Ahojte „naničmamky“. Chcela by som vedieť váš názor na môj nasledovný problém. Svokra sa občas stará o nášho 2-ročného syna. Jaší sa s ním, hrá sa s ním, čítajú si, stavajú kocky a tááák ... proste po tejto stránke v pohode. Ide o to, že keď sa s ním jaší, malý je taký rozbesnený, že nevie čo od dobroty, resp. ju absolútne nerešpektuje. Jednoducho mu nevie určiť hranice, tak to rieši tým, že mu capne na zadok alebo ho bije po rukách, resp. mu rozpráva,že ho neľúbi. Po rukách ho bije aj predo mnou a ja nie som schopná jej povedať, že sa to dá aj inak riešiť. A to, že ho zbije po zadku a „poriadne“, tak to sa mi ona ešte aj pochváli. Aj minule malý prišiel s tým, že neľúbi tata. A my sme pozerali, že čo to hovorí. U nás nech sa deje čokoľvek, citovo nevydierame. Vždy aj keď naozaj niečo poriadne vyvedie, tak mu dám po zadku, potom keď sa ukludní tak mu dohováram a ubezpečím ho, že ho ľúúúúúbim. A malý je ešte aj dosť bojazlivý, napr. keď vonku fúkal vietor teraz a buchotalo všetko, tak sa stále vypytoval, že čo to búcha. Ja som mu vždy povedala, že vietor, išli sme sa do okna pozrieť, aby to videl. A dokola. A ona mu povie, že je posero a ešte ho aj straší strašidlami. To sa mi „nepochválila“, ale malý sa minule pýtal, že kde sú strašidlá! A to, že je posero mi svokra rovno povedala a ja som nebola schopná nič povedať. A takto to „kazím“, že jej nič nepoviem. Zasa nechcem to moc riešiť pred malým ... tu si ona s ním vytvára vzťah a nechcem do toho moc „kafrať“ ale potom sa zožieram. Ale už keď začala rozprávať malému, že na Mikuláša dostane uhlie, lebo je zlý, tak som jej povedala, že on vôbec nie je zlý. Skutočne máme veľmi dobré, pokojné dieťa, ktoré občas „rožky vystrčí“ J Ale to je úplne normálne. Booože, ale rozprávať dvojročnému, že je zlý, neľúbi ho, cápať ho po rukách a tááák ... na jednej strane je z nej celý unesený, lebo sa s ním jaší, na druhej strane, keď je u nej, je pár dní „úplne rozbitý“, pretože ho „buzeruje a robí mu zle“. Ako by ste reagovali? Ja viem, že pri normálnych ľuďoch by to vyriešil pokojný rozhovor medzi štyrmi očami, ale ako vysvetliť žene, ktorá je presvedčená o svojej pravde, že sa to dá aj inak? A keď si „otvorím občas ústa“, tak ešte pozerá, že čo chcem. Napr. nechápala, prečo 4-mesačné bábätko nemôže jesť mäsový vývar, alebo mu nedávame kosti hrýsť, alebo mi vadilo, že ho budí, alebo prečo nezaspáva sám (teraz zaspáva krásne sám), alebo ho buzerovala, keď ako ročný nevedel rozprávať (teraz hovorí celé vety a dosť zrozumiteľne). A najviac ma štve, že pri svojom druhom vnukovi, ktorý má teraz 7 mesiacov, toto nepraktizuje. Už včera mi hovorila, že ten druhý bude určite neskoro rozprávať. A zas som bola ticho, že pri ňom to už vopred pre istotu ospravedlňuje a nášho tak jedovala, že nech povie, čo chce a nech nerobí len „hmmm“ .... ááách a dalo by sa pokračovať ... je to nadlho ... a je to celé tým, že ja som roky ticho, sklopím uši a idem ďalej a ona nám (mne a mužovi a nášmu synovi) nakladá toľko koľko len znesieme L. Díky za názory. Ak aj nebudete komentovať, nevadí. Potrebovala som sa vypísať.
Ajkak, najprv som sa pousmiala - aj u nás to je, že keď Aďko chodí od babky a dedka (tosú svokrovci) ale aj od strarých rodičov (to sú moji) je jak z divých vajec. Má sa mu kto intenzívne venovať, tak sa HRÁ. A potom chvíľu hrá na nervy aj mne. S našími si to vybavím sama - rozprávam im, že je malý potom hin celé dni, až to plačom riešime. Tak sa pomaly "skľudňujú" aj oni. Na svokrovcov potrebujem "tlmočníka" - manžela. A ten im to pekne natrie. A keď je fakt zle, tak si pustím hubu na špacír aj ja. Keď si pri tom, keď svokra tvoje deculo bije a straší, tak jej kľudne do toho povedz svoje. Nie drzo, stačí oznamovacou vetou, alebo malého proste zober preč, že to počúvať nemusí a keď babka nevie zvládnuť decko inak ako "výchovnou" tak nech ho nerozblázni.
A že ti komentuje vývin detí - poznám takých "múdrych", poznám.....ignorovať, lebo ICH PRAVDA je tá najpravdovejšia
Chápavým babkám a dedkom zdar!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Ajkak,ty si predsa mamina a ty si zodpovedná za výchovu svojho dietata a iba ty určuješ čo je pren správne a dôležité.Ked si myslíš že babka sa nespráva tak ako si myslíš že by mala tak jej to proste povedz-slušne,milo ale dôrazne,aby pochopila že to myslíš vážne a trváš na tom.Ja som mala podobný problém,moja svokra sa s ním síce nejašila,ale dávala mu cukríky a sladkosti už ked bol v perinke,ked bol väčší hrešila a nadávala pred ním...tak som musela zakročit.Ona je tiež taká povaha že si nenechá od druheho nič,ona najmúdrejšia a všetko najlepšie vie/ved vychovala štyroch synov!/,no proste nemohla som to nechat tak-je to predsa moje dieta.A samozrejme že mna nebrala vážne-že čo od nej chcem.,a kedže moje dohováranie nepomohlo musela som pristúpit k tomu že malého som proste k nej nepúštala samého iba ked som bola s ním.Pomohlo a myslím že neutrpela ani jedna strana,skús to aj ty...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajkak, tiež sa pridávam k ostatným starostlivým maminám. Je to tvoje dieta. Riešila by som to kludným ozhovorom a ak by nechcela popustit zo svojich výchovných metod, asi by bolo treba povedat, že je to tvoje dieta a ty uprednostnuješ iné metody výchovy a na tých trváš.
Teraz som už múdra, ale u mna to bolo tiež nie ako by malo byt. Moja svokra ked boli maličké moje deti ani na ruky nezobrala, nedostali pri narodení vôbec nič(a to boli jej prvé vnúčatá) a ked sa nám narodilo tretie dieta, povedala, že to len špinaví cigáni majú tolko detí a neprišla ho vôbec pozriet. Malý mal asi rok ked sme sa náhodou v meste stretli a vtedy ho videla prvýkrát.
Nenechávala som naše deti u nej, lebo nebola vôla, ale raz som musela. Malý bol po zápale plúc. Počas choroby som s ním bola doma asi 10 dní, ale potom som už musela íst do práce, tak išiel k svokre. Doma mi potom povedal, že nevládal, lebo boli na prechádzke. Ked som sa svokry spýtala, prečo s ním v tom počasí po takej chorobe robili túru po meste tak mi povedala, že ona má od lekára predpísané chodit každý den vonku. Kto pozná Košice, tak pre ilustráci prešli celú Terasu a to v zlom počasí. Na druhý den tam už nebol. Bolo toho ovela viac, ale to tu teraz nebudem riešit.
Jednoznačne sa treba porozprávat a nepopustit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za názory...
Delli tá tvoja svokra je teda "úžasná". To pre manžela musí byť "slasť" mať takú matku. Booože, ťažko sa rozdýchava to, že my tie deti milujeme bezhranične a niektoré babky majú presný meter podľa ktorého merajú lásku k nim a ešte viac bolí, keď majú na každé dieťa (aj vlastné) a vnúča iný meter.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ja som drzá už teraz
Svokor "ona môže" Ja- "NEMOŽE!!! Keď to nebude môcť robiť ako veľká, prečo by to mohla robiť teraz?"
Svokor "a čo si myslíš, že Matúš /drahý/ bol iný? Robil to tiež. Raz si rozbil hlavu kladivom" Ja- "preto to Nicol robiť nebude. Dieťaťu treba dať voľnosť pre samostatnosť, ale pred rizikami, ktoré nezvládne ho treba chrániť. Takže NIE!"
"Pozor! Chyť ju!" "Nestane sa jej nič, pri najhoršom si buchne trochu hlavu, ale nabudúce bude opatrnejšia"
"Už by mala chodiť, pusti ju" "ja moc dobre poznám jej schopnosti a som si istá, že by to dokázala. Ale rešpektujem jej strach a určite nechcem docieliť, aby mi prestala dôverovať. Kým bude moju ruku potrebovať, dovtedy tam moja ruka bude"
Ja som si zvolila tú ťažšiu cestu- nič nežiadam od nich a preto si stále hovorím, že oni nemôžu mať nároky na výchovu- áno, môžu PORADIŤ MNE, ale za žiadnych okolností mi do výchovy nesmú zasahovať- najmä nie formou, ktorá podrýva tú moju.
A na poznámku že starý rodičia sú na rozmaznávanie - "akceptujem, môžete rozmaznávať- hrať sa s ňou, kúpiť jej dva kopčeky zmrzliny namiesto jedného, kúpiť jej oblečenie pre bábiku, ... Rozmaznávajte, ja si určím ale presné hranice a v mojej prítomnosti sa bude riadiť nimi. Ja som rodič a je mojou zodpovednosťou vychovať z nej slušného človeka. A rovnako je aj mojou hanbou, ak sa mi to nepodarí. Preto to nechajte na mne"
...a basta!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk napísala si " v mojej prítomnosti " a toto sa môže vyvrbiť tak, že stari rodičia povedia ked tam ty nebudeš: môžeš, neni tu mama... 
moja mama kázala mojej dcere vyložiť si nohu v obyvačke na nabytok, ked sa obuvala. ja som jej povedala že nemože a moja mama povedala že može 
poprosila som moju dceru aby so mnou išla do chodby a tam si vyložila nožičku na šamlík, kde sa to má robiť a tak aby si zaviazala šnúrky. 
mama sa rozčulovala že sme jeden "čihí" a druhý " hota " ... ona si vlastne neuvedomovala že ona je ta " hota " že učí dieťa rozmyslať pred kým čo môže a pred kým čo nemôže... a ešte sa rozčuluje, že som si dovolila povedať že nemôže ked jej to ona dovolila. a ja som jej len dala otazku kde mi zaručí že si to potom moja dcera nedovolí niekde na navšteve a nie na ňu, ale na mňa sa budu domaci pozerať ako na zjavenie že odkial to moja dcera ma... a vlastne je to boj ich samých voči tebe, alebo mne, alebo ktorejkolvek matky cez dieťa. chcu bojovať s mladšími a v ich očiach neskusenymi a neuvedomuju si že už na to nemaju právo. že tým len ničia dalsiu generaciu a potom aj teba tomu učia nevedomky, pomaličky že aj my neskor to robiť budeme, pokial si to teraz neuvedomíme že nam sa to nepačilo.. ale nevieme si pomocť a urobíme to svojim detom a svojim vnučatam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veď to je to. Nemôžem im zakázať, aby v mojej neprítomnosti vychovávali moje dieťa. Tam, kde ja nie som, sú hneď prví oprávnení vychovávať.
Majú PRÍSNE zakázané robiť to v mojej prítomnosti- a najmä typom čo ja zakážem, oni povolia. Vtedy opakujem, že si to neželám a keď s tým neprestanú, obmedzím stretávanie na minimum.
JA som tá, čo si kladiem hranice.
A to čo dovolia/ zakážu v mojej prítomnosti? Nemajú na to veľa príležitostí, zatiaľ žiadne. A mojou úlohou bude vysvetliť svojej dcérke, že u nás to funguje inak- že na svete sú rôzne mravy a každý človek má svoje neduhy.
Budem si stáť za svojim- napríklad- nenaučím svokra, že na verejnosti (za verejnosť sa považujem aj ja) sa negrgá. Budem sa snažiť mu vštiepiť aspoň, že grgať sa ma slušne, má sa ospravedlniť a vôbec to nie je zábava. Budem sa snažiť Nikinke vysvetliť, že je to veľmi neslušné a hlavne- budem sa jej pýtať, či sa jej to páči. A verím, že keď jej počas tejto doby vštepím čo najviac z mojej predstavy o slušnosti, bude si vedieť v dobe, keď už sa bude sama vedieť rozhodnúť, vybrať svoju cestu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, je pekné, že si si zvolila ťažšiu cestu ... neviem, či chodíš do práce. Ja hej a rozhodne aj keď veľmi zriedkavo svokrinu pomoc potrebujem! Takže drobec tam je veľmi málo a aj to potom pár dní neviem rozdýchať 
Ale obdivujem ťa, že vieš oponovať. Ja občas tiež poviem svoj názor - no tak keď mi svokra hovorila, že mám dať hlavičku pártýždňového bábätka medzi dva vankúše, aby ležal hore tvárou, tak to som razantne zamietla. Ona totiž chcela, aby mal drobec gulatú hlavu a vraj takto ju mať bude ... no coment. Ono to chce zmeniť sama seba, vedieť povedať svoj názor nenásilne - len toto mi nejde. Musím začať na sebe asi pracovať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nechodím zatiaľ do práce, to je pravda, dcérka má iba rok a pol. Ale vždy, keď potrebujem pokočíkovať či vypadnúť s drahým von, všetko zariadim /večer si malú uložím do postieľky, takže iba spinká, nakŕmim, prebalím a spokojné alebo spiace dieťa odovzdám / a zapriahnem naše -násťročné Sú to "nepopísané papiere", nemajú zle naučené "osvedčené" recepty, preto bez zaváhania "pracujú" ako ja pískam. A tak sa nestáva, žeby som bola niekedy nespokojná. Aj teraz tu mám 11 ročné dievčatko, hrajú sa s malou v detskej a ja si trošku venčím hlavu...a papuľku , keďže väčšinou ma doma nepočúvajú ani črepníkové kvety (žiadne nemáme )
A takto si to predstavujem aj do budúcnosti, síce je pravda, že mi veľmi pomáha to, že všetci starý rodičia sú ešte zamestnaný- takže práve vtedy, kedy by som nemala inú možnosť a siahla po nich, nemám túto možnosť 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už som si povedala, že dnes som toho popísala dosť a nebudem už písať, ale musím.
Ajkak, ja keď neviem otvoriť hubu a povedať niečo, tak si spomeniem na Akiru - kurník, šopa, také mláďa a papuľka jej ide jak na špacírke. A vyzerá, že jej nikto z nosa neuhryzol. Tak sa namotivujem a papuľujem občas aj ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž,nie všetko je v živote tak,ako by sme chceli A nemyslím,že by to v tvojom prípade pomohlo,keby jej niečo povieš,ona si aj tak spraví podľa svojho.Nech skúsi muž,ale ....myslím,že to bude bez výsledku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vyvyka, ťažko povedať, čo bude, alebo nebude, keď sa to ani nevyskúša... Nech skúsi svokre povedať Ajka, aj jej muž. A nech skúšajú povedať aj 100 krát - pokiaľ to zvládnu zakaždým povedať slušne. A možno na 101 krát to svokra konečne pochopí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georga,ja ju poznám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vyvyka, je pravda, že ľudia sú rôzni... Jednému stačí slušne raz vysvetliť - a ide to. A pri druhom si zase jeden pripadá, ako keby hrach na stenu hádzal... Dohodnúť sa s tým druhým je neraz poriadna fuška!
Keď stretnem neústupčivého človeka niekde, kde je jasné, že s ním strávim len krátky čas (napr. na dvojdňovom školení), nestojí mi to za tú námahu a stratu energie. Poviem mu slušne raz, dvakrát, maximálne tretí raz - a keď to nepomôže, kašlem na neho.
Ale keď je to človek, s ktorým sa budem z nejakého dôvodu stretávať dlhodobo (napr. svokra, švagriná, šéf, spolupracovníčka...), tak sa snažím slušne a asertívne dohodnúť omnoho dlhšie. Keď totiž len držím hubu a krok, stojí ma omnoho viac energie, aby som sa vyrovnala s mojim hnevom a pocitom frustrácie.
Myslím si, že si to Ajka a jej manžel musia rozhodnúť sami - či venujú energiu do snahy so svokrou sa dohodnúť, alebo do snahy čušať a usilovne predýchavať "pre pokoj v rodine."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georga,tam existuje len jedno riešenie,buď sa s nimi prestane úplne stretávať,alebo to predýcha.Keďže ju potrebuje / aj keď iba niekedy/ a okrem toho,predsa,je to manželova mama,musí ju akceptovať.Ona je totiž taká.Neviem,prečo sú niektorí ľudia takí,ona to proste tak berie,že vychovala dve deti,tak to vie lepšie.A punktum.Tam je potom ťažká reč.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vyvyka, nechcem sa hádať...
Len toľko - v skutočnosti nikto NEMUSÍ akceptovať nič. Je to len na osobnom rozhodnutí dotyčného.
Ajka sa so svokrou stýkať chce (z akýchkoľvek dôvodov). Takže buď sa rozhodne, že ju bude akceptovať takú, aká je - alebo sa rozhodne, že sa bude aspoň pokúšať slušne sa s ňou dohodnúť... A nik ju nedonúti vybrať si jednu z tých možností. Ajka si vyberie možnosť sama...
Dlhodobo držať hubu a krok nie je pre mňa vhodná voľba. Ale to je moja voľba...
Z vlastnej skúsenosti viem, že keď sa ten hrach hádže dostatočne dlho, nakoniec sa nejaký na tú stenu nalepí... Niekedy to ide systémom tri krôčky dopredu-dva dozadu... Niekedy to trvá roky... Ale ide to...
Tak ma teraz napadá - žeby som založila ďalší blog o asertivite?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lenže,zase Gorga,ja Ajkuk poznám a viem,akú má povahu.Mne ,alebo tebe sa to hovorí,ona a jej manžel to nemajú v povahe.Proste sú ľudia,ktorí to dokážu a sú ľudia,ktorí nie.Ich svokra to vie a zneužíva to,lebo ten druhý syn na nich nakričí,nareve a,povyhráža sa je najlepší,lebo sa boja,že ho stratia.Keby to dokážu aj oni,tak sa to možno zmení.Ale za akú cenu??????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, veď hovorím - zišiel by sa tu nový blog o asertivite.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skús.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásna téma: vzťah SVOKRA - VNÚČA - táto téma ma fascinuje, odkedy mám svokru aj dcéru... neni o čom... moja svokra má 2 vnučky a ku každej "ukážkový" vzťah... k mojej dcére - k tej sa chová ako predvoj doby ľadovej - žiadne city - dieťa malo v auguste 6 rokov, ale naposledy jej na narodeniny blahoželali aj so svokrom, keď mala 2. potom nebol čas alebo zabudli. meniny má moja dcéra vo februári - a tohto roka jej blahoželali prvý raz - lebo som ich pozvala na obed - s ktorým som na nich čakala 3 hodiny a potom prišli už najedení - bez dcérinej krstnej mamy - NEVADÍ, ušetrili sme ... ale dali mi patrične najavo, že BOLI DONÚTENÍ...nejaky čas ma to vytáčalo, už sa na tom bavím a teším sa, že takýto vzťah budú mať aj k dieťatku, ktoré práve nosím pod srdcom - beriem to tak, že si dieťa vychovám bez blbých pindov... a čo sa týka ich druhého vnúčaťa - dieťatka manželovho brata - cez narodeniny,meniny, vianoce, mikuláša - proste cez sviatky sú tam nastúpení s predstihom - ale nevadí mi to ... je mi lúto švagrinej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, je ti fakt ľúto švagrinej alebo jej závidíš, trápiš sa a zamietla si to do svojho vnútra? Ja švagrinej závidím, trápi ma to... aj keď nie je čo. Ale dokelu, koho by to netrápilo, že tvoje dieťa neberú také aké je. Jednoducho neviem pochopiť, že to druhé vnúča je "dokonalé a už vopred ospravedlnené" za všetky nedokonalosti a moje večne kritizovali ... nevyriešim. ako napísala Vyvyka ... aj keby povieme, nevyriešime. ani ja, ani manžel. Inak v pohode, ale fakt, keď občas sme odkázaní na svokru a vtedy sa trápim takýmito "blbosťami"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajkak, s mojimi svokrovcami som žila 3 roky...keď sme sa vracali domov a nahodou bola svokra v pivničných priestoroch, kde sme bývali, tak sa skrývala poza rohy, aby si ju moje dieťa nevšimlo...VTEDY MA TO TRÁPILO.vtedy som to chcela riešiť s manželom aj s nimi - bola som za hlupaňu... vtedy som počúvala čo by som mala, prečo to decko reve, prečo toľko periem, prečo ju musím 5x denne prezliekať do čistého, prečo nie som ako manželova ex, prečo nie som ako moja švagriná - ktorú dovtedy fakt nemohla ani cítiť a pod. žvásty... potom som sa rozhodla odísť do prenájmu, kúpiť byt a nemusieť počúvať...odvtedy chodila vyplakávať k švagrinke, ako sme ich v dome samých nechali a pod...keď sme tam bývali, negratulovali nikomu - mne a manželovi - lebo si to nezaslúžime, dcéru obišli mlčaním..., vianoce sa vyriešili vianočnou pohľadnicou (to ma pobavilo, lebo moj drahy to komentoval - vidíš, nemajú a prachy nám do obálky dali...bože keby ste videli ten jeho výraz, keď obálku otvoril - skoro som sa pocikala - a teraz sa tiež vyškieram)...proste to je na dlho, hlavne - je to už za mnou... je mi ich ľúto, sami seba sa pripravujú o lásku jedného z vnúčat...vždy. keď viem, že máme nejaký sviatok, alebo idú sviatky všeobecne, pozvem na obed al. na večeru - odpovede sa mi nedostane...po čase zhodnotia, že niečo mali...a mne to fakt nevadí. len keď dobehne na kávu do nepríčetna vytočená švagriná - FAKT MI JE JEJ ĽÚTO a NEMÁM JEJ ČO ZÁVIDIEŤ... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cica, aby som nezabudla, za tie 3 roky života tam - bolo moje rizikové tehotenstvo (od 4 mes.teh. som bola na 4 prsty otvorená) len trápne predstieraná chrípka, lebo ja hypochonder som nechcela ráno vstávať do roboty... moje dieťa od narodenia bolo zbytočne kojené, potom zas som ju chcela vraj otráviť, lebo mala zastavené vetry, potom 2 večery grckala - zas neschopná mater... potom zas decko nerozpráva, ani nechodí - asi bude zaostalé... pri každej horúčke som počúvala hororové osudy všetkých, ktorým deti zomreli... v 13 mes. jej vyšiel prvý zub - no to je fakt zaostalá, lebo v ich rodine, kým som sa neprivydala sa rodili len normálne deti - veď aha - otec (svokor) je predsa vysokoškolák... to bude degenerované po mojej rodine... mám švagrinú rada, ale teší ma, že ich rady a zaručené recepty nemusím počúvať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak na to, že je svokor vysokoškolák fakt trápne správanie - vzhľadom na to, čo píšeš. Hold ani vysoká škola nie je zárukou praobyčajnej slušnosti vo vlastnej rodine. Človek žasne, ako sú niektorí ľudia schopní pokaziť vzťahy v celej rodine. Pritom by si aj oni mohli užívať radosť so synom, nevestou a vnúčatami - ale nie...to treba blbými rečami rozrýpať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kašli na to,ako napísala Katika,ľutuj švagriná,tá si teda to dieťa vychováva,keď dáva na také rady.Oni na to prídu,ale neskoro.Ak vôbec prídu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk ajkak, povedz svojmu mužovi, aby rázne povedal svojej matke, aby mu nezasahovala do vašeho manželstva a do výchovy vášho dieťaťa. myslím si že len tam je problém, že ona len skúša čo si može dovoliť a ked sa zatial nikto neozval, tak ako ona môže vedieť že nerobí dobre? a tvoj muž už neni v prvom rade jej syn. on je už manžel a ma svoju rodinu a ta je prvorada. oka?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..veď viete! svokry sú tiež jak deti-skúšajú kde sa dá a kde sa im to dovolí,..napumpuj si sebavedomie a svokre jasne povedz svoj názor
a to nech ta netrápi,čo má švagrin či nemá/to je hlavné,čo máš ty a čo CHCEš TY!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá, díky za rady, za vaše životné príbehy... ono je to o tom vedieť si povedať svoje a nie len občas ale vždy tak si držme palce naučiť sa povedať slušne svoj názor. ignorácia je len únik ale bohužiaľ nikam sa ujsť nedá ... držte sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás to je o rozmaznávaní. ČO mama zákáže babka povolí. A môžem sa postaviť aj na hlavu. Už mi to lezie na nervy. Posledný gól bol vtedy keď som povedala, že izba kde má malá hračky bude zamknutá s tým, že pár hračiek sa jej vyčlení a budú sa jej obmieňať. Všetko fungovala až dovtedy kým som kľúčik neschovala na miesto o ktorom som vedela len ja. No a našu babku nenapadlo nič iné len povedať: ... všetko predomnou zamykáte a nemôžem sa dostať k vlastným veciam. Takže ja som vyšla ako beštia nevesta. A pritom neprišla za mnou a nespýtala sa ma kde je kľúč lebo tam má nejaké veci a chce si ich zobrať namiesto toho sa tvárila celý víkend urazene a ja som premýšľala čo som urobila zlé.
Nememú ani vlastná mať nerozumie.
PS: raz som jej povedala keď sa starala do mojej výchovy:... ja som sa tiež do vašej výchovy nestarala.
Ja viem som beštia, ksantipa, nevďačná, ufrflaná, zlá nevesta 
No a???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajka, odpovedala si si sama... Si ticho, neozveš sa, neriešiš... A hneváš sa... A dobre sama vieš, že svokru len tak, z ničoho nič neosvieti a nezmení sa na "pestúnku z televízie", ktorá ovláda všetky najlepšie výchovné metódy...
Sú to tvoje deti, a sú ešte malé. Tak sa snaž so svokrou slušne a asertívne dohodnúť. A hovor o tom aj s manželom. Keď budete obaja pevne a neochvejne stáť za svojim názorom, svokra to nakoniec bude rešpektovať...