
Kamila
Včera sa u mňa úplne neplánovane podaril tématický deň. Začalo to podcastom na tému dlhovekosť, zameraným na to, ako dlho a v čo najlepšom zdraví žiť. V rozhovore zazneli základné predpoklady, ktoré všetci teoreticky ovládame - pohyb, zdravá výživa, kvalitný spánok, menej stresu, plus nejaké prípravky. Aj kontrolované hladovanie, po schválení lekárom, že môže byť prínosné. Spomínaná bola aj téma skutočného a biologického veku aj že pojem anti-aging nie je len o mladej tvári. Už som aj ja zachytila, že v USA neoficiálne preteky v zastavení starnutia prebiehajú. Zväčša u bohatých?
Oveľa viac ma však dostal seriál na Netflixe, ktorý bol v tomto podcatse spomenutý - Live to 100: Secrets of the Blue Zones - Tajomstvo modrých zón.
O modrých zónach ste už asi počuli. Sú to oblasti na našej zemi, kde žije najviac storočných ľudí, na počet obyvateľov. O oblastiach v Taliansku - časť Sardínie, Ikaria - ostrov v Grécku , Okinawa ostrov v Japonsku ste možno počuli. Ale autor dokumentu - Dan Buettner , ktorý sa problematikou dlhovekosti zaoberá cez 20 rokov, našiel aj iné prekvapivé miesta na Americkom kontinente. Väčšina týchto oblastí sú dosť izolované mestečka, dediny, ostrov .. ., kde si ľudia často museli vystačiť s miestnymi zdrojmi. Zväčša sa jedná o život kopcoch, kde bolo treba denne šľapať, dopestovať si vlastné potraviny aj bez prebytku úrodnej pôdy
Pre mňa boli veľmi zaujímavé vhľady do života ľudí dožívajúcich sa vysokého veku v relatívne dobrom zdraví. Všetko to boli aj krásne miesta. Autor hľadal faktory, ktoré týmto ľuďom vo vysokom veku dopomáhajú k takémuto životu. Len v krátkosti prebehnem
- prirodzený pohyb súvisiaci s každodenným bytím - práca na záhrade, varenie, chôdza, rúbanie dreva ....
- strava bohatá na ovocie, zeleninu, zdravé sacharidy - čierne bataty, kukuričné placky, kváskový chlieb a zväčša rastlinné bielkoviny - fazuľa, sója .., plus bylinkové čaje, med, víno ... V každej krajine to bolo iné
- zmysel života - dôvod ráno vstať z postele - hobby, viera, práca, dobrovoľnícká práca ...
- vzťahy - s partnerom, rodinou, priateľmi, komunita
- schopnosť vedieť oddychovať, nestresovať sa, vedieť sa zabávať ...
Opäť sú to asi veci relatívne známe. Čo ma však najviac na tomto seriály prekvapilo bola posledná časť. Dan Buettner problematike dlhovekosti, dobrého zdravia, venoval veľkú časť svojho dospelého života. Okrem skúmania života ľudí, ich zvykov v tzv. modrých zónach sa zameral na to, ako sa dajú získané poznatky uplatniť v dnešnej dobre. V dobe, keď skoro všetko za nás vykonávajú rôzne výdobytky techniky, keď často väčšinu dňa presedíme na zadku, aj pri presune z miesta na miesto.
Najlepšie na tom celom je, že autor prešiel od úvah ako zmeniť život Američanom k činom. Podarilo sa mu s jeho tímom, realizovať celkom dosť projektov Modré zóny v desiatke menších miest v USA.
Na začiatok musel presvedčiť vedenie mesta ale aj ľudí, že to chcú skúsiť. To čo sa mohlo zdať nereálne, sa postupne menilo vďaka relatívne jednoduchým krokom. V mestách sa vytvárali priestory na to, aby bol prístup k pohybu, zdravšej strave jednoduchší. Budovali sa chodníky, parky, pešie zóny, pre verejnosť dostupné športoviská .... Zakladali sa komunity podporujúce spoločný pohyb, hobby, alebo len vzájomne strávený čas. Podporovali sa miestne reštaurácie, obchody zamerané viac na zdravšie stravovanie, rozšíril sa sortiment, viac vytiahol do pozornosti. Samozrejme popritom bola osveta, vytvárali sa komunitné záhrady, priestory na stretávanie a spoločenské aktivity seniorov. Z centra miest sa odkláňali autá, aby bolo viac možnosti, dôvodov na chodenie. Vraj všetky tieto opatrenia postupne, prinášali výsledky, pri dožívaní sa vyššieho veku v lepšom zdraví.
V záverečnej časti bol ešte opísaný život v Singapure, azijskom mestskom štáte. Bolo pre mňa zážitkom sledovať, ako sa podobné opatrenia realizujú na úrovni 50 miliónového mesta, pretože cieľom jeho politikov je, aby sa ľuďom žilo dobre.
Ak máte možnosť, určite odporúčam pozrieť si tento seriál. Sála z neho človečina, pozitívna energia, krásne miesta sú to, zaujímavý ľudia. A hlavne tam zaznieva viera, že svoj život aj život ľudí okolo nás vieme ovplyvniť aj v dnešnej pretechnizovanej dobe fast foodov a vysoko spracovaných potravín.
Určite na tom niečo bude, niet nad prirodzený pohyb, taký zautomatizovaný. Obdivhodné sú obe dámy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa dnes zaujal na IG príspevok o tom, čo majú spoločné všetci štíhli ľudia. Sú neustále aktívni. Neposedia, furt behajú, niečo robí
Poznám to z domu. Ja tomu dokonca hovorím, že to občas hraničí až s ADHD. Moja mama proste neposedí. Má cez 80 a je neustále v pohybe. Podobne aj jej už tiež 80 ročná sestra. Boli sme ju teraz navštíviť. Za 3 dni sme nabehali 20 km pešo. Nemá problém sadnúť do auta a riadiť v relatívne hustej premávke, hľadať parkoviská, parkovať do roviny pri chodníkoch.... Ale teda, už má automat. Toto auto si kúpila ako 76 ročná, lebo ju už nebavilo, že mali s manželom len jedno auto a musela sa mu prispôsobovať. A to musím podotknúť, že to nie je v plnom zdraví, má na srdci strojček, prekovala rakovinu, niekoľko epizód silnej depresie....
Na každý deň má pre oboch program. Aj keď je to iba návšteva lekára či nákup v obchode. Dnes napríklad má naplánované spoločné sledovanie slávnostnej premiery opery Don Carlo v televízii. Má svoje hodinky na ruke, ktoré jej sleduje kroky. A keď sa nemohlo chodiť voľne von, tak svojich 6000 krokov robila na balkóne. Je taký trochu väčší, ale aj tak to chvíľu trvalo....
Proste Furt v pohybu.
Neustále číta odborné knihy, takže udržiava aj hlavu v pohybe.
Moja mama zase neustále lúšti krížovky, keď nemôže iné. A samozrejme sleduje všetky vedomostné súťaže.