Výťahová odysea - 5. časť

Pomaly otváram dvere na byte .... matka ma víta na chodbe, so založenými rukami.
" Karolko mi povedal, že do toho kina s ním nejdeš .... si ma naštvala!"
" Mami, mne je vážne blbo, prosím ťa, choď s Karčim ty."
" No jasné, ja som dobrá len na to, aby som strážila malého, nemáš voči mne žiadnu dôveru, som úplne naničmama!!!"
Vrieska na mňa matka a hádže veci do kabelky ... prásk .... dvere skoro vyleteli zo zárubne.
Oliver sa hrá v izbe a tvári sa že nás nepočul. Miláčik.
Vytáčam Karčiho:
"Miláčik, ak vieš byť do hodiny u mňa, mám pre teba lístky do kina, dva. Vezmi toho cukríka, čo si mi ho minule spomínal a choďte sa zabaviť, ja nejdem nikam."
„ No počkaj a na čo to je? Pokoj v duši? Nieeee, to nejdem. Ale skúsim vyhendlohať. Vedľa hrajú Mamma miu, tak to by som šiel. Idem volať chrobáčikovi. Božiinku ja som nebol v kine asi mesiac.“
Cvaklo mi v telefóne. OK to je kino a vlastne aj mama. Určite sa tento týždeň už neozve. Urazená rodičovská pýcha.
Pritiahnem si k sebe hrajúceho sa Oliverka.
„ Pôjdeme spolu von? Na pieskovisko?“
„ A nekázal ten ujo doktor, že máš ležať v posteli?“
„ Ale veď ten ujo sa to nemusí dozvedieť. A okrem toho. Ja si pekne sadkám na lavičku a ty sa budeš hrať. Hojdačky vypustíme, dobre.“
„ Dobre,“ šikovne si prezúva topánky a berie vedierko s formičkami.

Sadám si na detské ihrisko. Oliverko už stojí po členky v piesku a bagruje jamu. Opieram sa o tvrdú lavičku a pozerám smerom na obchodné korzo. Ale veď to je, to je ..... oči mi idú vypadnúť z jamôk...
Oliverov otec!!! Čo ten tu preboha robí? V našich končinách? Srdce mi mláti na poplach, do hlavy sa hrnie krv ... zbadal nás? Obávam sa, že keď teraz začnem malého vyháňať z pieskoviska, spustí taký rev, že si nás všimne aj keby nechcel.
Odišiel odo mňa keď som ostala tehotná, neuniesol zodpovednosť byť otcom...Tomáš sa vôbec nezmenil, rovnaké pohyby, rovnaké iskričky v očiach ... aký je opálený, že by solárko? V duchu sa chichocem, premeriavam si ho....
"Mamííí, aha akú jamu som ti vybágril" reve na mňa Olivko a ja sa poslušne poberám pochváliť jamu.
Tomáš sa mi na chvíľu stratil z dohľadu .... keď tu ... čoo? S niekým sa práve stretol a .... OBJÍMAJÚ SA!!!! Kto to je?
Žmúrim oproti slnku a potom mi to docvaklo .... je to Karči. Karči a Tomáš sa verejne objali na najfrekventovanejšom mieste v meste a dokonca sa pobozkali na líca.
Teraz mi pomaly zapadajú puzzle .... solárium, posilovňa, kozmetiky viac ako ja ... prehnane starostlivý o svoj vzhľad .... dieťa? Ani počuť .... sex raz za etapu aj to len šup šup, ani neviem ako som otehotnela .... Tomáš je gay .... Tomáš je tajná láska Karčiho o ktorej mi nechcel veľmi hovoriť .... Tomáš ma vlastne zneužil aby sa dostal ku Karčimu....ach jaj, som majster na konšpiračné teórie, čo takto sa spýtať Karčiho ako to vlastne bolo?
Stojím na detskom ihrisku, sánka na zemi a nechápem .... zrazu ma Karči zbadal, niečo hovorí Tomášovi, ten sa obzrel a máva na mňa.
No, už len toto mi chýbalo.
"Oliv, zbieraj si hračky, ideme domov"
"Nieee..." krpec protestuje. Ešte aj ty mi to komplikuj, hromžím v duchu, nemám chuť sa s nimi stretnúť, teraz nie, prosíííím, teraz NIE.
Nevyšlo to .... už sú pri mne, Karči žiari ako lampión a Tomáš je v rozpakoch.
"Chceli by sme ti niečo vysvetliť...pôvodne sme to mali naplánované inak, ale nakoľko sa to celé nejak zvrtlo, tak ti teda oznamujeme aspoň takto: SME SPOLU"
"SPOLU? Vy dvaja?" zatiahnem urazene pre zmenu ja.
"Simča ty sa netešíš ... ty si normálne že neprajná ... som z teba celý smutný. Čo ti vadí? Hm?"

Ja vlastne neviem. Mohla by som byť rada, že Oliver má teraz pre zmenu dvoch otcov, kým pred hodinou mal len jedného a aj ten o neho nejavil nejaký prehnaný záujem. Čo mi to vlastne vadí?
Žeby to, že so, bola podvedená, zradená, zneužitá. Tak ako to vlastne bolo?
Prečo je Karči u mňa viac doma ako u seba. Prečo to celé pomáhanie od začiatku okolo Olivera?
A ako si vlastne teraz predstavujú život ďalej?
Bože chúďa Olino – vieš zlatko – ujo Karči a tatino sa ľúbia. Nie tatino už neľúbi maminku, lebo ľúbi uja Karčiho. A prečo doteraz ľúbil tatino maminku a teraz neľúbi?
Ježíš, kto to tomu malému vysvetlí?
„ Karči pozri. Ja neviem, teraz na to neni vhodná doba. A vlastne ani neviem, či na to niekedy bude vhodná doba. Tebe neni divné, že najprv splodí so mnou Tomáš dieťa a potom .... potom je s tebou?“
„ Cica, netentuj sa. Poj hačneme na kafčo a preberieme to. Jasnačka. Chrobáčik, ty zober Olivka a pohrajkate sa spolu. My si to so Simkou vyjasníme. Dobre?“
Poslušne sa nechám odviesť Karčim do kaviarne. Sadnem si tak, aby so dobre videla na Olivera a Tomáša a objednám piccolo s mliekom.
Založím ruky, toť môj obranný postoj.
„ Tak začni Karči, vysvetľuj....“
" Miláčik, všetko sa to stalo až keď ste sa rozišli .... Tomáš sa u mňa stavil pre nejaké filmy, veľmi dlho sme sa rozprávali a po čase sme zistili že keď nie sme deň spolu taak si chýbame. Sám som bol z toho prekvapený a zmetený a Tomi tak isto"
Tomi ..... aké dôverne oslovenie ... aké zvláštne z Karčiho úst....
" No a nevedeli sme ako ti to povedať, stretávali sme sa tajne, mal som výčitky, Tomáš sa trápil a tak sme sa dohodli, že ťa pozveme na dobrú večeru a všetko ti povieme ... nepredpokladal som , že nás uvidíš skôr ako bolo treba."
V hlave mi viria myšlienky, nastala trápna tichá chvíľka.....
"Bože ja som taká krava, prepáč mi to.... " Objala som Karčiho a rozrevala sa ako malé decko.
"Simi, ja som krava, nehnevaj sa na nás, prosím, a nerev lebo si rozmažem make up"
A už sa smejeme cez slzy, ako také dve pubertiačky.
"Radšej mi povedz čo ten pekný doktorko, videl som ako sa na teba díva, mňa neoklameš, cica, poznám tie pohľady veľmi dobre," usmieva sa na mňa Karči a v zrkadielku kontroluje, či sa mu nerozmazala špirálka.
Afektovane prehodí nohu cez nohu, zaklapne zrkadielko, hodí si ho do štýlovej kabelky ktorá stála viac ako moj mesačný plat a dychtivo čaká čo poviem.
Ja sa usmievam, pomaly chlipkám piccolo a dáavam si na čas ..... aj oni s Tomim si dali, tak čo?

„Počuj, budem potrebovať postrážiť Oliverka. Zajtra večer. Mám totiž RANDE.“
„ Oh my got – cica, ja sa tak z teba tešenkám. Poď sem nech ťa vystískam. To bude super. Aj ty budeš zaláskovaná, aj my s Tomim sme. Booožííínku, ja mám super nápad, dáme niekedy dvojité rande.“
No prrrr... až tak som to zas nestrávila, aby som sa dívala na chlapa s ktorým som splodila dieťa a žila pár rokov celý večer ako sa cicušká s Karčim. Karčiho beriem že takýje, ale pri Tomim .... hmmm .... stále mám pocit, že to nejak nesedí.
„ Jééééj, aha, kto ide okolo. Neni to Gitka? Gituuuuššš,“ vybehne Karči s rukou a kýve na moju mamu.
„ S kým to je, vôbec ma nevníma?“ rozhorčene si Karči sadá späť.
„Oh my got, vidíš s kým sa rozpráva? Vidíš to? Veď to je tvoj architekt.“
„ Aký môj architekt, musím sa nakloniť, aby som videla na maminho spoločníka.
Architekt sex machine ! A moja mama???
Pomoc, dnes je strááášny deň.
Tak a zas ďalšie prekvapenie. Len neviem, či toto nejak strávim.
Moja matka ide zavesená do môjho suseda. Slnečné okuliare typu Sophia Loren jej zakrývajú pol tváre a ja mám fakt chuť jej ich strhnúť dolu. Veď sa nemusí hrať na inkognito. Ja viem, že je to ona.
Dopíjam piccolo a platím. Karči niečo komentuje, asi čistotu stoličiek a odchádzame. No, na dnes mám toho akurát dosť.
Karči a Tomáš, Mama a Sex machine architekt.
Fúúúú, idem spať. Zajtra mám rande.