Vymýšľajú s jedením

Nuž ako sa hovorí "Dobrá rada nad zlato", keď som sa nad tým tak zamyslela, došla som k tomu, že síce môžeš skúšať, ale prinútiť nie.
Ja som sa minule pozorovala ako presviedčam deti, že majú jesť mäso, pričom ja som ho nejedla (nemám rada veľmi mäso,ešte tak kuracie, morčacie, králika, či ryby, aj to nie často, zvyšok nemusím)tak mi to prišlo trochu čudné. Saláma veľmi zdravá nie je, zvlášť pre deti, ale moje ju tiež majú radi. Možno v puberte bude menej preberať, možno mu to ostane, dôležité je či je zdravotne v poriadku tvrdí naša detská doktorka. Ja som sa napočúvala zo škôlky a ďalej počúvam zo školy ako moja najstaršia nič neje, ale čo jej chutí to nemá problém.
Matúš je rozumný, tak možno by stálo za pokus mu to vysvetliť z hľadiska výživy, teda, aby pochopil čo potrebuje organizmus, daj im úlohu, nech nájdu na nete čo obsahuje aké vitamíny, stavebné prvky, minerály....
Hlavne by ma zaujímalo, či mu to fakt nechutí, alebo len tak vymýšľa...

pripajam sa k maji, myslim ze neprinutis.
mam s tym vlastnu skusenost: ako dieta som sice nebola extra vyberava, ale boli veci ktore som odmietala, len tak z principu, a potom vzdy nasledovalo: ochutnala si to uz niekedy? od mamy alebo babky, a moja odpoved vzdy bola: nie, a ani neochutnam. mama / babka: preco? ja: nechcem to!
dobra sprava je, ze som z toho vyrastla, a teraz zjem okrem vnutornosti a olomouckeho syra asi vsetko. (vsetko, mam na mysli normalnu europsku stravu, nie nejake juhoamericke larvy)

Keď sa to tak vezme tak aj my dospelí niečo máme radi a niečo nemusí
pre nás existovať. Ja napríklad mám rada mäso ,prílohy , zeleninu ,
ovocie ale mliečne výrobky a mlieko nemusím. U mojich detí mi už bolo jasné ,čo kto má rád a čo naopak nezje ani keď sa pokrájam.Tak
keď som napríklad navarila držkovú vedela som že Roman ju nezie,tak
mal smolu a jedol len druhé alebo miečo iné.Peťo zas nemal rád sladké jedlá a Mirko neznášal pradajkovú polievku a kuracie mäso. Nikdy som ich nenútila do toho čo nechceli.

Kami, dnes si mi zasa trafila klinec po hlavičke. Moja 15-tka bola týždeň na dedine u rodiny a to som sa napočúvala, keď sme boli cez víkend po ňu, že ako ich to vychovávam, že nezjedia všetko,čo majú na tanieri!!!
Tam sa je asi takým štýlom-navarí sa "čohosi" plný hrniec a kým sa to nezie iné sa nevarí. A je sa to na obed, večeru...
Asi som príliš mestická, ale ja to tak nepraktizujem.
Žiadne pudingy, jogurty,pochúťky...nič...veď je navarené.
Ja sa snažím deti rešpektovať aj s ich chuťami a vždy urobíme nejaký kompromis. Od mala sa snažím nenútiť im to,čo im nechutí.

Dcera už začína variť sama, dnes urobila vyprážaný karfiol so zemiakmi.

Lienka Ty sa máš.Normálne ti závidím šikovnú dcérku. Ja som skúšala
doma variť už od svojich 11 rokov .A nikto sa nesťažoval ani neotrávil a bola to pre mňa dobrá škola do života.

Zuzana
Tak ja musim pochvalit mladsieho syna, ten vari hadam od 8 rokov, najrasej pecie a robi masko, ale CELE PRAZDNINY NEROBIM NIC INE , LEN VARIM VARIM PECIEM, PECIEM......................UZ NECH JE SKOLSKY ROK

Moje deti síce pri jedení veľmi nevymýšľajú, ale ked k tomu príde, mám vždy rovnaký postoj. Ked nezie svoju porciu, nedovolím sa mu v jedle šprtať a tanier hned zoberiem preč. Náhradu mu však už nedám - to by potom so mnou cvičil. A samozrejme, že keď vynechá raňajky, tak na prechádzke sa zaobíde bez sladkosti alebo zmrzliny.

Kami, to ako by som citala o svojom najstarsom. Ado sa vedel dobre najest len do roka. Potom co nastalo to bola hotova tragedia. Vsetko odmietal, pil caju ze mu potok nestacil, este tak vypil mlieko a kakao, ale to bolo tak vsetko. A teraz ma 13 a je asi to co tvoj synator. Snazim sa dotlacit ho, aby urcite jedla aspon vyskusal , ale je to tvrda palica, nechuti mu to, aj ked to ani len neochutna. S tym mladsim problem nie je raz zje aj nas a najmladsi, tym ze u svojej matky nic neje len nutelove rozky a syr, tak to je sakra problem. On nema rad nic. Vsetko co je uvarene je " take mi nechuti". Ale musi, aspon co to sa uz jest naucil. Myslim, ze niekedy sa da ich dotlacit, ale je to tazke. My sme museli zjest vzdy to co bolo navarene, inak to bolo ako u Marcely.

Podľa mňa násilím nijaké dieťa nedonútite jesť. Skúste si predstaviť seba na ich mieste. Ja osobne nemôžem napr. pečienku ani cítiť a neviem si predstaviť že by ma ju niekto násilím nútil zjesť. (teda viem si to predstaviť - ale hlavnie tie následky:). Ja som jeden čas na "múdre" rady straších a skúsenejších nútila syna jesť to čo som považovala za správne a teraz to ľutujem. Je veľa iných možností ako na to. Keď mal tak 3 roky prešla som na celkom iný režim. Začala som ho nenápadne zapájať do varenia. Ked som chcela niečo uvariť, pýtala som sa ho načo má chuť. Nenápadne sme vždy došli k záveru, že v ten daný deň mal chuť práve na to čo predtým nikdy nechcel. A ešte niečo - neviem ako vy, ale pre mňa bol dlho problém naučiť ich, aby za sebou vždy po jedle upratali. Zaviedla som pravidlo - kto neupratal tanierik po raňajkách dostal obed do toho špinavého taniera (samozrejme som dala pozor, aby nahodou neostali v tom tanieri zvyšky ktoré by sa mohli do obeda skaziť. Po jednom dni nastal u nás obrat o 180 stupňov.