citala som uz davnejsie, zaujimave.
A tej pekarne mi je doteraz luto. Tie rozky polievane cokoladou, ach!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
citala som uz davnejsie, zaujimave.
A tej pekarne mi je doteraz luto. Tie rozky polievane cokoladou, ach!!!
ku mne sa to dostalo len dnes
Poznám, ale s tým pečivom to je asi trochu inak, nie ?
Pamätám si, ako mi otec vravieval (má vyše sedemdesiat, že chlieb im vydržal aj týždeň. Bol zabalený v utierke na to určenej a uložený na svojom mieste. Raz, niekedy aj dvakrát do týždňa šiel so zamieseným cestom k pekárovi a tam mu chlebík upiekli. Dnes je chlieb -aspoň ten náš- použiteľný cca 3 dni (nekupujem balený, nechutí nám).
To s tym pecivom asi bude pravda, moja prastara mama tiez napiekla v jeden den x bochnikov. SI ce ich vsetky zjedli za tyzden, lebo ich bolo vela, ale drzali ich zabalene v utierke a nikto z rodiny nevravel, ze by boli nechutne. Tie kupovene po prvom dni uz chutia ako papier....
tak veru
príspevky miznú...
Aké? Kde?
Geo, reagovala som na Polárku a nie je to tu
Aj Fidorka mala dnes problem, nenasla svoj prispevok v diskusii.
Vot, eto technika
Hm, netuším, také sa ešte nedialo, aspoň čo viem...
Pozrieme...
Myšlienky Paľa Barabáša k naším potravinám
MYŠLIENKA JE URČITE HLBŠIA, AKO PODAKTORÝMI PLYTKÉ, POKRYTECKY VYSLOVENÉ FÚÚÚJ.
Po nakrúcaní na Širokej veži som navštívil chatára na Zbojníckej chate. Oheň z petrolejovej lampy presvetľoval poháre s červeným vínom a prebúdzal dávne spomienky od spoločných vynášok večernou dolinou až po jarné lyžovačky na Svišťáku. O polnoci sa na rad dostali vážne témy. Od kalamity a vízie nových Tatier sme prešli až k zmenám v spoločnosti. Po jej kritike si chatár vzdychne: "Veď už ani tie hovná nie sú, ako bývali." Na môj udivený pohľad naštvato odpovedá: "Keď sa vonku latrína naplnila, posypal som jej obsah biologickým prípravkom, ktorý za dva mesiace tú kopu rozložil. Posledné roky však to isté množstvo trvá dva razy toľko!!!" Pamätám si, ako sme spolu tieto záchody stavali. Jeden používali turisti a druhý bol zamknutý, lebo sa jeho obsah práve rozkladal. Po naplnení sa ich úloha vymenila. Chatár pokračuje: "Pamätáš na chlieb zo Smokoveckej pekárne? Ten vydržal mäkký len pár dní. Otvorené mlieko skyslo za deň. A dnes?" Pomaly mi začína dochádzať, kam mieri. Potravinársky biznis so svojimi rozvinutými technológiami spracovania a konzervovania nás prepcháva podozrivými E-čkami, aby si zabezpečil čo najvyššiu trvanlivosť výrobku. A E-čka si taktiež prerazia cestu do každodenného produktu nášho ľudského tela. Pri týchto úvahách som podvedome prestal žuť večne mäkkú bábovku, ktorú som na chatu priniesol z hypermarketu Lidl, rozmýšľajúc nad tým, či vôbec nejaké vedecké laboratória vo svete systematickejšie skúmajú to, na čo prišiel chatár. Pri debate ako reaguje náš organizmus na túto pomalšie rozkladajúcu sa zmes toxínov v našom tele už idem radšej spať! Ráno prší. Schádzam dolinou, teším sa na Smokovecku pekárň. Kúpim si na raňajky tie tradičné rožky, ktoré sme kedysi dávno vynášali na Zbojníčku. Na môj údiv pekáreň zrušili. Ľudia vraj radšej kupujú trvácnejšie pečivo z hypermarketov... Možno by bolo dobré, aby si každý postavil vlastnú latrínu. Aby sa sem tam do nej pozrel a zamyslel nad tým, prečo tie jeho produkty už nie sú také, ako bývali...
Paľo Barabáš
Zdroj: http://www.k2studio.sk/?cube=text&c=314