vsetko sa zmenilo

náš tatko sa najprv vyhováral,že si musí zvyknút na úlohu otca,potom bol stále unavený,ja som nemohla byt...ved som bola stále doma...,a najnovšie má zdravotné problémy rozneho druhu(všetky vyšetrenia negatívne/a ja nemám pre neho pochopenie a sex máme tak 2xdo roka...no hrúza...nechcela som ta vystrašit ale dat radu...trvaj na tom aby ste sa rozprávali,rozprávali,.......ja som to nerobila a teraz to lutujem....nemám zlé manželstvo,manžel sa postará aj finančne aj malú zvládne ked mám program,no žijeme skor ako kamaráti....

Kočky to čo tu píšete,snád ani nemôže byt pravda.Ved tehotenstvo ženy je tá najkrajšia a najúžasnejšia vec na svete,a tvoj muž alicaca ani nevie o čo prichádza.Možno mu to dôjde neskôr ale aby nebolo neskoro-lebo týchto chvíl zasa nie je v živote až tak vela.Súhlasím s tým že ho určite teraz potrebuješ ešte možno viac ako kedykolvek predtým...už sa to obdobie proste nikdy nevráti.Neviem si teda celkom dobre predstavit čo sa bude u vás diat ked sa vám bábo narodí,ved na to maličké by sa predsa mali tešit obaja rodičia.A to nehovorím len o radostiach ale aj o starostiach ktoré súvisia s narodením bábätka.Ak sa môžem spýtat dlho si vydatá a je to vaše /jeho/prvé dietatko?Ak áno tak to skutočne nechápem...

Alicka mne pripadá tvoj manžel ako veľké sebecké dieťa. Kým nemusel pre teba urobiť niečo navyše, bolo všetko v poriadku, že? Horšie je, že tehotenstvom sa zvýšené nároky na jeho "obetavosť" len začínajú, a zdá sa, že si je toho aj vedomý. Alebo sa možno bojí aj toho, čo všetko sa od neho bude chcieť potom.
Ostáva len dúfať, že z toho vyrastie a dorastie na dospelého chlapa. Držím palce

donutit ho nemozes. mozes mu len porozpravat, ze jeho terajsi stav, ci chce alebo nie, vplyva na vase dietatko cez teba. ty si smutna, ono si tiez moze do zivota odniest pesimisticke nalady. moze byt uplakanejsie, citlivejsie, bude sa viac obavat novych situacii, prilis naviazane na vas. a hlavne na teba. moze sa mu stat, ze prepasne pre svoju neochotu vzdat sa predosleho zivota s minimalnymi zavazkami alebo strachu zo zodpovednosti, najdolezitejsie casti zivota babatka. a potom bude same: maminka, maminka a otecko sa bude citit zbytocny, odstrceny, nemilovany, znechuteny, ze ho vlastne dieta nema rado a odmieta ho. cele sa to bude iba zhorsovat a bude si to zhorsovat iba on sam.
ale stavaju sa pripady, ked otecko do poslednej chvile vyzera, ze dieta by dal najradsej po narodeni na adopciu, aby mal klud a po jeho narodeni sa obrati o 180 stupnov. proste si ho ten uzlicek, ked uz je realny (lebo vela chlapov ma problem vnimat dieta ako realnu sucast, kedze ho nevidia a necitia ako my mamy) ziska. zrazu si uvedomi, je to kusok jeho sameho a tak krasne dokonaly. cely skutocny cloviecik.
no nad tym vsetkym sa musi zamysliet sam a sam urobit rozhodnutie. nemozezs ho donutit citit to inak.

Ja si myslím že vek mate obaja ideálny,je to skôr o nejakej vyspelosti...To je super že si na bábo už pripravená a tešíš sa nan.Skús sa zamerat viac nan a nie na manžela.Neviem či ešte pracuješ alebo už si na MD ale ak už nepracuješ/ked si písala že čakávaš manžela/,neviem skús sa viac venovat iným veciam/v rámci možností/.Možno ked sa začneš zaoberat viac niečím čo ta baví a naplna,budeš spokojnejšia a vyrovnanejšia... Nemysli si že v iných rodinách to je bez chybičky,ved skús si prečítat len niektoré príbehy na tejto stránke a pochopíš...Chlapi sú už raz takí,ale pokial ti dáva najavo svoju lásku tak možno práve teraz prechádza nejakým zlým obdobím ktoré je iba dočasné a po narodení dietatka sa vráti do normálu...

Skús sa ho spýtať čo mu vlastne vadí? Možno sa bojí, že už nebudeš mať oči len pre neho, že sa bude musieť o tvoju prítomnosť deliť. Chlapi sú dakedy ako malé deti. Na všetko majú čas, veci ktoré sú im nepríjemné ignorujú a keď niečo chcú tak daktorý sú schopný ísť aj cez mŕtvoly.
U nás to tiež nie je ružové. Máme 2,5 ročného drobca, žijeme zmanželovimi rodičmi a keď som mužovi nadhodila tému ďalšie dieťa tak mi sebecky povedal, že žiadne druhé nechce lebo sa už viac ako 2 roky nevyspal. Čisté sebectvo. (brokenheart) A ja nechcem, aby moja dcéra ostala same keď sa mi pominieme.

Ahojte ;) ...
pripajam sa so svojou troskou do mlyna ...
A nepracuje tak vela len preto, ze si uvedomuje co vsetko to (mat miminko) bude stat, a ze vlastne obaja ty aj babo sa na nom stavate zavisli? Skus sa s nim porozpravat tymto smerom. Moj manzel bol podobny. Strasne chcel miminko, ale ten pocit zodpovednosti, bol u neho taky silny, ze sa z toho nevedel tesit. Potom sme vytvorili financnu rezervu, dali ju bokom, a on vedel, ze keby aj hned na 3-4 mesiace nemohol pracovat, tak s odrenymi usami prezijem vsetci traja vsetko. Jemu sa ulavilo a uz sa tak nehnal do prace.
Katka
PS: Muzi su krehke stvorenia, casto krehkejsie ako miminka . Drzim palce.

Ja som prežila skoro to isté ako Ty Alicaca, mala som celé rizikové tehotenstvo a keď som zostala od tretieho mesiaca doma, tiež som bola skoro celý deň sama a ležala som, muž chodil domov až večer a mne z toho všetkého bolo nanič. Taktiež som cítila, že sa s ním niečo deje, ja som potrebovala časté objatia, rozprávanie a on sa správal úplne opačne ako predtým a to už mal po 30-tke, až keď som v šiestom mesiaci odišla ležať do nemocnice, náš vzťah sa začal upravovať a manžel sa tešil z môjho bruška. Možno to tiež potreboval stráviť ako chlap a možno som na ňom veľmi visela aj ja, tak to vidím teraz, a keď sme prišli domov z nemocnice s malým batôžkom, bol celý bez seba a veľmi šťastný. Myslím si, aby si upriamila pozornosť na seba a dieťa, netráp sa na tým ako sa muž správa, čím viac naň budeš tlačiť, tým viac bude utekať a nechaj to tak, uč sa niečo alebo si pozvi niekoho na návštevu, aby si nebola sama, už to rýchle zbehne a teš sa bábätko, uvidíš, že keď ho Tvoj manžel uvidí, bude celý bez seba.Drž sa, neplač a netráp sa, lebo ono to s Tebou všetko prežíva.

Velmi dobre viem ako ti je. Novy priatel, mladsi, bezdetny. Ja rozvedena, s 15 rocnou dcerou, on chcel deti, ja som suhlasila... Takmer hned som otehotnela a on takmer hned stratil o mna zaujem... niezeby prchol, byvali sme spolu, zabezpecoval nas ale volny cas venoval svojmu novemu konicku - sufringu. Bola som asi v 6 mesiaci, ked ma konecne zacal zasa vnimat a trochu sa chovat ako otec. Po 2 rokoch som zase otehotnela, zase to bola viac jeho aktivita. Myslela som si, ze uz vie co chce a vie do coho ide. Bola som asi v 2 mesiaci a zase nam pribudol novy konicekl - triatlon. Cele vecery bol prec, ked sa neplavalo, tak sa behalo, ked sa nebehalo, tak sme bicyklovali... velmi zle som to znasala, do konca tehotenstva sa o mna starala celkom fajn psychologicka. Porodila som, hormony sa trochu upokojili, ja som sa prestala fixovat na jeho pritomnost, mam 2 krasne, sikovne male deti a velmi rada by som vratila cas a ked uz nie s manzelom, tak aspon sama by som si moje tehotenstvo uzila. Tak sa drz, skus to aspon ty, drzim ti palce aby sa ti to podarilo. Skoda, ze ti chlapi su taki sprosti a nevazia si co doma maju. Na rukach by nas mali nosit, kazdy den a kazdu jednu...

Držím Vám obidvom palce, Alicaca, hlavne nech sa maličké narodí zdravé a ešte jednu radu, ak Ti pomôže /povedala mi to moja lekárka, ktorá ležala od začiatku tehotenstva po koniec v nemocnici), poriadne sa vyspi a vylež, lebo potom sa už pri malom nevyspíš. A je to svätá pravda. Teraz všetko intenzívnejšie prežívaš, lebo si tehotná (hormóny) a si zavretá doma, lenže po narodení bábätka sa všetko zmení a Ty si na tento problém ani nespomenieš. Tvoj muž bude určite dobrým otcom a ty dobrou matkou, len každému tá príprava na rodičovstvo, aj keď plánované, trvá dlhšie /hlavne u mužov) Držte sa.