Mozno si niektore este spomeniete na moj pribeh, s ktorym som sa vam zdoverila pred polrokom. Cas bezal, a ja som sa spoliehala, ze mi prinesie vytuzene ked uz nie zabudnutie, aspon ochladenie mojich citov. No presiel rok, odkedy nie som s NIM a mna to zrazu vsetko dobehlo s takou intenzitou, az mi to vyraza dych... Prislo zistenie,ze vobec nie som za vodou, ako som dufala, ze nemam ten vztah spracovany, ze som sa nedokazala odputat.. Aby sa mi lahsie odputavalo, rozhodla som sa v ramci hladania si svojej cesty naspat k manzelovi pre dalsie dieta. Teraz som tehotna a ... omyl!!! Neprisla ulava, v ktoru som dufala, nepomohlo mi to.. Moje city k manzelovi to neobnovilo, neprestala som mysliet na NEHO. Aby som to uviedla na spravnu mieru, kontakt sme spolu uplne neprerusili, obcas mi zavola, ale len tak nezavazne,formalne. Neustale mam v hlave chvile s nim, spomienky su dotierave a nedaju mi spavat.. Strasne tym trpim, vasen a lasku, ktora z mojho manzelstva uz asi nadobro vymizla, som naposledy prezila s nim.. V zufalstve som sa rozhodla napisat mu list, so vsetkym som sa mu priznala, ako nedokazem zabudnut, aka som nestastna, ako zijem v spomienkach na neho, vyliala som si srdce..(brokenheart) Jeho odpoved bola vlazna - vraj on ma tiez velmi miloval, chcel byt so mnou, ale ja som to vtedy nechcela.. Viem, ze uz ma svoj zivot a nezaobera sa tym, co bolo, je to pre neho uzavreta kapitola.. Dokonca som zistila, ze mal niekolko znamosti, a to ma neskutocne nici. Som tehotna, nestastna, strasne mi chyba a viem, ze nebudeme nikdy spolu, pretoze ja by som nedokazala odist od rodiny, manzela mam napriek vsetkemu svojim sposobom rada, aj ked moj vztah k nemu je uz uplne vlazny, povedala by som, ze "bratsky". A hlavne kvoli synovi, ktory si s otcom velmi rozumie a co ma velmi mrzi, velmi citlivo vnima, ze to medzi mnou a manzelom uz nie je ako kedysi. Motam sa v tomto kolotoci citov uz rok a neprechadza to. Nezijem, prezivam, trapim sa, zda sa mi, ze to nemam ako riesit. Velmi by som to cele chcela zatvorit do toho pomyselneho suplika a tak to cele uzavriet....lenze ten suplik sa mi stale otvara a neda pokoj, jeho obsah ovlada moju mysel a ja neviem najst ten spravny klinec, ktorym ho nadobro zatvorim...
...pretoze uz nechcem na neho mysliet vo dne v noci...
...pretoze chcem znova hladat stastie vo svojej rodine...
...pretoze chcem byt znova stastna a zit, nielen prezivat...
...pretoze ma spomienky na chvile prezite s nim stale dohanaju k zachvatom placu...
...pretoze nechcem dalej prezivat bezsenne noci a plakat do vankusa...
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
...a este pre mnoho takych "pretoze"...
Ok,
Ako si mozes byt ista, ze zostat s manzelom je spravne rozhodnutie?
Som si ista. Napriek tomu, ako sa v poslednej dobe spravam, aka som podrazdena, nervozna a protivna, odmietam ho ako chlapa, napriek tomu vsetkemu ma so mnou neuveritelnu trpezlivost a miluje ma. Prave preto, ze vidim, ze sa kvoli mne trapi, chcem vsetko napravit (brokenheart)
Felicity, ty samu seba týraš, stále o tom premýšľaš a jatríš a jatríš. Vytvorila si si z vášho vzťahu /alebo len z priateľa/ modlu, zaváňa to obsedantnosťou. Keď si si to dokázala takto racionálne zhrnúť, tak to rácio začni aj používať. Pri každej takejto myšlienke sa pokús CIELENE zamerať svoju pozornosť na niečo iné /dieťa, varenie, angličtinu ...čokoľvek/. Len niue sa stále hrabať v tom, čo bolo. Veľa šťastia pri odvykačke.
Cely ten cas bez neho som sa umelo pokusala na neho nemysliet tym, ze som to tak presne robila - chodila som na nemcinu, tancovat, do posilky, na aerobic. A po roku ma to vsetko dobehlo, prevalcovalo a ja som bola zrazu vystavena zoci-voci pocitom, ktore sa mi napriek tomu vsetkemu usiliu nepodarilo spracovat..
Z priatela som si ziadnu modlu nevytvorila. Dokazem sa na neho napriek vsetkemu divat aj racionalne, uvedomujem si jeho kladne aj zaporne stranky, vo vela veciach dokonca vedie moj manzel.. Mozno sa to tazko vysvetluje, ale pre mna je dolezite aj to, ze s manzelom obaja pochadzame zo skromnych pomerov, vsetko, co mame (byt, auto) sme si nadobudli spolocne a pracne, bez podpory kohokolvek, vo vsetkom sa spoliehame len na seba. Priatel je tak trochu snob, je zabezpeceny, s peniazmi nema problem, a to je jedna z veci, ktora nas podla mna rozdeluje, iny zivotny standard, a s tym suvisiace aj nase trochu rozdielne pohlady a naroky na zivot..
Divne?
nemôžem pochopiť že žena ,ktorá vyhlasuje ,že miluje svojho manžela a čaká s ním dieťa napíše takýto blog.Ja keď niekoho milujem tak sú mi všetci chlapi sveta ukradnutí ,Mne sa zdá ,že nevieš čo chceš.Možno ma tu ukameňujú,ale ja som zo starej školy a toto mi je cudzie.
Heja, existujú aj také osobnosti, ktoré milujú všetkých ľudí na celom svete rovnako... 
geo milovať všetkých ľudí a milovať milenca je niečo iné.Aj sa obklopujem ľudmi ,ktorých mám rada a znamenajú v mojom živote veľa sú medzi mimi i niektoré milé dievčatá aj s NM .
Vieš geo píše tu veľ žien ,ktoré majú doma pijanov ,tyranov ,tým by som sa nečudovala .Ale mať doma muža ,ktorý ma miluje tak tomu sa čudujem
Heja, mám pocit, že si zamieňaš lásku s vlastnením. A medzi tými pojmami je veru naozaj poriadny rozdiel...
ako si na to prišla?
Mne je cudzie niekoho podvádzať,či je partner,priateľ a či je to známi alebo neznámi človek.Som úprimná a neznášam lož.
Sedieť na dvoch stoličkách v práci, v súkromí alebo vo vzťahoch je mi proti srsti.
Podvádzanie a milovanie sú dve veci. Dá sa milovať dvoch (a viacerých) ľudí súčasne a zároveň nikoho nepodvádzať.
Geo, nesúhlasím. Nedá sa milovať dvoch mužov ako manželov /manželská láska/. To je bigamia. Aspoň pre mňa určite.
Waikiki aj ja nesúhlasím
.
Nedokážem si predstaviť milovať dvoch mužov súčasne.Milovať
môžem ,ak som vydatá len svojho manžela,lebo je pre mňa manželom,partnerom,milencom v jednej osobe.Takže manžela milujem ,samozrejme milujem aj iných ľudí napr.moje deti,rodičovsko materinskou láskou,rodičov milujem láskou dcéry k rodičom.Ale ak by som dokázala milovať súčasne manžela aj milenca,čo ja nedokážem a nechápem, pripadala by som si ako predajná prostitútka,ale to píšem o sebe nie o iných!tak nech to neberie niktorá z vás osobne.
Waikiki, bigamia je jedna vec, polyamory druhá.
Bigamia - život v dvoch manželstvách súčasne
Polyamory - otvorené vzťahy
http://dovolenka.nanicmama.sk/premeny/a-zase-po-22-hodine-polyamory
A že o tom jej manžel nevie /možno aj tuší/, tak to je fér? Ja som za čistú hru.
Manžel Felicity možno nevie, možno tuší a možno vie a tvári sa, že nevie.
A to, že Felicity nehrá fér, je tiež len jej rozhodnutie. A my sa môžeme trebárs aj na hlavy stavať...
Inak, sodoma gomora pre mňa. Kde ostali etické pincípy, môžeme sa vrátiť k nejakému kmeňovému spôsobu života, kľudne ponúknuť partnera/partnerku/ kamarátovi. Proste eeee.
gergina nie je milovat ako milovat
Heja,
mne je jasne, ze nechapes..
nechápem a ani nikdy nepochopím
Jaaaaaaaj heja, nikdy nehovor nikdy 
Vies ako rychlo moze prist cosi, co ti da moznost potvrdit svoje nikdy? Fuuuu, ani nevies ako rychlo sa vie toto vratit.
pretoze si opdisla od neho s tym, ze si od neho odist nechcela.
urobila si to kvoli synovi.
ale vedome si to nechcela. de facto si sa obetovala a cez to sa teraz nevies preniest. chyba tam ten prvok "viem, co chcem". bolo to nasilu, lebo "by sa to tak malo".
podla toho, co pises, mas navyse problem v tom, ze prehanas svoju cenu. a ked si sa uz nasilu rozisla (akoze nasledujuc hlas rozumu, bojujuc proti srdcu a jeho prosbam), teraz mas problem byt uprimna. k sebe, manzelovi, synovi, priatelovi.
kym budes pred sebou hrat toto divadielko, budes sa posadnuto zaoberat minulostou a nim a tym, co bolo a svojou obetou, co si priniesla a nikam sa nepohnes.
bud uprimna. nielen k sebe. k ostatnym. vylez z ulity hrdosti.
ak nie, este si nejaky ten cas potrpis.
Magic,
niekedy moze byt bolest prospesna, ukazuje nam problemy, ktore nie su vyriesene a nepolavi, kym nebude aplikovana vhodna liecba. Predstav si, ze by ludia necitili bolest/ nenavist/smutok...myslim, ze negativne emocie maju svoje miesto v zivote cloveka, pretoze nas posuvaju dopredu za hranice nasich moznosti.
Ahoj, presne viem co citis, teraz som v rovnakej situacii, len s tym rozdielom, ze mna ON poziadal o ruku a chce mna aj moje dieta...Dal mi cas na rozhodnutie ako dlho chcem...Srdce mi hovori uplne jasne, ze mam povedat ano a zacat konecne zit, no rozum ma stale brzdi...Sama som z toho zufala, ale viem, ze ak tuto ponuku neprijmem tak budem cely zivot lutovat a predstavovat si ako by mi bolo keby bol so mnou...Som zufala, ale myslim si, ze ak je vo vzathu viac lutosti ako lasky tak to nema zmysel...preto premyslam o ukonceni vztahu a zacati niecoho noveho. Ved aj ja mam pravo byt zase stastna.
Mia,
drzim ti palce, aby si sa rozhodla spravne
Viem si predstavit, ake to musi byt pre teba pekelne tazke, hlavne ked mas dietatko.. Ako to vsetko berie tvoj sucasny partner - otec dcerky?
Felicity,
ake su podla teba kriteria spravneho rozhodnutia?
Tak to musi najlepsie zhodnotit Mia, co je pre nu spravne 
Sledujem Tvoj príbeh,veľmi ma zaujal,už len tým,že ja prežívam presne niečo podobné, neviem zabudnúť,cítim ako si to doma kazím,s manželom je to už len veľmi slabá komunikácia a keď som s priateľom mi ozaj stačí len pár slov a pár minút aby som sa opäť začala usmievať
Preto prosím,neodsudzujte nás ženy,ktoré sme sa znovu zaľúbili neprávom,nikdy by som to na seba nebola povedala a predsa som sa do takéto kruhu dostala,raz mi jedna pani anjeličkárka povedala keď som bola u nej,že láska je daná od boha a treba ju prijať(brokenheart)
Zaľúbili neprávom? Eryka, prosím ťa - to je ako?
Erika
Nezalubili sme sa nepravom. Zalubili sme sa nestastne (brokenheart)
Felicity, čo je na láske nešťastím?
To, co prezivam prave teraz...
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Ale to je len tvoje rozhodnutie - trápiť sa...
Bohuzial, svoje pocity neovladam svojim (ne)chcenim. To nie je ako ked sa rozhodujem, ci si dam pohar vina alebo coly...
Myslis si, ze sa vyzivam vo svojom trapeni? Alebo ze som sa pre to rozhodla?
Felicity,
Nezrkadli tvoja sucastna situacia stav tvojej mysle?
Zda sa mi, ze zivot sa rozhodol ti dat test, ktory ma preverit funkcnost tvojich zivotnych presvedceni, o ktorych si skalopevne presvedcena ako pravdivych a definitivnych.
1. Racionalna kontrola zivota a rozhodnuti
2. Vysporiadanie sa s minulymi udalostami
3. Materialne hodnoty pracovitost /snobstvo
Zuzka
1. Racionalne svoj zivot a rozhodnutia neriadim, inak by nebol na svete tento blog
2. Myslim, ze nemam za sebou ziadne nespracovane udalosti, ktore by mohli mat vplyv na moj sucasny zivotny postoj (mala som stastne detstvo, neprezila som ziadne traumy, nikto ma nebil atd.)
3. Nie je o com, nie som materialistka a od snobizmu mam teda poriadne daleko
Svätá prostota, tak ak si zodpovedná , postav sa skutočnosti zoči-voči a nes svoju zodpovednosť.Voči manželovi, milencovi, nenarodenému dieťaťu, a najmä voči sebe.
Maja
Ahoj, kedy chceš povedať svojmu priateľovi, že čakáš dieťa? Myslíš, že sa budete stretávať aj po jeho narodení?Podľa mňa to za teba najlepšie vyrieši sám...život. Nevolaj, nepíš mu častejšie ako on tebe, tým sa len ponižuješ. Daj to mu čas...
súhlasím tu s viacerými, sledujem dlhší čas tento blog , a napriek mojim zásadám , mi nedá...felicity, potrebuješ od života poriadny preplesk. Zobuď sa zo svojich (tebou chcených ) sníčkov, postav sa svojmu manželovi zoči-voči, povedz mu, čo cítiš k tomu druhému a aspoň sa zachováš férovo. Vypočuj si ho, a potom si tlč hlavu o múr. Ten tvoj chudáčik , kvázi-milenec o teba vôbec nestojí, tak o čom točíš ?...ak chceš -snívaj ďalej...a ja Ti rada, (za tvojho manžela!) dopíšem, život ťa dobehne, spomeň si na moje slová 
Maja
Hmmm,
takze zavesit to na krk manzelovi je podla teba riesenie, ano?
To nie je o zodpovednosti a uz vobec nie o uprimnosti, to je podla mna praveze o zbaveni sa zodpovednosti a jej prenesenie na plecia niekoho ineho stylom - drahy, tak teraz to vies, a vyries to prosim za mna, ja sa poddam svojmu osudu....????
(Zo sedenia so psychologickou som si odniesla aspon poznatok, ze toto je jeden z najhorsich moznych scenarov a k stastnym koncom vacsinou nevedie )
Hmmmmm,
a čo je potom zodpovednosť podľa teba?, vykecávaj sa tu, ak chceš a koľko chceš, ale nie si úprimná , ani voči sebe
Maja
Ked myslis...
Felicity, ty si to mala možnosť zavesiť na nos manželovi, keď bol tvoj vzťah s priateľom aktuálny. Ty si sa ale rozhodla otehotnieť s tvojím manželom. Preto sa nám viacerým zdá nepochopiteľné, čo ešte riešiš. Mala si šancu, o niečo menej by to snáď manžela bolelo /aj teba/. Zrazu naň berieš ohľad? To je alibistické, keby si naňho brala ohľad, neriešiš stále bývalého. Nemyslím si, že tvoj súčasný priateľ /píšeš, že je snob/ by ťa teraz prijal s dvomi deťmi, jedným ešte pod srdcom, ale od tvojho manžela. Ale čo ti teda bráni to vyskúšať? Teda si to over a podľa výsledku sa zariaď. Pretože tým, že takto klameš manžela, klameš aj deti a najmä seba.
Jamajka máš pravdu ona si len sniva svoj sniček,tak ju nechaj nech si len sníva a nech čaká na Pána Božského,a ten jej milenec ,no chlápätko podarené,užil si a teraz na ňu kašle.Prečo by mala byť zodpovedná,ona dobre vie prečo sa pred manžela nepostaví a nepovie mu pravdu,lebo hrdinka jedna necháva si otvorené zadné vrátka,čaká čo urobí alebo neurobí jej milenec a keď neurobí nič tak vtedy bude dobrý aj chudák manžel.Kto seje vietor,žne búrku.
Aka PERLA DUCHA !!!
Na tento komentar som cakala, konecne prisla nejaka pani DOKONALA s jej uzasnym nazorom 
Repa, akym pravom sudis, vari poznas mna, mojho manzela aj priatela, ked si dovolujes cosi take napisat? Vies vari, akou cestou som presla, kym bol na svete tento blog???!!
Ako si napisala - kto seje vietor, zne burku. A raz, ked ta v zivote postretne obdobna skuska, tak si na mna spomen...
felicity čo sa hneváš na NM ktorá ti napísala pravdu .Pravda bolí ja si myslím,že veľa žien to tak cíti ako to repa napísala.Ja neviem kto to je ale má moje sympatie
PRAVDU????
A to si ako na to prisla, prosim ta??!!!
Pravda bolí ja si myslím,že veľa žien to tak cíti ako to repa napísala.
Heja, to, že to trebárs aj veľa žien cíti tak, ako to Repa napísala, ešte nie je potvrdením, že to je skutočne pravda.
Snazim sa pochopit tvoje zmyslanie a citenie. Viem ake je to v dlhorocnom manzelstve a ako sa zena citi, ked je jej prejaveny zaujem. Ak dovolis, mam par otazok: Ako vznikol ten vztah s tym druhym muzom? Ako si sa citila zit v jednej domacnosti s manzelom a mat vztah s priatelom? Je to udrzatelne? Existuje este nieco na tvojom manzelovi, co udrziava tvoju pozornost(pritazlivost) k nemu?Fungujete spolu ako par?Nema tvoj manzel nahodou priatelku, lebo pises, ze ho odmietas ako muza, tak neviem ako sa s tym vysporiadava.
Zuzana, nezvladla som fungovat s manzelom bez vycitiek svedomia.. Asi je to tazko pochopitelne, ale na miske vah stale prevazoval moj manzel - mam ho rada, ale vasen z nasho vztahu vymizla. Tu som nasla okrem ineho u priatela. Takze: manzel ako spriaznena dusa, kamarat, opora, skvely otec. Priatel takisto spriaznena dusa, kamarat a bonus navyse - neskutocna telesna pritazlivost, vasen. Mojim cielom je znovu najst cestu k manzelovi a vysporiadat sa s minulostou, ktora sa tyka vztahu s mojim priatelom. S priatelom som si buducnost nikdy nepredstavovala, nemala som v plane manzela opustit, ale vztah s NIM sa mi vysmykol z ruk a teraz sa z toho vsetkeho strasne tazko spamatavam. S tym, ze odmietam manzela ako muza sa on naozaj tazko vysporiadava, ale ja zatial nie som schopna obnovit intimny zivot, jednoducho to nejde..
""S tym, ze odmietam manzela ako muza sa on naozaj tazko vysporiadava, ale ja zatial nie som schopna obnovit intimny zivot, jednoducho to nejde..""
ako si potom otehotnela? zo vzduchu???
Georgína máš pravdu ja to tak cítim a tak som to napísala,nemusí to byť pravda,nikomu ju nevnucujem ,tak isto ako nemusí byť pravda to čo píše autorka blogu,ale keď to tu už napísala tak nech dokáže prečítať aj takové aj makové reakcie.
A vari nečíta?
A tak, ako máš ty (a ktokoľvek iný tiež) právo napísať, čo si myslíš, tak má zase Felicity (a ktokoľvek iný tiež) právo reagovať, ako ona uzná za vhodné.
Georgina, dakujem
geo tu sa nejedná o pravdu ale o morálku matky ktorá sa točí v kruhu a nevie ako z neho.Sama sebe dokazuje že neurobila nič nemorálne.Mne je to cudzie a tým to končím
Napísala som už na prvej strane Waikiki - morálka je skutočne veľmi široký a variabilný pojem, do ktorého si každý dosadí to, čo vyhovuje jemu.
Tak drahá,ak tu niekto PERLÍ tak si to ty.Píšeš píšeš a sama nevieš čo chceš a dalej
po1.som naničmama ako ostatné ženy tuto,určite nie som DOKONALÁ ale to nie si ani ty.
po 2.svoj komentár som písala ak vieš čítať Jamajke nie tebe,ale asi trafená hus zagágala.
po 3.tak to čo robíš ty sa mne na 100 percent nestane,lebo s manželom vyznávame iné morálne hodnoty ako ty,ja svoju manželskú prísahu dodržujem a dodržím!!!!a neboj sa aj pred nás postavil osud ťažkú skúšku a zvládli sme ju,mne umrelo dieťa ,ale ktorá naničmama neprežila niečo ťažké v živote????,nuž moja každá má niečo,niektorú kvári pijan,niektorú choroba,niektorú rodičia,nikto to nemá na ružiach ustlané.
po 4.ja ťa nesúdim,ani tvojho milenca,len ľutujem tvojho manžela,a ak máš pocit,že súdim tak mi vysvetli načo si potom ten blog tu vešala,mala si si to nechať pre seba,či si dúfala,že všetky ženy ti budú len pritakávať???to ťa mám akože ľutovať??máš manžela a spávaš s milencom a teraz robíš zo seba chudinku,tak len sa ľutuj a čakaj na tvojho Pána Božského.
po5.mne je srdečne jedno ,že skáčeš z postele manžela do postele milenca
"čo robíš ty sa mne na 100 percent nestane,lebo s manželom vyznávame iné morálne hodnoty ako ty,ja svoju manželskú prísahu dodržujem a dodržím!!!!"
Niet čo dodat...Ja ti len drzim palce, aby sa ti toto tvoje zaprisahavanie a tych 100 percent podarilo dodrzat...
A na zaver otrepane ale pravdive - NESUD, ABY SI NEBOLA SUDENA...
moja drahá ak sme s manželom ustáli smrť nášho dieťaťa tak nejaké chvíľkové poblúznenie náš vzťah neohrozí to mi ver a palce mi držať nemusíš,nestojím o to.Ja ťa NESÚDIM,pre mňa za mňa sa postav aj na hlavu a kývaj ušami
Felicity,
nie si teda vobec v zavideniahodnej situacii, urcite to musi byt pre teba velmi tazke celit takymto prudkym emociam, obzvlast v stave, v akom sa prave nachadzas.
Nemam nastastie podobnu osobnu skusenost, ale myslim, ze ta chapem. Ked nieco vo vztahu prestane fungovat, city ochladnu, strati sa vasen, je velmi lahke zist z cesty, hlavne ak mame v blizkosti niekoho, u koho najdeme porozumenie, kto nam je v tej chvili ochotny dat, co nase srdce prave potrebuje. No ako sa spieva v jednej pesnicke - "treti pri dvoch byva diabol" 
Pises, ze navstevujes sedenia u psychologicky, tak ma napadlo, ci by nebolo dobre zamerat sa najma tym smerom a hladat odbornu a fundovanu pomoc prave tam? Sledujem tvoj pribeh a vidim, ze sa to tu totiz riadne zamotava a ze nie vsetky komentare ti teraz asi dobre padnu.
Drzim ti palce, aby si v tejto skuske obstala, nasla svoj pokoj a hlavne vsetko dobre s babatkom
Suzanne,
dakujem ti za podporu
A hlavne za tvoj neodsudzujuci a nemoralizujuci nazor. Cenim si taky nadhlad, je to tu fakt vzacnost. Ja som si bola v vedoma toho, ze ked sem zavesim takyto kontroverzny blog, neobidu ma ani agresivnejsie komentare, ani komentare z tzv. "druheho brehu". Ale beriem, nie je v mojich silach vysvetlit dopodrobna celu moju situaciu, a tak ju moze kazdy chapat, vysvetlit si a aj okomentovat po svojom
Felicity, jedna moja bývalá kolegyňa (nádherná a inteligentná žena)zažila niečo podobné. Už s ňou nebývam v kontakte, preto neviem, ako sa to konkrétne a podrobne poriešilo, ale tiež bolo v jej manželstve zo začiatku všetko OK, on behal kdesi po svete, o peniažky nebola núdza, ona makala v reštaurácii, ktorej sa veľmi darilo a mala s ňou neskutočný úspech. "Buchla" sa do - marí sa mi, že do minimálne 2x rozvedeného chlapíka, machra na motanie hláv. V dobe, v ktorej nám to rozprávala, sme sa chytali za hlavu. Vravela, že rozum v hlave vrieskal: Neskoč do vzťahu s ním - má za sebou nevydarené manželstvá, hádam si nemyslíš, že ty ho "skrotíš"? Márne. Vraj sa schovávali v rohu ihriska a bozkávali sa ako dvaja pubertiaci, keď ju tam načapal manžel. Vletel na ihrisko a svetlami auta ich rovno ožiaril. Nasúkal ju do auta. Strašne trpela, chcela sa rozviesť, manžel sa nechcel vzdať a ona s ním otehotnela. Tak strašne nechcela to dieťa len preto, že nebolo milencovo, že odmietla jesť. Štíhle žieňa vychudlo na kosť až ju otec naložil proti jej vôli - ale naštastie úplne nemohúcu od hladu - do auta a odviezol ju do nemocnice. Napojili ju na infúzky, vytrhávala si ich z ruky. Ženu museli poviazať. Malý sa narodil našťastie zdravý - doktori vraveli, že životaschopné dieťa sa v takomto prípade správa ako parazit a jednoducho vycucia mamu, len aby prežilo.
Všetko sa medzi nimi utriaslo. Po rokoch, keď som ju stretla, pýtala sa ma zhodou okolností na môjho malého: že či mu aj naložím, keď je taký živý. Lebo ona svojmu 11-ročnému ešte nikdy nedala ani len symbolicky po zadku a v tej dobe čakala druhé bábätko s manželom. Žiadna nevraživosť z tej doby sa nepreniesla na malého synčeka. Bola spokojná, rovnako krásna ako kedysi a očividne vyrovnaná.
To tvoje drobča pod srdcom ti pomôže to vyriešiť. Aspoň ti to veľmi veľmi želám!
Myslim, ze uz bolo popisane viac ako dost.
VSETKY komentare som si poctivo precitala a teraz je nacase oddelit zrno od plebsu...
Dakujem za konstruktivne nazory a rady, nad ktorymi budem dalej uvazovat a ktore ma posuvaju vpred - Magic, Georgina, Zuzana1978... Faktom je, ze tieto damy maju dar reci a vedia sformulovat svoje myslienky (napriek moznemu vnutornemu nesuhlasu) do neurazlivej formy, dat im prijatelnu a pochopitelnu podobu
Bohuzial, votrela sa sem aj skupinka, ktora nema absolutne pojem o mojom probleme, prisla sem len moralizovat a vynasat sudy svojimi kvazi-komentarmi.. (Uz podla stylu a pisomneho prejavu mi je jasne, ze by sme si nemali co povedat ani mimo tejto virtualnej reality). Ale tak je to vo vacsine blogov, takze nema zmysel sa nad tym ani pozastavovat
Takze este raz vdaka , dalej sa zameriam na odbornu pomoc v ramci riesenia mojho problemu.
Jedná podarená NM tzv.veselá kopa 
hovorí:
"Keď odchádzaš z domu maj v rukách 2 veci.V jednej ruke peniaze a v druhej rozum."Aj keď mi to neuveríš tak ti prajem ,aby si vzala rozum do hrsti,veľa šťastia,zdravia,božieho požehnania....a narodenie zdravého bábätka .
Repa, dakujem
Dufam, ze to myslis uprimne..
Aj ked som si myslela, ze uz pisat nebudem, chcem sa s vami este podelit o dnesnu prihodu. Veci sa totiz pohli dopredu..
Bola som dnes s NIM. Nas rozhovor sa zvrtol ako este nikdy predtym, nebolo to vobec prijemne posedenie ako volakedy. V poslednej dobe som totiz strasne naladova, ustavicne nespokojna a protivna, co vnima aj moje okolie. Aj on. Ale teraz mi to prvykrat zacal vycitat a vyhadzovat mi na oci moje spravanie. Akoby nechapal, ze ma na tom svoj podiel aj on. Povedal mi, ze lutuje mojho muza, ked som takato doma.. Ja som mu neostala nic dlzna a tak sme si prvykrat v zivote ostrejsie povymieňali nazory Sama seba som sa zacala pytat, co tam este hladam, preco lipnem na tych ukradnutych chvilach s nim, uviaznuta v minulosti.. Zlom vsak prisiel, ked som v ramci nasho rozhovoru zistila, ze mi klamal v jednej dost podstatnej veci (nebudem to tu rozpisovat, ale bol to pre mna naozaj riadny preplesk ) a on sa tvaril, ze nechape, o co mi vlastne ide..
Asi som potrebovala prave toto, aby sa cosi "pokazilo". Aby ma s nim nespajali spomienky vylucne na tie pekne a pohodove chvile.
Konecne nastal v mojej hlave nejaky zlom, normalne mam pocit akehosi vnutorneho oslobodenia, duševnej ulavy a citim, ze ma uz minulost nebude pokusat a matat, ze mam silu sa s nou zmierit, neobzerat sa dozadu a hladiet do buducnosti
Domov som sa vratila ako vymenena, pokojna, uprimne som vyobjimala svojich chlapov a po dlhej dobe sme boli vsetci spolu a zahrali si karty. A ja som si ich pritomnost vyslovene uzivala, bola som pritomna aj duchom, nielen fyzicky, ako tolke mesiace predtym..
Dufam, ze som na dobrej ceste, ze som konecne vykrocila z toho bludneho kruhu a ze ma zase niekedy v slabej chvili neprepadne melancholia a tuzba po tom, co bolo.. Ale teraz som uz odhodlana sa takym pocitom nepoddat a ustat si tento stav, lebo je zatial velmi, velmi krehky
Tak mi drzte palce
tak veľa šťastia felicity
dakujem
fíííha!, felicity, tak došlo na moje slová, citujem z môjho príspevku zo dňa 4. August 2010 - 21:26 , že :"felicity, potrebuješ od života poriadny preplesk", vidíš, božie mlyny ....len som sa nenazdala, že tak skoro príde na moje slová....vôbec sa z toho neteším, ale naopak, PROSÍM ŤA, zober si ponaučenie a porozmýšľaj nad tým, čo budeš (a chceš ďalej) robiť....prajem všetko dobré a šťastné tehu.
Maja
Jamajka,
ja to ani neberiem ako nejaky "preplesk", len mi konecne v hlave nieco docvaklo, nieco som pochopila, cele sa to spojilo a postrcilo ma dalej
Sama nechapem, ale zrazu citim, ze ho uz nejako "nepotrebujem", ze som sa len krcovito drzala minulosti a teraz chcem ist uz dalej, bez neho.. Dufam, ze tento moj stav nie je iba docasny, ze nie som na nejakej citovej horskej drahe, kde ma znova caka klesanie
Neboj sa Felicity...ked to nebudeš nikam tlačiť nasilu a necháš tomu volný a hlavne kludný priebeh,všetko pôjde podla toho ako si budeš želať
Držím Tebe aj manželovi palce,nech sú vaše dni už len a plné
Ono zaľúbenie nie je o tom, že ten druhý je lepší alebo dokonalejší, len v danej chvíli sa nám to javí. To, aký dotyčný skutočne je, príde až po tom celom poblúznení, ak máme možnosť ho bližšie spoznať. Takže netreba si idealizovať, všetci ľudia sú predsa z mäsa a kostí.
Nie je to take jednoduche, ako si to predstavujes, na tvojom mieste by som po preplesku cakala dalsi, ktory potvrdi silu tvojho rozhodnutia....obycajne chodi necakane, ked si myslis, ze uz si za vodou a v bezpeci. (o to som to mala vzdy horsie, tvrdsie, bolavejsie)
Ved aj cakam Ako som uz pisala, mam obavy, aby som prave nebola na nejakej horskej drahe, kde ma znova caka klesanie
Vydrziiiiiim
Odkiaľ máme život? Z lásky. Bez čoho by sme boli stratení?
Bez lásky. Čo nám pomôže všetko prekonať? Láska.
hlavu hore felicity.... život je jeden, krátky na všetko čo by sme chceli zažiť, bohužial sa neriadi scenárom telenovely, ...
(príbeh sa mi zdá nadmieru povedomý - ale keď bude čas to radšej vložím do emailu ...
inak, ani by som nepovedala, že si sa potrebovala "pohádať" alebo aby sa niečo pokazilo. potrebovala si dozrieť. do myšlienok a citov. a som rada aj za teba, že to máš za sebou. vždy príjde chvíľa, keď si človek uvedomí čo má, o čo prichádza, čo stráca, čo mu je milšie, čo potrebuje, kto-čo potrebuje jeho, ...
vychutnávaj, rozdávaj a príjmaj lásku od všetkých, ktorí ju rozdávajú a potrebujú. lásku (kohokoľvek) zo srdca nevyháňaj. je to vzácny dar a ani nebudeš vedieť, kedy sa ti zíde. a na starých kolenách budeš s láskou spomýnať.... (možno skôr) ... bludný kruh uzavretý, život ide ďalej. a bude dobre. určite. len tomu treba veriť.
držím ti palce, úsmev na tvár
Felicity...dlho som pozorovala tvoj príbeh a čakala ako to všetko skončí.
Aj som už pár krát chcela zareagovať,ale napokon som predsa len ostala v úzadí.
V jednom momente som sa ťa snažila pochopiť,a v druhom som ti držala palce.
Ale aj napriek tomu všetkému,a teraz sa prosím neuraz....som si myslela...tak dievča ty asi musíš poriadne padnúť na " hubu"
Nie preto,že by som ti to priala,ale preto že nezainteresovaný človek vidí aj to čo ty nie...a prepáč ale ja som v tom tvojom priatelovi od začiatku videla....prepáč za výraz ale chrapúna,ktorý si len užíva a kašle nato,čo cítiš ty a celkovo nemal ani len v sne a nie to ešte v pláne vašu spoločnú budúcnosť.
Súhlasím tu aj s názormi Repi,či Geo alebo iných žienok,ktoré si prešli niečím podobným ako ty ak nie aj horším.
Prepáč,ale som rada že to dopadlo tak ako to dopadlo,a že sa ukázal priatel pred tebou taký aký je,že mu nevyhovuješ už náladová a že bola s tebou sranda len ked si mala super náladičku.
Vieš,partner ktorý je s tebou spokojný len vtedy ked sa usmievaš je ti úplne na nič.
Taký,ktorý je s tebou a stojí pri tebe aj vtedy ked ti je zle a ked ti duša plače...to je partner ako sa hovorí aj do dažda.
A to je v tvojom prípade tvoj manžel,ktorý stojí pri tebe v dobrom aj v zlom.
To že ťa už k nemu nič nepriťahuje ,je určite aj tvoja ak nie len tvoja chyba...predsa ty si si našla niekoho,ale stíle je tu miesto pre lásku,ktorá vás spojila ked ste splodili toho malinkého človiečička čo v tebe rastie.
Ja ti len prajem aby si našla vo vašom manželstve harmoniu a hlavne pripravili pre VAŠE bábätko šťastný domov,ktorý potrebuješ aj ty.
Budem ti držať palce.....tehulka
Tatiana, názory Repy a môj sú úplne opačné - takže dosť dobre nerozumiem, s ktorým z nich súhlasíš.
Geo...áno súhlasím s tým čo ste tu písali,viem ako ste to mysleli a hoci som sa snažila Felicity pochopiť,neschvalujem jej správanie tak isto ako vy....pretože ak má doma takého manžela ktorý stojí pri nej aj ked "možno" niečo tuší,tak nejedna z nás by si to skôr vážila ako s tým hazardovala.
Ja len že jej držím palce,nech už konečne nájde to čo hladá...
Tatiana, znova - na rozdiel od Repy a iných - nikde som ani písmenkom ani len nenaznačila, že Felicity urobila niečo zlé. A dokonca si nič také ani nemyslím.
Jediné, o čom by som polemizovala je to, či bolo/je košér zatajiť stav vecí pred manželom. Ale rešpektujem jej právo zatĺkať čokoľvek pred kýmkoľvek.
Na rozdiel od väčšiny naničmám si myslím, že Felicity môže milovať koho chce, koľko chce a kedy chce.
Geo...hovoríme obe o tom istom,len každá inými slovami ...to je celé
Nič viac,nič menej
Tatiana, v podstate nesúhlasím s tvojimi komentármi pre Felicity od vrchu po spodok, ale (napríklad) tieto sú úplne opačné ako moje:
...To že ťa už k nemu (k manželovi) nič nepriťahuje, je určite aj tvoja ak nie len tvoja chyba.
...neschvalujem jej správanie tak isto ako vy....
...pretože ak má doma takého manžela ktorý stojí pri nej aj ked "možno" niečo tuší,tak nejedna z nás by si to skôr vážila ako s tým hazardovala...
Nerozumiem teda, ako to si to myslela, že my dve hovoríme o tom istom, len inými slovami. Keby si napísala, že hovoríte s Repou to isté, len inými slovami - tak to sedí.
Geo,nechaj to tak.....
Nejdeme tu od slova do slova preberať čo kto povedal presne a čo nie a ako a.......
čo ja viem čo. Ušlo to zámeru o ktorý tu vlastne ide
Nepáči sa mi celkovo v blogoch,že niekto potrebuje poradiť alebo sa len vyrozprávať a NM reagujú a radia ako ktorá vie a aké má či nemá skúsenosti a tak....ale niekedy sa debata zvrtne úplne iným smerom,a miesto problému sa rieši čo kto povedal či nepovedal.
Ako nič v zlom,nechcem sa týmto tu nikoho dotknúť a nemierim ani na Teba Geo ale niekedy sa to fakt uberá takým smerom.....že potom už ani nemá niekto ani chuť reagovať a už tobôž si povedať svoj názor,ktorým ani nemyslí nič zlé,len proste vyjadrí svoj postoj k danej veci....nič viac nič menej
Prajem pekný víkend
Tatiana, čo je podivné na tom, keď ty (alebo ktokoľvek iný) niečo napíšeš a niekto (ktokoľvek) sa ťa spýta, ako si to vlastne myslela?
Ale OK, nechceš to rozoberať - tak nerozoberaj .
Tatiana dakujem.
Musim ta ale uviest do obrazu - priatela napriek vsetkemu nepovazujem za ziadneho chrapuna, a ak si citala od zaciatku, on bol hlavnym iniciatorom toho, aby sme boli spolu, to ja som sa zlakla a cuvla
Je len prirodzene, ze on si za ten rok, co sme neboli v kontakte, hladal svoju cestu a podla mna aj normalne, ze sa s tym vysporiadal. To len ja som to nevedela zvladnut a nahanala som demonov minulosti
Podstata je teda v tom, ze som sa konecne odtrhla od spolocnej minulosti. Vsetko, co sme spolu prezili, bolo uzasne, ale je to prec.. Stale ho mam rada, ved je to ten isty clovek, ale teraz citim, ze ho uz nebudem tak zufalo vyhladavat, bazit po chvilach s nim..
Mam pred sebou este dlhu cestu, ale budem tu pre svoju rodinu, na nich teraz zameriam vsetku svoju pozornost
Felicity raegujem na toto tvoj vyjadrenie:
"Motam sa v tomto kolotoci citov uz rok a neprechadza to. Nezijem, prezivam, trapim sa, zda sa mi, ze to nemam ako riesit. Velmi by som to cele chcela zatvorit do toho pomyselneho suplika a tak to cele uzavriet....lenze ten suplik sa mi stale otvara a neda pokoj, jeho obsah ovlada moju mysel a ja neviem najst ten spravny klinec, ktorym ho nadobro zatvorim..."
Rada by som sa spytala preco si myslis,ze oslobodenie od minulosti/ulozenie do suplika/uzavretie kauzy je spravne riesenie alebo jedine spravne riesenie?