velmi dobre ta chapem,rozviedla som s v juli,ale z ex sme nezili spolu asi rok pred rozvodom.u nas bolo to iste,povinnosti cakali na nas a na ocka len zabavy.u nas sa upratovalo,robili domace ulohy,isli spat skorej a u otca nie.on bol ten super a vzdy to malej aj pripominal kazdy den a mna a mojho priatela ohovoral.hracky,ktore kupoval museli zostat u neho a ked ja som kupila malej hracku ci saty,tak hned mi volal,ci si tym chcem malu kupit,bolo mi z toho celeho zle,presne ako tebe.citila som sa bezmocna,aj ja som rozmyslala,ze mu tam malu necham a nech sama spozna aky je s nim zivot.chodili sme aj my na vylety,vymyslali vselijake hry,ktore malej vzdy ofrflal.nakoniec sme sa odstahovali do zahranicia,teraz sa moze stretnut z malou 4-krat do roka.zijeme tu jeden rok pomaly a z dcery je uplne iny cloviecik.a ex-ovi nezostalo nic ine ako len zmierit sa zo situaciou,ze nie on rozhoduje a nie podla jeho zelania sa deju veci.skus sa porozpravat s dcerou,ja som to robila velakrat,velakrat som plakala kvoli tomu.nech sa k nim nastahuje,vyskusa,neboj velmi rychlo zbada,ze jej chyba mama a oni tiez rychlo zbadaju co je sa starat o dieta 24 hod,a nie len na vikendy.moja dcera ma 9 rokov a uz zacina ist do toho stadia,ked kazdy je blby,len ona je mudra a skusa kolko si moze dovolit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vydrž.
drzte sa rodinka
Ahojte všetci.
Chcem sa s vami poradiť s mojim veľkým problémom.
Rozviedla som sa v r. 2001 po takmer ročnom manželstve. Zostala mi
ročná dcérka, s ktorou som bola sama takmer 2,5 roka. Zaľúbila som
sa, druhýkrát vydala a v r. 2004 sa mi narodil synček. Manželstvo máme
pohodové, človek ktorý prejde rozvodom a vzťahom, ktorý trval takmer 10 rokov a skrachoval vie svoje. Mám teraz ale jeden veľký problém, ktorý
mi neustále zamestnáva hlavu a nie som schopná na 100% fungovať kôli nemu.
Môj exmanžel navštevuje dcéru každý druhý víkend od piatku večera do nedele
večera kôli vzdialenosti jeho bydliska asi 100 km od našeho. Výživné po
dvojročných ťahaniciach platí načas. Znovu sa oženil a s dotyčnou nemajú
deti. Tak sa rozhodli aj so svojimi rodičmi /býv.svokrovcami/ že
jeho jediná biologická dcéra a milovaná vnučka bude pre nich fungovať ako
istá zábavka a víkendové potešenie 2x do mesiaca. Výživné platiť nechcel, vraj na 8 ročnú dcéru stačí max.1000,-Sk mesačne a čo jej bude chýbať jej
kúpi on u seba a domov jej to nedá, bude to využívať len u neho. Tak
sme dopadli s bicyklom, s kočíkom a inými vecmi. Náš problém sa začal
teraz dosť vyostrovať v súčasnosti.Jedná sa o to, že na nás útočí vraj zle
vychovávame jeho dcéru.Nakoľko pochádzame obaja s manželom zo štyroch súrodencov, snažíme sa dcérku vychovávať k skromnosti, k úcte. Nedarí sa nám to, pretože exmanžel s macochou ju k tomu nevedú, aj so starými rodičmi
bývajú v jednom dome, majú 4 príjmy, dcére kúpia čo jej vidia na očiach, keď kúpia potraviny, nad ktorými ohrnie ona nos, nerobí im problém vyhodiť
to bez problémov do koša, s hračkami sa pohrá pár hodín, potom sa odložia
niekam do vreca. Teraz prišlo narad kino, reštaurácia, nákupy...
Ja som začínala úplne od nuly, nakoľko sme majetkové vyrovnanie nemali,
a z manželstva som odišla doslova s igelitkou a dcérkou. Kúpili sme s manželom starší dom, ktorý opravujeme, a nemôžeme dcére kupovať to čo jej
dávajú oni. Odmietam s nimi súťažiť, nakoľko mám deti dve a nepovažujem to
za správne. Musím pripomenúť, že s manželom si dcérka rozumie veľmi dobre, možno lepšie ako so mnou, vychováva ju od jej roka. Dcérka sa mi začína pred očami meniť. Nikdy som jej nebránila stretávaniu sa s biolog.otcom, ale rozmýšlam či to bolo správne. Vždy sme sa prispôsobovali aby jeho určený víkend bola pripravená. Teraz začala chodiť domov s vyhláseniami, že
macocha je lepšia ako ja, ona nechce bývať s nami, lebo ocko jej povedal, že jej kúpi to či ono, on jej dovolí to čo ja nie, ja kričím, ocko a macocha na ňu nekričia, nevadí im že fláka úlohy.... Keď treba ísť k zubárovi opraviť zúbky, musíme to urobiť my s manželom, lebo biol.otec
sa bojí že by ju to bolelo, nechty striháme my, lebo sa boja že by ju to bolelo, hlavu jej radšej neumývajú, lebo by ju štípali oči...My sme tí zlí, ktorí jej dávajú hnusné lieky, keď je chorá, ktorí ju hrešia keď si
neuprace izbu....Veľmi ma to trápi, že ma takto očierňujú v jej očiach, že má takéto názory. Rozprávali sme sa spolu, že som niekedy unavená z práce,
preto na nich /dcéru a syna/ kričím, že je iné keď sa u ocka o ňu starajú štyria, u nás som len ja a tatino, ktorí musia navariť,upratať, postarať sa
o dom, jedlo, žitie... Je to veľmi smutné, že sa niekto trápi osem rokov, a dožije sa toho že vlastné dieťa ho začne odcudzovať. A to chodíme na dovolenky, na výlety, staráme sa o obe deti rovnako, on ju nezobral ešte
na jednu dovolenku, chodí len s manželkou.... Bola som natom posledne tak
zle, že som rozmýšlala o tom aby ju teda vychovával jej biol.otec. Už som
nevládala, narúša nám to manželský vzťah, môj vzťah so synom a vôbec našu
rodinu. Psychológ nám povedal, že pre nás hrá len čas, kedy si ona uvedomí
súvislosti, kto ako sa správa. Ale je to psychicky veľmi náročné.
Poraďte mi prosím ako by ste reagovali vy na mojom mieste. Každý druhý víkend tŕpnem aká sa vráti od biolog.otca zaujatá proti mne a manželovi,
čo nám zasa vytkne, ako nás bude psychicky vydierať....
ďakujem vám pekne