Mozno si niektore este spomeniete na moj pribeh, s ktorym som sa vam zdoverila pred polrokom. Cas bezal, a ja som sa spoliehala, ze mi prinesie vytuzene ked uz nie zabudnutie, aspon ochladenie mojich citov. No presiel rok, odkedy nie som s NIM a mna to zrazu vsetko dobehlo s takou intenzitou, az mi to vyraza dych... Prislo zistenie,ze vobec nie som za vodou, ako som dufala, ze nemam ten vztah spracovany, ze som sa nedokazala odputat.. Aby sa mi lahsie odputavalo, rozhodla som sa v ramci hladania si svojej cesty naspat k manzelovi pre dalsie dieta. Teraz som tehotna a ... omyl!!! Neprisla ulava, v ktoru som dufala, nepomohlo mi to.. Moje city k manzelovi to neobnovilo, neprestala som mysliet na NEHO. Aby som to uviedla na spravnu mieru, kontakt sme spolu uplne neprerusili, obcas mi zavola, ale len tak nezavazne,formalne. Neustale mam v hlave chvile s nim, spomienky su dotierave a nedaju mi spavat.. Strasne tym trpim, vasen a lasku, ktora z mojho manzelstva uz asi nadobro vymizla, som naposledy prezila s nim.. V zufalstve som sa rozhodla napisat mu list, so vsetkym som sa mu priznala, ako nedokazem zabudnut, aka som nestastna, ako zijem v spomienkach na neho, vyliala som si srdce..(brokenheart) Jeho odpoved bola vlazna - vraj on ma tiez velmi miloval, chcel byt so mnou, ale ja som to vtedy nechcela.. Viem, ze uz ma svoj zivot a nezaobera sa tym, co bolo, je to pre neho uzavreta kapitola.. Dokonca som zistila, ze mal niekolko znamosti, a to ma neskutocne nici. Som tehotna, nestastna, strasne mi chyba a viem, ze nebudeme nikdy spolu, pretoze ja by som nedokazala odist od rodiny, manzela mam napriek vsetkemu svojim sposobom rada, aj ked moj vztah k nemu je uz uplne vlazny, povedala by som, ze "bratsky". A hlavne kvoli synovi, ktory si s otcom velmi rozumie a co ma velmi mrzi, velmi citlivo vnima, ze to medzi mnou a manzelom uz nie je ako kedysi. Motam sa v tomto kolotoci citov uz rok a neprechadza to. Nezijem, prezivam, trapim sa, zda sa mi, ze to nemam ako riesit. Velmi by som to cele chcela zatvorit do toho pomyselneho suplika a tak to cele uzavriet....lenze ten suplik sa mi stale otvara a neda pokoj, jeho obsah ovlada moju mysel a ja neviem najst ten spravny klinec, ktorym ho nadobro zatvorim...
Tatiana,
precitala som si par tvojich prispevkov, a zistila som, ze podla situacie, v akej si ty (alebo si bola) je uplne normalne, ze ma nedokazes pochopit.
Z tych riadkov, ktore som napisala, nedokazem nikomu objektivne vylozit svoju situaciu, kazdy to moze chapat po svojom, je to velmi zlozite vysvetlovat taketo zamotane vztahy. Aj preto si myslim, ze nikto nema pravo na zaklade niekolkych neuplnych faktov vynasat sudy nado mnou, mojim priatelom, manzelom (nemyslim teba 
).
A dakujem, ze mi drzis palce, aj ja prajem vsetko dobre a vela 
tebe aj tvojim dietkam 
Felicity, jednoznačne sa to pohlo. Aj všetky tieto komentáre majú niečo do seba - aj keď to na prvý pohľad možno tak nevyzerá, nejaký pohyb v tvojom vnútri asi spôsobili (v mojom teda poniektoré riadny, chichi). Len to zase cielene a silene nepreháňaj s tým zameriavaním pozornosti - nechaj tomu voľný priebeh. Tak ako som ti písala už vyššie - šla si na citovú rezervu veľmi dlho. Konečne ti ubúda a ty sa pohneš vpred.
Ani nevieš, ako sa teším! A veľmi ti držím palce!
Dakujem Ti velmi pekne, dufam, ze to zvladnem, ZATIAL mi to celkom pekne ide 
Aj keď sa ti to možno nezdá, ale prajem ti v živote už len pokoj v duši, lásku, porozumenie od manžela...
Maja
prvy krok mas za sebou. vela stastia v druhom.
kedze taketo veci idu obvykle ako valcik - dva kroky vpred, jeden vzad, nezacni mat pocit, ze zlyhavas a nedokazes to. ze to bola iba nahoda a caro okamihu.
nebola.
bol to len taky "hint" od zivota, ked si sa nevedela pohnut a dalej mas ukazat, co dokazes ty sama so sebou. len neostan zase cakat na dalsi "hint", aby ta nakopol dalej. lebo nie kazdy je takyto jednoduchy a jasny.
magic,
pre mna je najdolezitejsie zistenie, ze uz nemam ten nastojcivy pocit, ze nedokazem byt bez neho, ze mi prestal tak brutalne chybat. aspon teda dufam, ze si tento pocit ustojim
ale myslim na neho v dobrom, spomienky na chvile s nim ma uz zrazu nevrhaju do zachvatov placu... myslim na neho, som zmierena a usmievam sa, nedriapem nasilu spat, co bolo...
a hlavne mam vela dohanat, co sa tyka mojho vztahu s manzelom, lebo to este veru bude beh na dlhu trat 
mrzi ma, ze som dopustila, aby to cele so mnou tak intenzivne zamavalo, ze som zanedbavala svoju rodinu, lebo som bola myslienkami uplne inde a doma som fungovala ako robot.
ani som mu nepovedala, ze cakam babo.. ale nakoniec - co ho do toho! no nie?
teraz to zacina byt na tej spravnej kolaji. minulost neboli, minulost je prijemnou spomienkou, na ktoru sa rada obzries, ale netaha ta spat a ku dnu.
aj intenzivne zamavania maju svoj zmysel - naucit sa odhalit, ako na ne.
nie je vsetko vyhrate, ale velka sanca tu je, ze to nakoniec dokazes.
Felicity,
zo stylu tvojho pisania citim, ze si inteligentna a pragmaticka zena. Ocitla si sa v komplikovanej situacii, ktoru si sa rozhodla riesit. Mimochodom, obdivujem mnozstvo energie, ktoru si sa rozhodla investovat do celeho procesu. Za par dni, od zalozenia blogu si urobila velky pokrok a zacala uvazovat o najvhodnejsom sposobe napredovania. Drzim palce
Milá Felicity,teším sa s tebou,že začínaš mať pocit kľudu,iste to dlhšie potrvá,kým si myseľ vyčistíš úplne,no príde krásne bábätko a ty budeš mať úplne iný zmysel pre rodinu,budeš sa tešit z nového života a verím,že postupneš sa len usmeješ nad svojím príbehom,ktorý si prežila s NÍM,ale nebanuj,možno si to potrebovala,aby si si uvedomila aké hodnoty máš doma a prajem ty,aby si našla k manželovi tú správnu cestu,vždy večer popros o to anjelov
DRŽÍM PALCE,aby ty život vyšiel ako si želáš
Dakujem za podporu
Ahoj Felicity, so záujmom som si prečítala tvoj príbeh . Chápem ťa ako ťažko si sa odpútavala od svojho priateľa. Môj príbeh je iný, ale mne trvalo štyri roky preniesť sa cez obrovskú závislosť na mužovi, ktorého som veľmi milovala, dostať ho z hlavy a začať konečne žiť. A teraz som po rokoch naozaj šťastná. Moc ti držím palce, aby sa ti podarilo obnoviť svoj vzťah k manželovi / máš obrovské šťastie, že to neprasklo a že ťa ľúbi a stojí o teba / aby sa ti narodilo krásne zdravé bábo a snaž sa byť k manželovi milá a nejako mu vynahradiť pozornosť, ktorú si mu nemohla dať ... a čo ty vieš , možno sa do neho znovu zamiluješ a bude to pre vás nový začiatok
Neprejde, ani keď budeš mať tri deti... Bolo to tak silné, tak moc silné, že bude trvať moc moc dlho kým sa ukludníš s toho všetkého. Áno, použila som výraz ukludníš, pretože aj tak nezabudneš... Budeš to mať v hlave a v srdci stále... Ja sa musím priznať, že som prežila niečo podobné... No nebola som taká silná ako Ty... (brokenheart)
Ahoj
Neviem, ci som silna, ale snazim sa..Viem, ze nezabudnem. NIKDY (brokenheart)
Teraz uz nemozem cuvnut.. Stale mi chyba.. No nepisem, nevolam.. Ani on..
Felicity tu môže písať, že kapitola s NIM je uzavretá, skončená. To vie len ona sama, my do nej nevidíme. Nás tu cez písmenká nemusí o tom presvedčiať. My s jej pocitmi nebudeme žiť. Ale ja osobne, aj keby som vzťah s NIM skončila, by som nevedela fungovať dalej. Mala by som obrovské výčitky voči manželovi. Nevedela by som sa tváriť, že sa nič nestalo. Ale každá sme iná, možno že Felicita s tým problém nemá.
V živote stačí chvíľka maličká , aby sme si niekoho obľúbili, ale nestačí celý život , aby sme na niekoho zabudli.
Nikdy neľutuj čo si urobila, ale ľutuj toho čo si neurobila. Vy čo ste bez viny hodte do mňa kameňom a podobne......
DRŽÍM TI PALCE ROZHODLA SI SA URČITE SPRÁVNE! Ale bude to ešte dlhá cesta.
Dakujem
Nelutujem nic, ani sekundu...
Lutujem len, ze nie som taka silna, aby som to cele lahko prekonala (brokenheart)
Ahoh felicity, ako sa máš? Tvoj príbeh je veľmi zaujímavý, dúfam, že to zvládaš čo najlepšie...
Ahoj
Zijem, snazim sa hladiet do buducnosti, neobzerat sa dozadu....viem, ze to este chce nejaky ten cas, kym bude vsetko, ako ma byt..
Trosku na mna dolieha smutok
a trochu apatia..
Musim pozbierat sily, lebo ich budem potrebovat.. obcas sa pristihnem pri tom, ze myslim na NEHO... vlastne nie obcas, ale zatial kazdy den kde je, s kym je, co robi...,
Vymazala som si ho z mobilu, snazim sa zo zivota, ale najtazsie je vymazat ho z hlavy...
Este to potrva(brokenheart)(brokenheart) (brokenheart)
ty nepotrebujes vymazat z hlavy jeho, ale tu zavislost na nom.
potom si aj spomenies, aj sa usmejes, ake to bolo pekne, aj to s tebou nic neurobi. ako spomienka na pekny vylet.
minulost nie je dobre skrtat a mazat (ako ti uz hovorila geo), lebo ona potvora sa prikradne od chrbta a urobi na teba v necakenej chvili: BU! 
a zas si tam, kde si bola.
Necitim sa byt na nom nejako zvlast zavisla, len...mi je smutno ..a chyba mi. Obcas sa pristihnem pri myslienke, ked napriklad nieco zvazujem, alebo chcem nieco s niekym prebrat, ze "poradim sa s nim... som zvedava, co na to povie.."
A potom pride vytriezvenie - uups, ved uz tu nie sme pre seba, uz skoncili nase siahodlhe debaty, radenie, podporovanie sa navzajom... S touto realitou sa mi tazko vyrovnava...ze odisiel z mojho zivota jeden blizky clovek...a ostalo po nom prazdno, ktore zatial nedokazem nijako vykryt.
Minulost este stale boli, aj ked ju uz nechcem naspat, nechcem sa obzerat za tym, co bolo..
Vydrž kým sa ti nenarodí dieťatko. Potom budeš mať kopu iných starostí a radostí a nebudeš mať toľko času myslieť naňho.Najlepšie naozaj zabudneš, keď s ním nebudeš v kontakte. Možno keby si mu povedala, že si tehotná vyriešil by to za teba.Čas ,čas a znovu čas. To je najlepší doktor a k tomu práca. Poznám to. Prejde to len sa s ním nestretni ani nevolaj. ZÍDE Z OČÍ - ZÍDE Z MYSLE. ČO OČI NEVIDIA SRDCE NEBOLÍ .A TAK DÁLE. MÁM RADA PRÍSLOVIA A POREKADLÁ LEBO ICH VYTVORILI ĽUDIA ZO SVOJICH SKÚSENOSTÍ. V Y D R Ž A Ť !!!!!!!!!! A BUDE CELÉ!
Myslim, ze uz nie je dovod hovorit mu, ze cakam babo..
Som stale smutna, aj ked viem, ze to nie je dobre pre male.. Cakam, kym to prejde, striedaju sa u mna fazy pohody s obdobiami, kedy mi je za nim strasne smutno. Pomaly prechadzam do akejsi apatie... Snad to tentoraz ten cas vyriesi..
(brokenheart)
Minuly tyzden som mala narodeniny.. Neozval sa mi, aj ked o tom vedel.. Nikdy nezabudal.. Poplakala som si nad krasnymi SMSkami, ktore mi predtym pisal na vsetky sviatky
A potom som ich vymazala. Mozno je to tak lepsie.. Ale aj tak mi ostal z toho na dusi tien.. Asi som nebola pripravena, ze tak rychlo a definitivne zmizne z mojho zivota.
Moj vztah s manzelom je nadalej chladny, len tak vedla seba prezivame..obchadzame sa..bavime sa vylucne o praktickych veciach. Neviem, mozno mi to teraz aj takto vyhovuje, v mojom aktualnom citovom rozpolozeni by asi cokolvek ine, akekolvek snahy o zblizenie, boli umele, nasilne..
Neboj sa, uvidíš , keď sa narodí bábo- zmení vás to oboch.Pokiaľ ho máš ešte rada a pokiaľ sa on na drobca teší, tak potrebujete len čas a dostanete sa do normálu. Vieš Felecity a smutno ti bude ešte dlho a na etapy - viem to podľa seba. Ja som rozvedená a môj bývalý mi i po rozvode pravidelne na meniny, narodky na vianoce... nosil darčeky, kytky, potom neskôr to boli už len SMSky a potom NIČ. A aj keď som sa tvárila, že o to nestojím a že ho nenávidím, chýbalo mi to a MOC .Teraz po rokoch mám úžasného partnera, ktorého moc milujem a je to možno choré i teraz , keď môj bývalý odignoruje moje narodky, tak ma to mrzí. Vidíš a malo by mi to byť fuk.Takže chápem ako sa cítiš , chce to naozaj len čas a snažiť sa myslieť na všetko možné len nie na neho. Drž sa kočka, nech sa ti darí
Dakujem, ze ma chapes
Manzela mam rada, ale nie je tam tuzba, vasen, nic z toho
Snazim sa teraz venovat rodine, synovi, nemysliet na neho. Dari sa mi striedavo. A viem, ze ten smutok ma bude zakerne prepadavat este dlho..
Felicity, ja s tym mojim byvalym o ktorom som tu uz pisala nie som v ziadnom kontakte uz 5 mesiacov, rozisli sme sa v zlom, z jeho strany, ale aj tak to neprechadza. Neustale nanho myslim, smutim, placem, zufalo po nom tuzim.. Boli to velmi. Bolo obdobie, ked som mala pocit, ze je to uz trosku lepsie a teraz to na mna zase nejak dolahlo. Moj vztah s priatelom je takisto chladny, presne ako pises, len tak vedla seba prezivame, takisto nie som schopna ziadnych intimnosti s nim, ani len pobozkat alebo objat ho nedokazem. Ja uz neviem ako dalej. Ako sa s tym vyrovnat. Dokonca som si nasla dalsieho milenca, taka som uz bola zufala. Myslela som si, ze to bude taka naplast na ranu po nom, ze spomienky nanho prekryjem novym muzom, ale vobec to nepomaha. Je to este horsie. Lebo porovnavam, chcem aby tam namiesto toho noveho bol ten stary.. Schudla som, beriem andidepresiva, nedokazem sa z nicoho tesit, nic ma nebavi, fungujem len ako nejaky robot. Do prace, domov, navarit, upratat, nakupit, spat a zas to iste dookola.
Uff, Jaja 
Ako to zobral tvoj priatel po odhaleni tvojho vztahu s milencom? Mate aj deti? Stavy, ktore opisujes, su mi doverne zname(brokenheart) V istej faze som sa dokonca nemala silu ani len usmiat, vyhybala som sa ludom, spolocnosti, nedokazala som sa pozerat na druhych, ako su stastni a spokojni, ako sa zabavaju, ked mne sa to nedalo.. Presne ako pises - ako robot - zautomatizovane cinnosti, v dusi prazdno, ziadna radost, beznadej, bezsenne noci, tajny plac... Chapem ta(brokenheart) Drz sa, nech to preboli Sami sme si to dobrovolne sposobili, sami sa musime z toho dostat
Felicity, s priatelom spolocne dieta nemame, ja som rozvedena a z manzelstva mam uz dospelu dceru. A ako zobral priatel skutocnost, ze mam dalsieho milenca? No tazko, velmi tazko, ale stale chce so mnou zostat. Viem, ze ma velmi miluje, ked toto vsetko znasa, ale ja si neviem pomoct. Presne ako vravis, nepocitujem k nemu ziadnu tuzbu ani vasen, bohuzial uz ani lasku. Mam ho rada a vazim si ho ako cloveka, ale nie ako muza, partnera. A tiez sa vyhybam ludom, spolocnosti, neusmiala som sa uz cele mesiace. Mam pocit, ze toto nikdy neskonci. Dnes v noci som sa zobudila s pocitom neskutocnej tuzby po NOM, ale fakt neskutocne silnej.. Ach jaj.. Som zvedava, ako sa to bude dalej vyvijat u teba. Aj ja tebe drzim palce Felicity.(brokenheart)
Jaja, tvoj priatel ta musi naozaj velmi milovat, ked ti to odpusta.. Neviem si ani len predstavit, co by sa stalo, keby mi na toto prisiel moj manzel, ale myslim si, ze by to veru len tak lahko nepredychal.. Je cely nestastny z toho, ze ho odmietam, aj ked nevie pravu pricinu, ze preco. No neviem to oddelit, stale je v mojej hlave blok, neznesiem jeho dotyky, bozky, nehovoriac o milovani.. Presne viem, o com pises, to nocne prebudzanie.. tuzba, ktora az fyzicky boli(brokenheart). Som uplakana ako nikdy predtym, nastastie to moj manzel pripisuje hormonom.. Chcem ho vymazat zo zivota, z hlavy, ale ide to velmi, velmi tazko a pomaly. A aj tak ma trapi, ze o nom uz nic neviem, nemame ani spolocnych znamych... Pises, ze vas vztah skoncil v zlom, ze ho skoncil tvoj milenec. Preco?
To preco to skoncilo je az prilis osobne, aby som to pisala takto verejne. Ked chces, mozme si pisat e-mailom, ako sa nam dari alebo nedari s tymto nasim trapenim bojovat.. Ak mas zaujem, dam ti svoj mail..
napis felicity cez kontakt
preco ludia chcu znamenat nieco v ociach tych, ktori pre nich nieco znamenaju?
Dobrá otázka, Magic
???
Magic, a tebe je vari jedno, ci a co znamenas pre tych, ktori znamenaju nieco pre teba? bolo by ti to jedno, keby si bola NIC pre svojich blizkych, pre tych, na ktorych ti zalezi???
Dobrá otázka Felicity ..."Bolo by ti jedno,keby si bola nič pre svojich blízkych,pre tých,na ktorých ti záleží?"...
felicity, myslim, ze sa chapeme, co som sa pytala. diskutuju sa tu byvaly priatelia/manzelia, nie terajsi manzelia (a blizka rodina).
povedz si uprimne - pre koho prelievas slzy: pre svoju neschopnost znova zacat lubit manzela ako kedysi alebo pre milenca a krasne chvile davnominule, co ste spolu zazili a uz sa (asi) nezopakuju (a vdaka prave tomu nevies stale v sebe obnovit lasku k manzelovi)?
Preto sa nepytaj ty mna, ci by mi to bolo jedno.
skus si odpovedat sama sebe - preco ta tak trapi, ze uz (asi) nic neznamenas?
lahsie by si sa od neho odputala, keby si videla, ze sa trapi, ze si zvolila rodinu a manzela a odmietla ostat s nim, hoci o to stal?
a ano, je mi jedno, co znamenam v ociach ludi, s ktorymi sa uz moje cesty rozisli.
v mojom srdci maju stale svoje miesto a spomienky beriem ako to pekne, co mi ostalo. a to je to, co je dolezite. nic ine.
nie to, ci ja som stale pre nich ta dolezita.
ano, budem mozno smutna (zalezi od druhu byvaleho vztahu), ale nebudem sa citit sklamana/oklamana/odkopnuta.
a v podstate je mi jedno, co znamenam v ociach aj ludi, s ktorymi teraz som. lebo keby som sa tym krenkovala, nemohla byt som sama sebou. len niekym, kto sa prisposobuje a obava, ze sklame. snazim sa nesklamat ako sa da, ale nie do tej miery, aby ma to obmedzilo tak, ze pojdem proti sebe s pocitom obetovania sa nadarmo. ze sa budem chciet napasovat do ich predstavy toho, co som asi Ja za kazdu cenu (ale to je uz od temy).
geo ti tu kedysi radila, ze minulost sa nemas snazit odrezat, zabudnut, skrtnut, ale prijat. ty si povedala, ze naopak ty potrebujes "chirurgicky rez". ano, hovori sa to, ze razantny krok je spravna vec. ale je to kratkozrake. za prvy rohom na teba zakerne skoci od chrbta. (to si uz zistila).
minulost prijat a spravit z nej to, co ta posilnuje, nie nici, to je to, co sa ma urobit. aj ked sa to na prvy pohlad zda ako hlupost, tazke a nedosiahnutelne (niekedy to trva fakt dlho, preto sa nam to zda nemozne). ja si tiez nesiem nejaku tu minulost so sebou a nie vzdy bola priemerna az ruzova. bola aj cierna. a tiez som myslela, ze bude najlepsie ju zabudnut. omyl. az ked som ju prijala, prestala byt cierna. uz je taka priemerna. normalna. moja.
Felicity, ako sa ti dari dalej bojovat?
Mam kamaratku, ktorej sa stalo cosi podobne, ale zazracne to vsetko dokazala hodit za hlavu (aspon tak tvrdi). Milenec ju proste sklamal, a tak spalila vsetky mosty, nechce o nom ani pocut. Nie vsetky zeny su vsak take hrdinky, ved sama vidis, ze v sieti tychto odsudzujuco-mentorsky-poucnych-chapajucich-povzbudzujucich komentarov sa naslo aj niekolko prispevkov od zien s podobnym osudom.
Drzim ti palce na ceste za tvojim "oslobodenim" a zelam vela pokoja, hlavne kvoli babatku
Ahojte.
Nebola som tu dlhsie, mala som zdravotne problemy suvisiace s tehotenstvom
Ako sa mi dari? No, prezivam... Nie je to ziadna slava...Sklzla som do nejakej apatie, moj stav a nakoniec ani toto pocasie mi neprospievaju Citim stale smutok, nic ma netesi a nic sa mi nechce.. Moj vztah s muzom je na bode mrazu, fungujeme vedla seba, ani jeden z nas nema uz chut akosi zapracovat, ja sa sustredujem na seba a na male. Kazdy den si spravim taku svoju "ciernu hodinku", uvarim si caj, a premyslam, ake to bolo a hlavne ake to bude dalej.. bez NEHO.. lebo stale mi chyba. Nielen ako milenec (aj ked spolu s nim sa z mojho sveta vytratila aj ta fyzicka blizkost, chybaju mi jeho objatia... manzelovym dotykom sa vyhybam, neda sa mi inak..), ale hlavne ako partner, spriaznena dusa, podpora, posluchac..
On to zrejme dokazal ponat tak, ako mi pise napr. Magic, stylom - ano, bolo to pekne, ale uz je to off, ideme dalej.. Ja to asi nedokazem. A k tomu moj stav a hormonalne zmeny. Uff, dava mi to vsetko poriadne zabrat
Ach, neviem..
Je mi tazko
Prijemne sebalutovanie ti prajem. Kazdy zije taky zivot, aky chce zit a ty si sa rozhodla. Co ti na toto povedat? Tak ti treba.
A preco mas pocit, ze sa lutujem, hm???
Tie plackajuce smajliky su podla teba humor?
???
Mas pocit, ze moj blog mal byt nejako humorny???!!
Neviem, kde vidis "plackajuce smajliky", dala som len jeden - na koniec, pretoze sa tak citim...ale to ty nepochopis...
A o com je vlastne tento blog? O zene, ktora nema tolko chochmesu aby sa pozrela vlastnemu muzovi do oci a povedala mu nemilujem ta, nic k tebe necitim, mam druheho. Velmi by ma zaujimalo, ale naozaj velmi, ako by si sa tvarila, keby ti toto robil tvoj muz. A akoby sa citil, keby si tieto tvoje triady precital. Ja ta nepotrebujem chapat, ale ked sem uz pises, pisem co si myslim. Lutovat ta rozhodne nebudem, nemam pre co. Ako pisem vyssie- ty si sa rozhodla. Sama a dobrovolne. Tak sa nestazuj, mas co si chcela.
lydush pekne si to napísala .Plne s tebou súhlasím .
Vysvetli mi, preco by som sa mala "pozriet vlastnemu muzovi do oci a povedat nemilujem ta, nic k tebe necitim, mam druheho"???? Asi ti uslo, ze NEMAM DRUHEHO, a rozhodla som sa ostat so SVOJIM MUZOM.
Inak, vsimla som si, ze v poslednej dobe tu prskas na kazdeho a v kazdom blogu, ci diskusnej teme, tak nech sa paci, posluz si aj u mna... asi mas aj ty blbe obdobie, ale ani ja ta nelutujem 
Nemam blbe obdobie a neprskam, aj keby si si to iste rada zelala- ake by to bolo jednoduche, zvalit svoje problemy na mna, ze? Hovorim iba co si myslim a ze ti tu neposielam medvede a srdiecka tak to neznamena ze som nastvana. Heja so mnou suhlasi, preco si nekopnes aj do nej? Si so svojim muzom, ktoreho nemozes ani citit a stale vzdychas za druhym- to je uzasne ferova vec, vazne, klobuk dolu.
Kopat si zacala ty do mna a urcite svoje problemy nezvalujem na teba, to by som si pomohla.. A odpust, ze nie som stroj, ze mam nizky prah citlivosti, ze sa cez svoju situaciu (aj ked som sa do nej dostala vlastnym pricinenim) nedokazem preniest s lahkostou s akou by si to urcite zvladla ty (vlastne sorry, tebe by sa predsa taketo nieco ani nemohlo stat, ze?)
Ake by bolo jednoduche ukazat prstom- ha ,aj ty mas problem 
Kto chce hlada sposoby, kto nechce hlada dovody, na vsetko si vies najst vyhovorku ale co skutocne robis a ako zijes moze byt kazdemu jedno, nikto v tvojich botach nechodi, takze kludne sa utapaj v tom tvojom nizkom prahu aj nadalej a pis ako to nejde a ake je to tazke, pripominas mi jednu nanicmamu, tiez sem tri roky pisala aka je ona chuderka a aky je jej muz debil ale NIC neurobila pre to, aby sa konecne zacala starat o seba a o svoj zivot....a hlavne pre svoje deti.
Nechapeme sa Lydusha.. Nepovazujem sa za chuderu, neplacem nad svojim rozhodnutim. Len...nejde mi to tak lahko, ako som si mozno myslela. Som presvedcena, ze je spravne, co robim, snazim sa najst cestu spat k muzovi, chcem s nim ostat, v ziadnom pripade na neho nenadavam, lebo ho mam stale rada, aj ked vasen z nasho vztahu zmizla. Ano, posrala som to, ale chcem to napravit, neobzerat sa dozadu.. ale obcas mam stale tie slabe chvilky.. ako dnes.
felicity,ak sa dokážeš oslobodiť, budeš to mať vyhraté,no nikdy nebanuj čo si prežila a urobila
rozhodla si sa pre rodinu, tie city k manželovi sa možno trošku obnovia ak sa Vám narodí malý človiečik,ale budeš mat pre koho žiť,komu znovu veľkú lásku prejavovat
a tie názory,že si robila zle a reči tomu podobné nerieš chodím na chaty, viem akí sú ľudia,muži,doma vysávajú,zaváraju,nosia ženušky na rukách a veľa ich je takých čo by aj kozu s prepačením pretiahlo ak by sa dala
Takže mňa osobne potešíš ak vždy niečo nové dopíšeš,ako sa máte a čo je nové,veď ťa čítam ako nejakú knihu od Vasilkovej veľmi rada
to ma tesi, za ma citas ako roman od Vasilkovej, hihi...
Ved to, Eryka, ak sa "dokazem oslobodit". Dufam, ze coskoroooo Cas na mna akosi nezabera, cez den je to este OK, no v noci ma mataju cierne myslienky a ja ich neviem odhanat, rozsievaju smutok v mojej dusi..
dievca, preco ty stale sedavas nad cajickom a smutis, ake to bolo a ako ti to chyba a...? co nemozes jednoducho zit s pocitom, ze aj ty si bola cimsi slnkom v zivote? konkretne, v jeho zivote. ved ked ste boli spolu, bolo to fajn, nie? tak ako jeho pritomnost tesila teba, tak si ty tesila jeho, ze si a si s nim.
a aj ked to teraz vyzera, ze uz nie si ta jedina, prva, to slniecko, aj on, presne ako ty, ma spomienky, mile spomienky. a nech sa tvari akokolvek, prave tie prijemne spomienky su nieco, co nam pomaha zit dalej. ci si ich uvedomujeme vedome alebo len podvedome.
tak sa usmej. ved aj ty si slniecko pre niekoho, na kom ti zalezalo. tes sa z toho.
hmmm, to je mile...slniecko
Casto nad tym premyslam, ci aj on si este obcas pripomenie nase chvile, ci napriek vsetkemu sa vie pousmiat pri spomienkach na nasu spolocnu minulost..
Ale viem, ze uz by som nesmela byt ani chvilu s nim, bojim sa toho, ze ho co len nahodou stretnem (aj ked ta sanca je priam miziva) To by ma znovu vsetko nanovo rozobralo.. A ja teraz strasne potrebujem slnko..
Ahoj felicity, bývamv meste, kde máme obchod s textilom, ktorý sa volá felicity, vždy keď idem okolo neho si spomeniem na teba. Ako sa ti darí? Nechceš založiť nový blog 3? Ako to zvládaš? S bývalym priateľom ste si od tej hádky vôbec nevolali? Ani ste sa nestretli? V živote nikdy nemôžeme mať všetko, vždy nám čosi v ňom bude chýbať...
Ahoj Andrejka, veru nemam naladu na novy blog, stacili mi niektore scestne reakciu tu, aj ked som samozrejme ratala aj s takymi. Obcas sem nakuknem a napisem, ak sa niekto medzitym ozval.
No, zijem, nie je to bohvieco, hlavne doma s manzelom je to cim dalej o nicom.. Niezeby sme sa zrovna hadali, ale proste nekomunikujeme, zijeme vedla seba, nie je vola ani na jednej strane a ja uz nemam ziadnu energiu nieco riesit a lepit.
ON sa mi neozval, a nemam to v plane ani ja, lebo by som zbytocne rozryvala nieco, co chcem definitivne uzavriet. Ta posledna veta je veru pravdiva - o tom je zivot - stale nieco ziskavame a nieco stracame..
Ahoj felicity? Ako ide život? Tvoj príbeh sa veľmi dobre čítal, vraciam sa k nemu ako ku knihám od evityAk sa môžem spýtať, ozvala sa ti bývala láska? Prerušili ste všetky kontakty? Viete niečo o sebe?
Zdravim ta, felicity.Citala som si tvoj pribeh.Zaujal ma.Podla vsetkeho si silna zena, ktora sa rozhodla spravne.Zazila si nieco krasne, ale prchave.Stastie mas predsa doma.Je nim manzel, ktory ta urcite miluje a deticky.To druhe uz by malo byt tu, vsak?Zelam ti vsetko dobre.
Noo...Felicity,nech to už bolo ako chcelo,to vieš napokon len ty...
Ale nie je mi celkom jasné,že prečo si potom otehotnela s manželom a potom ešte aj s bábom pod srdcom chodila za priatelom ?
Toto až tak dobre neviem pochopiť a nechcem ťa súdiť ani sa tu hrať na pani dokonalú,ale....máš tolko rokov kolko máš a ked si jedna racionálne uvažujúca mladá žena a hlavne matka...toto si musíš v sebe ujasniť len ty,čo je pre teba a už aj tvoje pomali dve detičky to dobré....
Držím Ti palce