Depresie mladých

Nedávno som si dopriala pravidelno - nepravidelné stretnutie s dvoma priateľkami. Stretávame sa takto už skoro 30 rokov. Posledný rok, dva, akosi pričasto skončíme pri téme depresia, duševné zdravie ...., sociálne poruchy u "detí"  ...

Už som tu na stránke spomínala, že môj mladší syn sa okrem sedení psychológa, nevyhol liečbe antidepresívami. Aj keď sme tomu druhému dlhšie odolávali.  Kámoškina dcéra je momentálne rok a pol na psychoterapii, na prvý pohľad fóbia  z ľudí ale to bude hlbšie.  Posledne antidepresíva už boli u nej tiež na spadnutie. Tretia kámoška ma neter s poruchami príjmu potravy, veľkými problémami s dochádzkou do školy, tiež už má cez rok sedenia s psychologičkou. A to sme takto ešte chvíľu pokračovali ..., bez toho aby sme chodili ďaleko po príklady. 

Nemám rada, tvrdenia, že títo mladí ľudia nevedia, čo od rozkoše, čo s voľným časom,  tak si vymýšľajú problémy, Nie je to také jednoduché. Súhlasím, že svoj veľký podiel viny máme aj my rodičia. Tých dôvodov bude viac - vzory, výchova .... Len keď si porovnám mamy k tým vyššie vymenovaným a aj iným deťom s problémami, sme v mnohom veľmi rozdielne, aby sa to dalo paušalizovať, benevolentnou výchovou ...

Táto doba ozaj nie je jednoduchá s pretlakom informácii, možno veľkými očakávaniami, sociálnymi sieťami, porovnávaním , s dobou kovidovou  .... K tomu keď sa pridá prehlbujúca sa kríza spoločnosti, sociálna, politická, ekonomická, klimatická, vojna u susedov ...  Narušené sú vzťahy v mnohých rodinách. Aj keď nie všetci mladí, viac či menej dospelí, to vnímajú až do takejto hĺbky. Je toho všade veľa, asi nik nežije v úplnej bubline. Pribúda mladých žien, ktoré nechcú mať deti, nechcú ich priviezť do takejto doby ..

Jedna z kámošiek položila otázku, a aké budú ich deti ..., no neviem ... Toto celé vyzerá byť nadlho. Ostáva nám jediné, žiť najlepšie ako vieme, s dostatočnou mierou tolerancie, slušnosti a ohľaduplnosti ... A ako byť oporou zraneným deťom? Zrelou bezpodmienečnou láskou a pochopením, zdravými hranicami, ak na nie je neskoro ..., dôverovať im ...

Diskusie Naničmama.sk: 

to je veľmi ťažká téma a debata..ale jeden český psycholog sa vyjadril,že je to generácia detí ktorá nemala v ničom hranice..išlo sa výchovou dieťa smie všetko a všetko musí mať..potom príde problém ktorý dôchodca celkom obstojne zvládne a mladý netuší kam "z konopí"...

Ťažko povedať či toto, je základný dôvod. U nás mladší syn tretie dieťa, v rýchlom slede, dom sme stavali, prišlo štvrté .... nijak nebol priestor na to, že musel všetko mať, ani že všetko mohol ... Kámoškina dcéra, sú jeden ročník kúsok po dvadsiatke, u nich už ani toľko .... , mama oveľa ráznejšia povaha ako ja. Nemyslím si, že sú jednoznačné dôvody, aj keď samozrejme máme tu rodiny, keď deti sú na piedestáloch ...

Jasné, teraz už vyrastá zas iná generácia, ktorá sa s mobilmi už vozí v kočíku, to zas bude iné ...

Je to veľmi zložité, tiež máme jedno také dieťa v širšej rodine. Spája sa v tom všeličo. Keď sme išli do hĺbky, tak z jednej strany sklony k depresiam dve generácie dozadu. Dokonca predčasné ukončenie života nie v jednom prípade.  Z oboch strán sklony k závislostiam, k hazardu. Naviac dieťa zdedilo aj iné ťažké zdravotné problémy. Trochu narcis, hodne manipulátor. Zo strany rodičov tiež zrejme trochu nezvládnutá výchova, lebo sa nevedeli dohodnúť na tom, čo je podstatné. A tak čo jeden zakázal, druhý povolil.  Do toho puberta, úmrtie jedného rodiča. Kolotoč, z ktorého je ťažko vystúpiť. Psychológovia si ho odovzdávajú, ani jeden sa necíti dosť silný na to, aby ho zvládol. Silná závislosť na liekoch, už som tu tuším kedysi písala, toto je xanaxova generácia. A pritom jediné naozajstné riešenie má on vo svojich rukách - naučiť sa žiť sám so sebou. Bez barlí a barličiek. Respektíve nájsť si také barličky, ktoré neškodia zdraviu. Teda miesto žuvacieho tabaku napríklad jazdu na bicykli, miesto xanaxu bárs aj posilku.... Čokolvek som si myslela, že o týchto veciach viem každou jednou príhodou vždy padlo. Ach jaaj.

Nie je to podľa mňa vždy len o zlyhaní kohokoľvek. Niečo je fakt aj vrodené. Niečomu pomôže puberta. Hodne veľa veciam tlak okolia.

Ale súhlasím s tým, čo bolo písané vyššie, Treba hranice. Lebo tie ten život uľahčujú. Nezväzujú. Lebo hranice sú istota.

Ou, depresia. Hambím saKeď som bol štvrták na strednej tak som skončil u psychológa kedy na mňa nejako všetko dopadlo. Pocit že o pár mesiacov budem von zo školy ale zároveň ešte maturita predomnou z ktorej som aj vďaka môjmu prístupu nemal dobrý pocit. 2 reparary na pól roka. Nešťastne dva rozchody prvé lásky behom krátkej doby. Do toho ešte “super” učiteľ ktorého som bol terčom šikany. Celokovo vtedy aj nálada doma v rodine nebola nejaká ideálna. Nemal som ani čas poriadne vypnúť nakoľko som vyšiel z nejakého stereotypneho života ako dovtedy. Čo som ja dosť silná osoba tak som začal pociťovať, že už to nedávam. Nornamne som sa musel ísť pozhovárať so psychológom asi 2-3x. Pomohlo. To bolo niekedy po Vianociach pred koncom prvého pól roka.  
Začal som ulraranim vzťahov, potom školou a hlavne začala jar a tie šedé zimné dni odišli. 
Nakoniec som sa maturite nevyhol v septembri. Ale to už bez depresii som zvládol to leto nad knižkami. 

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok