Nemáš to ľahké lebo taká spoveď kamaratke je dobra vec...a aj take posedenie pri kave da človeku viac chuti do živita...možno ak pojdeš v lete niekam na pieskovisko alebo len tak sa prejsť-tak niekedy stači usmev nejaký ten pozdrav a debata je na svete... Aj ja som prišla do mesta a v bytovke som nikoho nepoznala-ako som to "vyriešila"minulého roku som robila s manželom mikuláša/ja som bola čert/ tak som sa prihovorila mamičkám z nášho vchodu čo mali malé deti a ešte zopár takým čo som sa s nimi stretávala pri bytovke...a mám kde zabehnúť na tu kávu....
Ako dlho ste v tom novom meste?Možno to chce viac času...
Skús niečo take-hoc sa len prihovoriť a potom daj vedieť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz dlhsiu dobu sledujem tuto stranku a je to super stranka, kde mozem napisat svoje radosti a starosti. Kvoli manzelovej praci byvame daleko od rodiny a priatelov a niekedy si uz jednoducho potrebujem odychnut od naseho drobca, ktory nam robi samozrejme velku radost. Velmi ho lubim, dala by som za nasho malickeho aj zivot, ale su chvile ked sa nemam ani s kym porozpravat a zdoverit sa. Na manzela sa nemozem stazovat, tak ako je vzorny maznel
tak aj tatko. Problem je v tom ze tu kde byvame nemam ziadnu priatelku s ktorou by som mohla aspon na hodinku vypadnut na kavu a pokecat. K tomu vsetkemu nemozem maleho kojit
lebo sa mi nevytvorilo mliecko, tak papame UM a nie vzdy sa nam chce odgrgnut