prosim o radu

Ja by som povedala, že si len trochu nesmelá a máš trochu vetché sebavedomie. Nájsť si v novom meste kámošky neni ľahké (aspoň pre mňa určite nie).

Tak strašne by si si chcela s niekym pokecať, a keď sa ti niekto prihovorí máš okno a až v bezpečnej vzdialenosti ťa napadne toľko možností na odpoveď - toto veľmi dobre poznám z vlastnej skúsenosti dievča, nie si sama. Ja som to riešila nácvikom. Keď som nevedela zareagovať na niečo, predstavila som si čo urobím (poviem) keď sa mi to stane druhýkrát. A poviem ti, stále sú situácie, v ktorých nereagujem tak ako by som chcela a stále sa učim a dokopávam k želanému správaniu. Ale z úplne mĺkveho dievčaťa som pokročila do celkom slušného levelu, he-he.

Namiesto psychologičky by som ti poradila stretnutie naničmám. Pozri si na ľavej strane MAPU POUŽíVATEĽOV (pod tvojím menom), tam uvidíš kto je v tvojom okolí a tak isto myslím že v BB bolo stretko naničmám, tak sa tam môžež zas niekedy priplichtiť. Vykecáš sa, spoznáš nové baby, pookreješ.
Alebo si len tak pokecaj tu s nami, vo virtuálnej realite.

Ahoj. Viem o čom rozprávaš. Ja som sa tiež pred viac ako 2 rokmi presťahovala od rodičovského domu veľmi veľmi ďaleko a a doteraz nemám žiadnu kamošku s ktorou by som riešila bežné denné veci.
Preto idem od septembra do školy a dúfam, že moja situácia sa zlepší.
Inak k tomu psychológovi, skús si nájsť nejakého súkromníka ten určite nebude od teba pýtať lístok. Len sa spýtaj koľko berie.

Moznoze mam podobny problem; teda: ja aj viem komunikovat s ludmi, len sa mi do toho nechce silit a clovek ma musi velmi zaujat, aby som sa "rozkecala". Tiez som bola kedysi uplne ina - prostoreka, urozpravana... Teraz priam pistim za tym stretnut dakoho, s kym sa tak poraaaadne povypravam a NIC. Stari kamosi uz maju ine problemy, obcas vjde taky super pokec ako za starych cias, ale uz je to skor raritou. A kam pridem, dostanem nalepku: ticha; co teda urcite nie je moj pripad; som skor leniva viest rozhovor, ktory ma nechytil za srdco.

Nebude tvoj problem v tom, ze si nestretla spravnu kamosku? Ze sa ti proste nechce vykecavat s nejakou susedkou, pretoze ti nepadla do oka? Na skole sme mali na vyber stovky deciek - mohla si si vybrat, s kym chces travit cas. Teraz stretnes len zopar dospelych a uz je to o inom, ako ked ste boli mladsi a zoznamili sa hociako. Uz sa ti len tak nikto neprihovori. Myslim, ze ak je to tento pripad, nanicmama ti pomoze. Vyrozpravas sa (ved je to anonymne) a mozno ti podaktorej nazory tak padnu do oka, ze sa na nejake to kocikovanie odhodlas (btw, tiez som za Akiru, co sa psychoterapie tyka inu psychologicku v HC nepoznam)

So zlomenými nohami sa dá prísť k ľadu a na korčuľovanie sa dívať (ak ti korčuľovanie chýba).
A presne ako napísala Lydusha, stačí medzi naničmami prísť, počúvať a roztápať ten kŕč čo v tebe je. Pekne pomaly. Ak sa na to cítiš samozrejme. Ak ti to vyslovene vadí - stále ostáva psychológ. A držím päste, aby si sa k nemu nejako dostala.

lucia, ked sa mi drobec narodil, nepodarilo sa mi zhodit 20 kil, co som nabrala, kazil sa mi vztah s frajerom vzdialenostou i mojimi depkami zo seba, aj som sa stranila ludi. vyhovovali mi prechadzky v dazdi, samej - ked si kazdy cumi pod nohy aby neskocil do mlaky po kolena ... a podobne. ked som sla na piesok, aby sa dieta hralo s ostatnymi, aby z neho nebol samotar, sli mi neskutocne na nervy ohovarajuce, neznasanlive matky - najviac ohovorena bola vzdy ta, co sa 5 metrov od nich vzdialila. ble

tento rok som bola na stretku nanicmam - boli blizko mojho bydliska a ja som sa necitila bohvieako, potrebovala som cosi so sebou spravit! mozno oddychnut si ... bol to sakramensky sok , prisla som o 1 den neskor (- bola som s krpcekom v nemocnici predtym), len som sa tam motala ... ale uz len to, ze komunikacia s dospelymi bola ina ako doma:"maria umy riad, prosim ta, co budes zajtra varit? vyberiem ti maso z mrazaku?" ... celkom som sa uvolnila, aj zatancovat som si trufla ... mamky boli ukecane , volako mi to pomohlo uvolnit sa. teraz som si nasla aj dve mamky, skoro susedky - zlate su, neodpisu kazdeho jednym pohladom, ked vedia, ze ma daco caka - skuska, navsteva lekara a podobne napisu mi spravu, drzia palce a potom hned zvedave riesia a vypytuju ako bolo

len potrebujes stretnut ludi, co ti vyhovuju. ale to pride same ked bude na to cas. a stretko mozem len odporucat

Lucia,
mám jednu priateľku, ktorá tiež trpí "socifóbiou" a predstav si , že je učiteľkou...pýtam sa jej, ako môžeš mať takéto povolanie, kde denne predstupuješ pred zástup ľudí, a musíš rozprávať...odpoveď znela, že sa dokáže odosobniť a má to už za tie roky natrénované....ale niekde v hlbke drieme pochybnosť o vlastnej hodnote, akýsi komplex na n-tú, a ten jej vyrába podobné pocity neistoty, ako Tebe...

...ja som sa z jednej fóbie nedávno dostala...pomohol mi liečiteľ, psychoterapeut a homeopatička...každý jeden svojím dielom....fóbie sú neopodstatnené strachy, ktoré si vyrábame vo svojich predstavách...fungujú na princípe negatívneho zážitku, ktorý sa nám vryl hlboko do podvedomia...možno aj Ty si niečo zažila, na čo sa nepamätáš, ale v určitých situáciách si na ten zážitok Tvoje podvedomie spomenie, vytiahne ho do vedomia a v zápätí nastúpi pocit neistoty, strachu, úzkosti...keby som bola na Tvojom mieste, asi by som sa snažila nájsť dobrého psychoterapeuta....možno Ti bude stačiť iba pár sedení, lebo priznám sa, lečba je finančne náročná....ale jednu radu Ti predsa len dám, aj keď to nemávam vo zvyku radiť ľuďom, keď si sama dakedy neviem zo sebou rady ...pokúsila by som sa v okamžiku, keď sa spustia predstavy smerujúce k zdroju strachu, prestrihnúť myšlienky a začať myslieť na niečo reálne, podstatné pre ten okamžik, v akom sa nachádzaš....trebárs začni telefonovať, alebo choď na nákup alebo začni čítať obľúbený časopis....a nakoniec, opýtala si sa sama seba, že prečo sa bojíš niečoho, čo neexistuje?...Tvoja predstava je len v Tvojej hlave a pokiaľ sa podľa nej nezačneš správať, tak nemôže ovplyvniť Tvoju existenciu, Tvoju realitu ...podľa bludných predstáv žijú iba blázni!...sorry a Ty predsa nie si blázon, len máš strach z ľudí a z nového....možno som Ti niečo naznačila a možno Ti to pomôže....mne toto uvedomenie si seba, ako jedinej bytosti, ktorá má moc rozhodnúť o tom načo myslím, veľmi pomohlo...a aj to podobenstvo s bláznom, som nevymyslela ja, ale jeden múdry pán, čo lieči fóbie...drž sa a neboj....dá sa to dať doporiadku, len musíš chcieť a veriť si!!!

...ak by som Ti neodpovedala, tak sorry, ale idem na dovču a prídem až o týždeň...maj sa

Dobry den, obraciam sa na Vas, pretoze uz naozaj neviem kam mam ist s prosbou o pomoc. Som vydata 17 rokov, mam dnes skoro 17 rocneho syna. Od zaciatku manzelstva trpim neskutocne veci od manzela, neda sa to tu napisat vsetko, lebo to by bolo na niekolko stran, ale nikdy som nevedela ani jeho prijem, vsetko si predo mnou vzdy schovaval,po svadbe sme byvali u mojej matky 7 rokov a potom mu jeho rodicia navrhli, ze prepisu nanho pozemok po starych rodicoch, kde stal este stary dom s tym, ze postavime novy dom, kde budu mat aj oni jeden byt pre seba, pritom byvali v 3 izbovom byte,ten prepisali na dalsieho syna. kedze som vedela, ze by sme asi museli zit do konca zivota u mojej matky v 2 izbovom byte, tak som suhlasila, s tym, ze v novostavbe budeme uvedeni obidvaja ako vlastnici a jeho rodicia budu mat dozivotne pravo uzivania 1 izboveho bytu v dome.ide o to, ze som sa chcela rozviest uz na zaciatku manzelstva, manzel ma ponizuje,nemam nijake prava, iba povinnosti, roky ma znasilnoval, raz ma skrtil, ked kupil sedacku nesmela som na nej zaspat, vraj ju oslintam, synovi nadaval neskutocnym sposobom kazdy den vulgarne nadavky, do kostola ho raz budil vetou citujem: ty k...vyj....vstavaj, lebo ti hlavu oje...o mur tak, ze ta zabijem. a podobne hrozne veci. neustale mi kontoluje moje osobne veci, kabelku, penazenku, nemozem ist ani na wc, aby nestal za dverami, ze ci tam nahodou netelefonujem. iba raz v zivote som sa zamkla v kupelni, to mi skoro vyrazil dvere, ze co si to dovolujem. ako bolo by toho neskutocne vela, aby som to cele opisala. jednoducho som to vydrzala kvoli synovi, lebo ten hoci mu nadaval a vela krat ho aj bil, na druhej strane sa mu ale venuje kvoli tomu, ze som podala v oktobri o rozvod a teraz sa snazi ziskat ho na svoju stranu. aj sa mu to podarilo, synovi vtlka do hlavy, ze dom je jeho, ze ak by sme sa rozviedli pride o dedicstvo a ja ho chcem on pripravit. tak syn urobi vsetko pre to, aby sa tak nestalo a nemusel sa nikam stahovat, lebo vraj ten dom patri vlastne uz jemu. nedokazala som roky znasat taky hrozny zivot, ked som si splnila doma svoje povinnosti, radsej som vecer vzdy isla za kamaratkami, jednoducho som utekala prec, ked bol muz doma. ale za cely zivot moj syn nespal sam doma a to ma skoro 17. nikdy som ho nezanedbavala,vzdy bol pre mna na prvom mieste a ani by som to vsetko nedokazala zniest, keby to tak nebolo. po case som sa zoznamila s jednym muzom, dlho sme boli iba kamarati,po case to prerastlo do vztahu. manzelovi som povedala, este davno pred tym, nez som sa zoznamila s priatelom, ze som s nim skoncila, ze ak ma bude dalej znasilnovat, ze ho udam, uz nebudem hladiet na syna. teraz ked vie, ze som sa vzburila a nic na svete ma neprinuti aby som sa vratila k nemu, tak place, citovo ma vydiera, riesi to cez syna, vraj on sa rozvadzat nechce, dava ma sledovat, alebo ma sleduje aj on sam, dokonca ma sledovala uz aj jeho matka. schovavala sa za auto, ked som rano odchadzala do roboty a cakala som este na jedneho kolegu, ktory chcel odviest do prace a ked videla, ze stojim, tak sa schovala a cakala kto pride, ani jej nedoslo, ze ju vidim v spatnom zrkadle. ked ma muzov kamarat sledoval, tak som ho najprv povodila po meste a potom som isla rovno k nemu, preco to robi. s hanbou idisiel a ked som sa pytala muza doma, ze ved to je obmedzovanie osobnej slobody, povedal ano sledujem ta, ale v zivote to nedokazes. tak isto aj to znasilnovanie je tvrdenie proti tvrdeniu. jednoducho som ako stvana zver. o ten rozvod som podala v oktobri ako som uz napisala, ale v januari mi poslali zo sudu, ze navrh mam doplnit, lebo som tam udala, ze nemam kam z domu odist, tak budeme zit v spolocnej domacnosti a tak chcem, aby sme si rovnomerne delili starostlivost o syna. lenze tam musi byt poziadane u koho v opatere ma byt syn a ostatne veci s tym suvisiace. viem, ze moj syn je tak zmanipulovany, ze bude chciet byt v opatere otca, hoci napr. predvcerom som sa zobudila na to,ako sa bili a syn krical, naposledy si ma chytil pod krk. - na muza. neviem o co islo, chcela som volat policiu, ale syn krical na mna, ze nechaj to tak. tak som sa rozhodla, ze pockam, kym bude mat syn 18 rokov, nezaslala som na sud doplnenie a tak navrh prepadol.rozhodla som sa tak pre to, ze vlastne aj tak sa tym nic nezmeni ked nemam kam z domu odist, muz povedal, ze mam vypadnut, ze som do toho domu nic nedala, hoci moj nebohy otec sa tam narobil poriadne. peniaze na to, aby som si kupila byt nemam a on mi ich tiez nechce dat, vraj nema robotu, je zivnostnik, ale do prace chodi asi raz, alebo 2 krat za mesiac, ze nema peniaze, atd. keby som sa rozviedla teraz, tak este budem musiet platit vyzivne nakoniec ja, a zas budem podporovat manzela. teraz sa skladame na stravu a energie, manzel berie pridavky, ale ja som ich nikdy nevidela, dokonca ked ich priniesla postarka a muz nebol doma, nechcela mi ich dat do ruk, ze ak nebude doma manzel, ma ich davat mojej svokre.neskutocne veci. ja uz ale dalej nevladzem, neviem ako mam dalej zit, mam strach aj o vlastny zivot, ten clovek vidim, ze je schopny vsetkeho, ale mne nikto neveri, lebo on chodi do kostola, nepije, nefajci, nikam nechodi, to aky je tyran, nevidi nikto. mam ja nejake vychodisko z tejto situacie? nechcem sa stahovat k priatelovi, lebo mam strach, velky strach, ze sa situacia zmeni a ja budem zas u niekoho a dopadnem tak isto. mam podla zakona pravo na polovicu domu, ale ako sa mam domoct nejakeho prava, ked aj moja matka je na jeho strane, lebo k nej chodi plakat, ze ja mam ineho, ked jej to vsetko vysvetlujem ako to je naozaj, neveri mi. prosim poradte mi.

Pisala som sem prvy krat, nevedela som vlastne ani kam pisem, netusila som, ze som sa niekomu vtrepala do vlastneho blogu,sorry........