reklama

Ako?

vinciffuk , 04. 08. 2009 - 22:59

reklama

Ako sa mám priblížiť k otcovi...má ťažkú povahu, no i tak, všetko sa dá odpustiť, nechcem, aby bol v starobe nešťastný...je medzi nami bariéra...ako ju prebúrať a povedať mu, že ho mám rada,....má na mňa ťažké srdce, lebo som nesplnila jeho očakávania...no to je jedno, aj tak je to môj otec a ja by som mu chcela pomôcť a tým aj sebe, nie som ľahostajná, nie je mi jedno,čo s ním je, mám ho rada stále, chcem aby ešte dlho žil...viem, že sa trápi...prosím, poraďte mi.KvietokSmútok


reklama


reklama

ramzesa, Ut, 04. 08. 2009 - 23:27

Čo tak ho vytiahnuť na menší výlet alebo prechádzku? Možno ZOO, múzeum...niečo čo ho zaujme a popritom sa možno aj porozprávate a tak...

vinciffuk, St, 05. 08. 2009 - 07:37

Porozmýšlam, čo by mu urobilo radosť...

johana, Ut, 04. 08. 2009 - 23:28

Vinciffuk, možností je veľa...len je ťažké preklenúť tú bariéru sama, ak ten druhý nechce, ...je to ako s príliš veľkým príbojom ako v Stroskotancovi - buď zmenšíš ten príliv alebo budeš vytrvalá...

Ale základná otázka znie - chceš sa s ním udobriť kvôli sebe alebo kvôli nemu? Ak kvôli sebe - ako píšeš ..."a tým pomôcť aj sebe..." tak si vyber spôsob prirodzený vlastný duše svojej:

Môžeš jednoducho k nemu prísť na návštevu a venovať mu svoju lásku, pohladenie, v pohľade odpustenie a spomedzi pier dostať úprimné: "Mám ťa rada, oci a vždy som mala,"

...a možno to vyjde a bude to opätované, každopádne semienko lásky si zasiala a ke´d zaprší a príde správna chvíľa aj v tej tvrdej skale sa skulinka nájde a vyklíči.
No možno nie hneď a urobiť spomínané je risk. Čo ak ťa odmietne a zraní, tak ako len otec svoju dcéru vie?

Dá sa aj inak. Prosto si nájsť chvíľu pre seba a privrieť oči za šera predstaviť si, ako otec kráča k tebe a sadá si na lavičku oproti v prítmí priateľkého lesa na čistine úprimnosti, kde pravda z duše trýšti tak, že nebolí, ale srdcia obmýva, aby cestu k sebe našli ľahšie...Otcovi poruč, nech ťa počúva, len pre túto chvíľu, okamih a Ty mu povedz, ako sa trápiš, snažíš čo najviac, jeho očakávania splniť, vyliezť na ten Mount Everest, čo pred teba postavil, a Teba v letnej sukni pred ním nechal...a ked mu všetko dopovieš, možno mu daj priestor na odpoveď...ak chceš...

Alebo mu napíš list, predlhý, ktorý necháš spáliť a vetru popol odovzdáš, nech mu obsah prinesú spôsobom, akým sa dá, ak otec chce prijať, čo tam stojí...

Nazačiatku stačí snáď spomenúť si na otca a poslať mu vetu myšlienkou prostou: "Ocino, odpúšťam Ti z hĺbky srdca a stále si pre mňa dôležitý,..."

vinciffuk, St, 05. 08. 2009 - 07:45

....mnohokrát ma veľmi zranil,veľmi....a ten Mont Everest predo mňa postavil ešte v detststve,no nechcem spomínať na nič zlé z minulosti.I ja mám podiel na tom našom odcudzení...Urobil pre mňa v živote aj veľa dobrého. Aj svojou prísnosťou.Mám mu byť za čo vďačná, napriek zraneniam.Budem o tom rozmýšľať, vďaka.Kvietok

aretta, St, 05. 08. 2009 - 11:37

To je ťažko. Ja som to nedokázala, toľko nevypovedaného a aj zlého bolo medzi nami. Jeho sny plním až teraz, zopár rokov po jeho smrti. Len dúfam, že sa zhora občas mrkne dolu a vidí to. Ako ho poznám, jeho komentár by bol: No vidíš, keby si nevymýšľala už to mohlo byť. Ale ked ty si taká...... Smútok Hmmmm, tá zatrpknutosť voči nemu vo mne asi bude navždy.

vinciffuk, St, 05. 08. 2009 - 12:20

Aj, Ty si to zažila? Tak vieš , ako to chutí...keď verí cudzím, keď počíta chyby, znevažuje....a oveľa horšie.Je to veľmi trpké.No i tak by som chcela preklenúť tú priepasť a znova...podať ruku a ....neviem ani za čo prosiť o odpustenie, keď som už toľko vystála...No nevadí, len aby bol pokoj a mohla by som za ním ísť bez toho strachu - nenormálneho...Kvietok

aretta, St, 05. 08. 2009 - 14:33

Zažila... Aj ponižovanie pred cudzími ľudmi, aj ked som bola s dcérou v kočíku v obchode a tam sa ma musela predavačka zastať, že ako sa to ku mne správa a veľa dalších vecí... Neviem, či sa dajú odpustiť ale zabudnúť iste nie.

mihula, St, 05. 08. 2009 - 14:19

vinciffuk,len necakaj dlho,pretoze ten zivot tak strasne rychlo bezi a raz si budes vycitat ze si to nestihla a bude ta to tazit cely zivot.Len tak na chvilu zavri oci a posli mu pozitivnu myslienku ako ho mas rada a ze na neho stale myslis a uvidis ze to pojde a vsetko sa da na poriadokKvietok Slnko

vinciffuk, St, 05. 08. 2009 - 17:24

Ja naňho myslím, až veľa.Plačem

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama