Výťahová odysea - 11. časť

Ráno som vstala a trešťala mi hlava. Zobudila som sa hore zadkom a mrzutá. Simonka je mrzút - húdol si vrták a ešte aj to jeho vŕtanie ma bolelo. Vychystala som ospalého strapatého synčeka a vyrazili sme do sychravej ulice.
Vonku pršal jemný dážď a znásoboval moju mrzutú náladu. Hlavou mi behali myšlienky ale mala som chuť si hlavu vypnúť ako práčku keď doperie. Odviedla som Oliho do školky a cestou do práce som sa stavila kúpiť si noviny. Ako som stála pred stánkom zaregistrovala som okolo idúcu dobre vyzerajúcu ženu. Oči mi hneď na ňu sadli a ja som si uvedomila, že ju poznám. Veď to je spolužiačka zo základnej Irena!!! Sakra tá baba vždy dobre vyzerala a dni dnes tomu nie je inak. Irena ma zbadala, chvíľu zaváhala a potom sa vrhla na mňa.
"Mooooje neeeervy Simonaaa, ty haraburda, ty žijéééš???"
Vidím, že sa nezmenila, stále je rovnako trafená.
"Irenkaaa, žijem, nekecaj ty dobre vyzeráš, čo tu robís?"
Vystúpila som z radu a vystískali sme sa.
"Stratila si sa mi z dohľadu, no kecaj kecaj ako sa máš Simča?"
"Aaale celkom fajn, mám synčeka, som zdravá a jesť mi ako vidíš, chutí."
"Netáraj kofaaa vyzeráš dobre. A ty máš syna? Ma neser, jaká mater je z teba?"
"No vidíš a ty ako?"
"Aaaale narazila som si Romana z béčky, pamätáš, taký fešák, čiernovlasý, čiernooký, vieš čo hral futbal."
Hrdzavé mozgové závity pracovali a ja som si postupne vybavila fešáka, ktorého Irča občas obhádzala pohľadmi na chodbe školy.
"Jasnééé, už viem. A deti nemáte? Kde robíš? Kde bývaš?"
"Hámuj cicá hámuj, koľko naraz otázok, veď už som zabudla tú prvú čo si dala. Ozaj ideš niekam? Ja tuto vedľa do posilky a na masáž, nejdeš so mnou?"
Že na masáž, prebehlo mi hlavou, makať idem, dieťa živiť. Ja koza, že som ja nehádzala očami po tom fešákovi namiesto Ireny.
"Nie musím do práce, ale daj mi na teba číslo, zavoláme si."
Irena vytiahla pestovanými rukami z kabelky telefón očančaný kamienkami a začala si písať moje číslo. Prebehla som ju očami a moje sebavedomie kleslo o poschodie nižšie. Bože takto dobre vyzerá, sme rovnako staré a ja sa cítim pri nej ako stará korčula.
"Super Simi, utekaj ty kapitalistka, zavolám ti a dáme spicha, pokávičkujeme a pokecáme o tom posranom živote, čo?"
"Jasné, maj sa a zavolaj."
Ty už len máš posraný život, keď ideš ráno o ôsmej do posilovne a na masáž. Závistlivo som si pomyslela. Ale ale karhal ma mô hlások - ty máš krásne dieťa. Čo viac by si si mohla priať? Čo viac? Napríklad lásku odvrkla som vrtákovi. Hahahahaha lásku? A čo by si ešte nechcela. Čo je to láska????
Nerozmýšľaj a tahaj do práce Sima, lebo dopadneš zle........

Ani neviem ako mi to v robote preletelo...ešte som volala chalanom aby mi zobrali malého zo škôlky a dohodli smesa, že ma počkajú u mňa doma.
Mňa dnes čakala návšteva v nemocnici, volal Alex, že Soňa je už pri vedomí, mala som divný pocit, že som jej dlžná minimálne návštevu.
Kúpila som cestou čokoládu a ovocie.
V nemocnici bolo rušno, hm, nedávno som tu strávila pár dní, usmievam sa v duchu.
Zvoním na sesterskú .... sestrička mi naznačuje psssst ... a púšťa ma do izby, kde tíško pípajú prístroje a v bielej posteli odpočíva bledulinká Soňa. Aká je malá ... a bezbranná ...po tvári ešte stopy po úderoch ... zaregistrovala, že niekto vošiel.
" Smiem? pýtam sa potichu.
" Niečo pre vás mám."
" Ďakujem a nevykame si ako paničky z dvadsiatych rokov, ja som Soňa."
" Simona," usmejem sa. Naozaj mám šťastie na netradičné zoznámenia.
" Dnes tu boli aj od polície. Tá beštia mi ale dala."
Aka beštia? Pýtam sa v duchu a je mi blbé povedať to nahlas.
" Bola to Viera, spravila to, lebo ju Emil kvôli mne okašľal." Tá baba vie čítať myšlienky?
" Emil? Architekt Emil? "
" Hej, načapala nás .... slabo sa zasmeje Soňa, na tvári jej vidieť bolesť, asi rebrá “....načapala nás, veď vieš. "
Zasmiala som sa.
" To vááážne? To je ako zo zlého filmu."
" Inak, Soni chcem ťa upozorniť, že on je dosť ... hlučný .... chápeš, panelákové papierové steny."
" Jasné, a sľubujem ti, že už nebudeš počuť žiadne porno scény .. .on sa totiž sťahuje ku mne, mám väčší byt a rozhodli sme sa, že to spolu skúsime, jeho byt pôjde zatiaľ na prenájom."
"Waaaau, vy ste do toho teda kopli, tak narýchlo," závidím v duchu aký rýchly spád nabrali udalosti okolo Soni.
" Vieš, Simon, nemám pätnásť. Na čo mám čakať? Na pána dokonalého? Čo keď taký nie je? Čo keď sú všetci buď zadaní alebo mŕtvi?"
Pozerám tíško na Soňu a uvažujem nad jej slovami. Tá ženská má pravdu. celý život snívam o pánovi dokonalom a keď ho mám pod nosom, hrám sa na urazenú kvôli nejakej somarine čo sa dá normálne vysvetliť.
" Simon? Môžem sa ťa niečo spýtať? Mráziková vravela, že máš dieťa s tým gayom čo k tebe chodieva ... je to vôbec možné?"
Zasmejem sa.
" Tak toto si necháme na potom, keď budeš fit, platí? To je na dllllhý rozhovor a obávam sa, že mňa o chvíľu príde vyhodiť nejaká zlatá sestrička. "
" Ok, tak platí," usmeje sa unavene Soňa a podáva mi ruku. Skloním sa k jej bledému lícu a dám jej náš prvý kamarátsky cmukanec.
Mám dobrý pocit. Táto baba bude fajn kamoška. Už teraz to cítim v kostiach.
Zbehnem po schodoch nemocnice.
"Siiiiimaaaaaaaa" otočím sa za hlasom ... srdce mám až v ponožke.Alex.
Dobieha ku mne.
" Musím ti dať moje číslo na mobil, takto to ďalej nejde, veď ty ma normálne nútiš športovať, chceš aby som si uhnal infarkt?"
" Noooo, pán doktor nemá nijakú kondičku, asi by si mal po večeroch začať cvičiť."
" Cvičiť? Poznám pár výborných cvikov, ale tie sa dajú cvičiť výlučne vo dvojici"
" A čo si vlastne chcel, keď si za mnou bežal?" usmievam sa.
" Jaaaaaaaa....no vidíš, čo robíš .... čo som to," zamyslel sa Alex a tváril sa náramne dôležito a vážne. V očiach mu ale horeli veselé ohníčky, vedela som, že na mňa vyrukuje s nejakou somarinou.
„ Nooo, som myslel, že či by si neprišla zajtra na večeru. Pozval som k nám mamičku. Chce ťa poznať. Toľko som jej o tebe básnil.“
Zahabkám a zachytím sa zábradlia. Mamička. Hej? A len teraz som riešila, či mu jednu nestrelím, keď sa po ňom liepala Soňa.
„ Prídeš, však.“
Nechoď, nechoď, nechoď. Vrtáčik mi našepkáva.
„ Aha, nenechám ťa v štychu. Rada ju spoznám.“ Povie niekto ako ja, ale zrejme to ja nie som. Ja by som to nepovedala. Alebo áno?
“ Tak super, budem ťa zajtra čakať o siedmej, ale presne. Dáme večeru. A kto bude s Olinom?”
“ Tomáš alebo aj Karči.”
“ Dobre a nech ťa moc nečakajú, mamička si rada poklábosí.”
No fasa. Tak zajtra príde aj mamička.