiadny problém nie je,že tie deti ho z kolektívu vôbec nevyčlenili,že to bol iba môj mylný dojem.A má v triede veľa spolužiakov,ktorí sú "iní" ako väčšina puberťákov v ich veku a nikto ich neodsudzuje,nesmeje sa im,lebo majú iné prednosti a sú na to patrične hrdí.Majú ich prečo obdivovať.Takže,nie je to len o tom,že keď nemáme na drahé lyže,tak sa lyžovať nenaučí,naučí,aj na požičaných a môže byť aj majstrom sveta a bude sebavedomejší,ako ten čo mal najdrahšie lyže sveta,vykladané diamantami.Záleží na mne ako jeho rodičovi,ako mu to podám,ako ho to naučim chápať....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fidorka k tvoju komentu -"Takže,nie je to len o tom,že keď nemáme na drahé lyže,tak sa lyžovať nenaučí,naučí,aj na požičaných a môže byť aj majstrom sveta a bude sebavedomejší,ako ten čo mal najdrahšie lyže sveta,vykladané diamantami.Záleží na mne ako jeho rodičovi,ako mu to podám,ako ho to naučim chápať".... len toľko

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja zdielam názor že najlepšie čo som mojhla môjmu diaťaťu dať je dať mu súrodenca, teda aj môj manžel.
ale ak by som vedela že mám a budem mať problémy zabezpečiť deťom základné veci, nemyslím žiaden luxus tak by som asi dieťa ani neplánovala.
luise mne sa zdá že ty nie si presvedčená či druhé diťa tak daj tomu ešte čas popremýšlaj, zváš a počúvaj pri tom aj svoje srdce, finančné prolémy asi nie sú problém a tvoj vek už vôbec nevidím ako problém ja som mala svoje druhé dieťa v 36-ke.
a venovať celý svoj život jednému, hm toto ja nezdielam ani pri dvoch vychovávame deti vedieme a pripravujeme na život a ja sa pripravujem na to že možno už v 18-budú chcieť ísť do sveta.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Väčšinou toho súrodenca "ocení,postráda,potrebuje" jedináčik až ked je samostatný alebo schopný takéto veci vstrebať, uvažovať nad nimi. V rannom detstve si to dieťa neuvedomuje.Nevie nad tým takto rozmýšľať.
Ale ked to financie aspon trochu dovolia ja som za dve deti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vidíš, moja dcéra chcela súrodenca práve keď bola malá. Teraz už vôbec nespomína (má 16 r), že by jej chýbal súrodenec ... . Je to fakt veľmi individuálne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dieta je dar. Ked sa nam narodila dcerka, tuzili som po dalsom dietatku. Narodil sa nam chlapcek o necele 2roky .Sledovat dcerku ako sa stara o svojho bratceka bolo neuveritelne. On na nej tiez lepil a ani mama nemusela byt ak jeho sestricka bola na dosah. Ti dvaja boli ako jedno. Nas chlapcek nam odisiel nedavno do nebicka a dcerka uz len spomina. Vidim, ze jej chyba. Mat surodenca je uzasne, mam brata i sestru.Ak Boh da, chcem mat dalsie dietatko a nedavno som oslavila 36 rokov. Moja teta ma dnes vyse 70rokov a ak dojde na tu temu povie: mohla som mat este jedno.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja si mylím, že vôbec nezáleží na tom, či je dieťa jedináčik alebo má súrodencov. Mám kamarátky čo majú viac detičiek a aj také ktoré sa vedomo rozhodli len pre jedno dieťa a nemyslím, si , že by ich dieťa trpelo , že nemá súrodencov. Má kamarátov, sesternice , bratrancov... A myslím si , že každá žena musí cítiť sama, či chce len jedno dieťatko alebo viac. Podľa môjho názoru, je dôležité, aby dieťa bolo v milujúcom prostredí a malo všetko čo potrebuje. Nie je na tom nič zlé, mať len jedno dieťa. Naopak myslím si že od niektorých mamičiek je nezodpovedné mať veľa detí a potom sa nevedieť o ne postarať , potom už je neskoro sa žalovať a plakať, že nemôžu uživiť svoje deti, veď každý dospelý a rozumný človek musí zvážiť kedy a koľko detí mať, aby tie detičky mali všetko čo potrebujú, nejde len o financie, ale čas, pozornosť, záujem svojich rodičov... ale to už trošku odbočujem od témy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lenka, ja nemyslím, že odbočuješ od témy. To všetko čo si napísala spolu súvisí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

myslim Lenka,ze teraz si to pekne vystizne napisala aj za mna

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aj za mna ...Lenka ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

,,ja nemeriam lasku a peniaze,,moje hodnoty su ulozene v ludskom konani,,,ten kto miluje samemu sa mu dostava,,,Ludka tvoja strata synceka musi byt velmi bolestiva,,ale v tvojom srdiecku bude stale zit,,,,
otazka mat surodenca nemat surodenca,,,mat deti nemat deti,,niekedy ma clovek vsetko a sa stane,ze nema nic,,,ja som vdacna za vsetko co do mojho zivota prichadza,,mozno za dva roky pride cas a ja pocitim chcenie mat druhe,,,ja sa vlastne na to pozeram,tak ,ze ci mat dieeta kvoli tomu ,aby syn nebol jedinacik alebo to druhe dieta mat kvoli sebe,,ze proste citi,ze ho chcem,,su to zvlastne pocity,ktore prebiehaju hlavou,,a pisem ich tu a vy sa tu k tomu vyjadrujete,,a ja mam z toho radost,,je to fajn,,teraz si vychutnavam krpaka,,je taky maly princ,,,a co bude dalej, uvidim...
ja viem ako tu pisete,ze financie su neni vsetko,aby clovek mal deti,,ale pre mna je aj to dovod preco ich niekedy nemat,,,a to beriem zo vseobecneho hladiska....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

My sme traja súrodenci s veľmi veľkým vekovým rozdielom. Najstarší brat by mi pokojne mohol byť otcom, ďalší brat je odo mňa o 10 rokov starší. Ja som zjavne nebola na pláne, ale podarilo sa našim .
Aj keď mám súrodencov, v podstate sme, ako keby traja jedináčikovia, s úplne inými pohľadmi na život. Je to moja rodina, ale vo všeobecnosti nemáme nejaký extrémne blízky vzťah. Myslím si, že som si bližšia s pár priateľmi, ako s mojou pokrvnou rodinou. Niežeby som ja nechcela, ale svojimy názormy ich často mätiem a dostávam asi do úzkych (preto sa ma radšej nič nepýtajú, vedia, že by ich moja odpoveď buď rozčúlila, alebo neuspokojila). Oni sú prevažne pragmatici, a ja lietam v totálne iných sférach - niekedy až ulietavam. Výsledok - nerozumieme si, ale väčšinou sa aspoň akceptujeme.

Zhrniem - mať súrodenca je iste niekedy výhoda, ale asi je lepší menší vekový rozdiel. Nevylučujem však, že v inej rodine súrodenci s podobným vekovým rozdielom vychádzajú lepšie, ako je tomu u nás

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

život z pohľadu jedináčika
http://heinzlova.blog.sme.sk/c/109091/Zivot-jedinacika.html#t2

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zaujímavý pohľad, ktorý ma presvedčili znova o tom, že jedináčikovia to majú ťažšie. My keď sme premýšľali, či mať druhé, tak práve rozhovory s jedináčikmi ma presvedčili o tom, že chcem druhé dieťa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pre mňa je to pohľad jedného jedináčika, ktorý (neviem prečo) prezentuje svoje pocity ako pocity všetkých jedináčikov . A okrem toho mi príde tak, že sa príliš snaží žiť nie podľa svojho presvedčenia, ale tak, aby sa zapáčil iným ľuďom, čiže zrejme nedostatok sebavedomia. A to podľa mňa nie je spôsobené tým, že je jedináčik, ale niečím úplne iným

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Samozrejme, Dulka, každý pohľad každého jedného človeka je jedinečný, tento má svoj. Keby tu píše Tvoja dcéra, možno napíše úplne iný názor, ako sme tu doteraz čítali. Tu išlo o to, či jedináčika áno, alebo nie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Práve o to ide, že každý pohľad každého jedného človeka je jedinečný a preto mi príde scestné, keď niekto prezentuje svoj názor ako názor "celej skupiny" . Či jednináčika áno, alebo nie? Všetko má svoje pre aj proti a preto je to veľmi individuálne, ako sa kto rozhodne a prečo. A ak chce mať niekto viac detí, len z dôvodu, aby keď deti vyrastú neostali samé, je to podľa mňa blbosť, lebo niektorí súrodenci sú si v dospelosti tak vzdialení, ako severný a južný pól. Takže ak niekto chce mať detí viac, mal by ich mať preto, lebo to chce on.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dulka ..."A ak chce mať niekto viac detí,len z dôvodu,aby deti ked vyrastú neostali samé,je to podla mna blbosť,lebo niektorí súrodenci sú si v dospelosti tak vzdialení ako severný a južný pol..."...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno, ale to či budeš mať viac detí alebo nie predsa ovplyvňuje v rozhodovaní viacej faktorov a toto môže byť jeden z nich. A aj keď si môžu byť v dospelosti vzdialení,v detstve si môžu byť blízki.Ale keď niekto necíti mať potrebu ďalšie dieťa,mať ho len preto, aby potom niekto neostal sám je blbosť, s tým súhlasím.