Výťahová odysea - 13. časť - záverečná

Pozeráme na seba cez kraj pohára a uškierame sa ako dve opičky.
Naraz zazvonil telefón a ja som nadskočila, ako som sa zľakla. To mám za to, že hľadím na chlapa, ako teľa na nové vráta, akoby som žiadneho v živote nevidela.
Alex vstáva a dvíha telefón. Sledujem strohý rozhovor.
„ Áno? Nehovor? Dobre. Nie. Samozrejme ospravedlním. Áno. Maj sa.“
Položil telefón a zbadal moje zvedavé zdvihnuté obočie.
„ Mama sa ospravedlňuje, vieš ona miluje zvieratá. Je aktivistka a členka rôznych spolkov. Pracuje v útulku. Ospravedlňuje sa ti, ale majú strašne súrny prípad týraného psíka, tak vyrazili do terénu. Dúfam, že sa nehneváš.“
Poprava sa odkladá, vydýchla som si. Dúfam, že to nebolo vidno.
„ Ale nie to je v poriadku, šľachetné ciele majú prednosť.“
„ Tak dopijeme to vínko a spravíme si pekný večer, čo povieš?“
„ Čo si predstavuješ pod pojmom – pekný večer.“ Snažila som sa laškovať, ale už som zbadala výraz v Alexovej tvári. Položil víno a blížil sa ku mne z pohľadom zapichnutým do mojej tváre. Chytil ma za ruky, postavil na nohy, jednou rukou ma objal okolo pása a druhou mi zdvihol bradu, zaklonil hlavu, takže sme si pozerali rovno do očí. V živote tak nikto na mňa nehľadel. Topila som sa v jeho očiach a tie oči na mňa pozerali s nekonečnou nehou a ja som v nich videla lásku. Hľadel na mňa a jeho ústa sa nekonečne pomaly blížili.
Pobozkal na nežne, akoby sa bál, že mi ublíži, raz , dvakrát a kým som stihla zareagovať, prisal sa mi na pery ako lačné zviera na korisť. Jeho jazyk mi prešiel perami a ja som mala pocit, že je všade. Otvorila som ústa a nechala som sa láskať. Jeho ruky ma hladili po tele a ja som nevedela, či sa mi podlamujú kolená od vína, alebo od toľkého vzrušenia.
„ Dnes už nezaspím, sľubujem, budem ťa milovať až do rána.“ Počula som pomedzi bozky a cítila som, ako mi rozopína sukňu, blúzku a kým som sa nazdala, stála som v spodnom prádle.
Nestoj ako drúk Simona, zahriakla som sa a opätovala som láskanie a dotyky aj ja jemu. Vyzliekala som ho a po celú dobe sme sa bozkávali. Naše bozky boli čím ďalej tým dravšie a nenásytnejšie. Ruky sa nám občas stretli na jednom mieste a prepletali sme sa jeden cez druhého. Zbytky oblečenia leteli dolu behom dvoch sekúnd a my sme stáli pred sebou ako nás boh stvoril.
„ Si taká krásna. Strašne ťa chcem.“
A ja som videla, že vraví pravdu. Jedným pohybom ruky si ma otočil chrbtom k sebe a zozadu mi stihol prsia. Jemne ma hrýzol do krku a ja som cítila zozadu teplo jeho pokožky. Ruky mu zišli z pŕs na brucho a jedna z nich zablúdila ešte nižšie. Bolo to tak príjemné, že mi nevdojak vyletel z úst vzdych. Bozkával ma na chrbát, jedna ruka mi hladila prsník a druhá ma jemne a šikovne dráždila. Počula som jeho zrýchlený dych a rukami som sa snažila ho za mnou dočiahnuť. Po chvíli láskania, za prítomnosti našich zrýchlených dychov a stonov ma naraz predklonil, rukami som sa oprela o operadlo sedačky a jemne do mňa vnikol. Chytil ma za boky a z pomalého rytmu prechádzal do rýchlejšieho. Bolo to neskutočne príjemné a podľa zvukov za mojím chrbtom, to bolo príjemné aj jemu. Hýbali sme sa v rovnakom rytme a ja som chcela aby to trvalo čo najdlhšie. Rukami mi dočiahol prsia, zrýchlil ešte tempo a my sme sa milovali ako nenásytné zvieratká v džungli.
K vrcholu sme prišli skoro spolu a ja som pri tom vnímala jeho rozkoš, ktorú bolo počuť, aj cítiť.
Keď som sa narovnala, zozadu ma objal a jeho dych som cítila rovno pri uchu.
Držal ma silno ale zároveň nežne a ja som chcela v jeho náručí ostať navždy.
Ľahli sme si na gauč a on si uložil hlavu na moje prsia a stále ma pevne k sebe tisol. Hladila som ho po hlave nežne ako malé dieťa.
Po chvíli Alex zdvihol hlavu zahľadel sa mi do očí a potichu povedal:
„Milujem ťa.“ A mne sa v tej chvíli zastavil dych a moje pocity boli neopísateľné.

-------

Ráno si upravujem vlasy v zrkadle a domaľovávam niečo pekné na tvár. Oliverkovi sa samozrejme nechce vstávať. Ale je tu Alex, zalezie s ním pod perinu a toľko ho šteklí, až Olino zrazu kričí.
„ Dooooosť, cikáááť!“ a už aj behá po byte. Je to fajn na niekoho sa môcť spoľahnúť. Niekto, kto ráno pomôže, poobede odnesie nákup, večer okúpe syna. Jáj, aby som nezabudla. Presťahovali sme sa do bytu k Alexovi. Predsa len. Nemusím večer mať starosť s kým bude, keď my chceme byť spolu. Byt je priestranný, má tu svoju izbičku.
Do môjho sa dočasne nasťahovala moja mama. Vraj si potrebuje niečo utriediť v hlave a s otcom si dať pauzu. Tak zabrala môj jednoizbák. Do susedného bytu po architektovi sa presťahoval Tomáš s Karčim. Postel samozrejme odtiahli od steny, nechceli by rušiť Gituš – moju mamu. Soňa ďalej býva s Emilom, zatiaľ im to klape. Tak sme šťastlivo obsadili pol paneláku, ako okomentovala suseda Mráziková.
Ráno sa stretáme vo výťahu a ideme spolu do práce. Ja s Karčim autobusom, Tomáš berie do škôlky Olina, má to po ceste a Alex so Soňou a mamou idú do nemocnice autom a zavážajú aj Emila do kanclu. Tak sme si to nejako podelili.

Nastupujem do výťahu – je to síce len jedno poschodie, ale už je to zvyk. Tie dva metre štvorcové sa stali mojou životnou križovatkou. Usmievajú sa na mňa už Karči a Tomáš, Soňa si upravuje v zrkadielku make up a Emil spratáva kľúče od bytu a mama hladí Oliverka po vláskoch. Ale dnes sa to vymyká z obyčajov.
„ Dobrý deň,“ prehodí vzadu stojaci štyridsiatnik.
„ Dobrý.“ odvetíme s Alexom naraz.
„ Dáte sa aj vy so mnou zviesť?“ s úsmevom sa pýta. Vyzerá trochu ako Gere, len tých šedín je pomenej.
Usmievam sa a mačkám P.
Pred vchodom vystupujem. Zapínam Oliverkovi tesnejšie bundičku a sledujem nového suseda. Hmmmm. Pekné fáro. Aj pánko neni na zahodenie. Soňa sa tiež otočí a akoby kontroluje, či zavrela okno. Karči si vyloží nohu na kvetináč a zaväzuje si perfektne zaviazanú Niku. Bože, on je na ostro? Pozriem na bledé nohavice, rysujúce jeho vytrénovaný zadok z aerobiku. Jáj nie. Má tanga. Vydýchla som si. Ešte som si napriek všetkému na niektoré veci nezvykla. Tiež pozoruje po očku nové suseda. Mama mi drží kabelku, kým skončím.
„ Hmm, neni zlý,“ prehodí pološeptom.
„ Mhm,“ prisvedčí Soňa.
„ Pohnite si, lebo budeme meškať,“ zakričí už od auta na Soňu Emil a aj Alex je nejaký nepokojnejší.
„ Neni,“ súhlasí Tomáš a berie na ruky Olivera.
„ No poďme na ten kapitalizmus.“

Poďme, veď ešte na veľa vecí bude čas, ešte predsa nie je všetkým dňom koniec.