reklama

stačí prejaviť záujem

Heja , 07. 01. 2010 - 21:21

reklama

Dnes som mala telefón.Volala mi bývala moja vedúca,som v kontakte s kolegyňami ale nie často.Najmladšia z nás ma bola navštíviť a povedala mi že šéfka je nejaká chorá.Nedalo mi to a tak som jej zavolala(keď som bola v práci bola som jej bútľavá vrba)bola na tom dosť zle .nevedeli jej zistiť čo jej vlastne je a stav sa jej zhoršoval a tak som si povedala,jej zavolám častejšie.Keď som jej chcela zaželať pokojné vianoce ozvala sa mi plačom z nemocnice hospitalizovali ju 1 deň pred vianocami.a tak na Silvestra mi to nedalo a volala som znovu už bola doma .stanovili jej diagnózu a nasadili primeranú liečbu.Cíti sa lepšie.dnes mi volala aj ona chcela mi zaželať Nový rok .A dozvedela som sa ,že som jej strašne pomohla mojím záujmom.(ona je rozvedená )zasa sa rozplakala .Má jedneho brata ten má už dospelé deti .ona by za tú rodinu bola dýchala a teraz vlastný brat jej ani nezavolal ani ju nenavštívil ba na NOvý rok jej ani ruku nepodal.Cudzí ľudia sa pýtali či niečo nepotrebuje a on vlastná krv nič.Strašne plakala. bolo mi jej ľúto a hneď som si pomyslela na vás aj keď vas osobne nepoznám viem ,že ste pripravené pomôcť radou a povzbudením ,som rada ,že vás mám .A ja sa cítim veľmi dobre že som mohla pomôcť keď inak nie aspoň teplým slovom


reklama


reklama

MaminkaN, Št, 07. 01. 2010 - 21:42

Tlieskam Tlieskam Tlieskam máš dobré Zlomené srdce,Heja

laura05, Št, 07. 01. 2010 - 21:51

Ano Heja, s niecim podobnym sa stretavam v mojom zivote privelmi casto a dakujem, ze si to tak pekne napisala. Verim, ze tvojej sefke to padlo dobre. Ked je clovek sam a aj najblizsi mu necakane otocia chrbat v tazkych chvilach, pomaha mu povzbudenie a zaujem niekoho, aj cloveka cez mail. Niekedy potrebujeme len citit, ze na tomto svete zije niekto, komu na nas zalezi a skutocne to moze byt aj vzdialena priatelka, ci par neznamych ludi, s podobnym zivotom ci osudom, presne tak ako je to tu na NM. Ked je cloveku zle a zrazu o neho niekto "zakopne" je to pre neho ovela viac ako akakolvek tabletka proti bolesti. Je dolezite necitit sa prilis osamelo a zit s pocitom, ze niekto tam hoci v dialke sa o nas tak trochu zaujima a zalezi mu na nas. Pekny a mne velmi blizky blog, fakt ti zan dakujem Objímam Kvietok Slnko.

tyjamy, Št, 07. 01. 2010 - 22:49

..heja..zachovala si sa pekne k tvojej byvalej sefke..hlavne po tom..co si zrejme vytusila ze jej to zrejme dobre padne..kedze si bola jej butlavou vrbou....myslim..ze clovek by sa mal spravat k ludom tak...ako by bol rad..keby sa oni spravali k nemu...aj ked ti to mnohi neopatuju.....ale teba to vnutorne krasne hreje...ked niekoho potesis..urobis mu radost....stoji to za to...je tak ?? Úsmev

apple, Št, 07. 01. 2010 - 22:52

Zlomené srdce Tlieskam oba pocity sú hrejivé aj keď tebe niekto pomôže,aj keď ty niekomu pomôžešTlieskam Zlomené srdce

Heja, Št, 07. 01. 2010 - 23:05

dievčatá keby som vám napísala všetko čo som mala na srdci keď so písala tento blog tak by to bol román na pokračovanie .Chcela som tým povedať,že veľa krát cudzí ľudia svojím pekným slovom dokážu potešiť tak ako je to na NM

betana, Pi, 08. 01. 2010 - 09:53

to je pekne, ked ludia na seba nezabudaju.

akalenkak67, Pi, 08. 01. 2010 - 20:00

Je vela bezohladných ludí.Maš dobre srdiečko.Ja som včera šla od mojich rodičov.Do bytu som vošla zo slzami v očiach.Stretla som totiž jedneho starkeho,ktorý klačal na batožku na kolenach s klobukom v ruke žobral peniažky na chleba.Poznam ho.Dal deťom všetko.Nevesta ho vyhodila,do bytu ho nechce pustiť.Mala som pri sebe len 50centov,ktore som mu dala.Po navrate domov som ešte za ním zašla.Pani zo stanku mi povedala,že policajti ho odviedli kdesi do utulku.Kladiem si otazku.Ako može byť človek taký kruty?Ako dokaže vyhnať z domu vlastneho otca?Po včerajšom dni mam na duši akusi ťažobu,nepokoj.Kde tento naš štat speje,ked sa chudoba prehlbuje čoraz viac a bohačov pribuda.Plačem Plačem

Heja, Pi, 08. 01. 2010 - 20:27

je to pravda tých opustených je viac a viac.Ty toho starkého poznáš vieš že ho vyhnali z bytu aj ja by som mu dala,U nás žobre taká babička už dávnejšie a vždy som mala vo vrecku dáke koruny(sk)a dala som jej .až pokým som sa nedozvedela ,že býva u svojho syna,ktorý má veľký dom a autom ju vozí žobrať aj do Viedne,tak teraz nedávam.ale keby som poznala vždy pomôžem,Mojej šefke nechýba materiálne bohatstvo ale citové,A vieš že človek v chorobe je ešte viac citlivý a zvlášť keď aj najbližší nejavia záujem.bolo mi do plaču a stále som na to myslela,Ja mám aspoň deti a ona je sama ,má ešte staru a chorú mamu a jej brat sa nepostaral ani o ňu.Je to strašne smutné ale ja hovorím Božie mlyny melú pomaly ale isto,a kdo nemá trápenie môže ho čakaťSmútok Smútok Smútok Smútok

akalenkak67, Pi, 08. 01. 2010 - 22:49

Heja.Lenže dneska som sa dozvedela,že toho starkeho zaviedli mladý na socialku a nechali ho tam.Vraj ma nízky dochodok a diety su drahe.Lenže auta maju obidvaja,synovi financuju sponzuruju preteky na motorkach.V peniazoch sa doslova topia.A dom,ktorý vlastnia,maju po rodičoch.Ich starký je starý zodratý človek.Celý život drel a teraz....Je mi z toho smutno.Ja by som nedokazala obrať rodičov o všetko.Snažím sa pýtať od nich čo najmenej.Problemy,do ktorých som sa dostala,to je len moja povinnosť sa z nich dostať.Smútok Smútok

Heja, Pi, 08. 01. 2010 - 23:33

vieš aj ja som taká škola.ja som sa snažila rodičom splniť čo som im na očiach videla.aj oni mali malé dôchodky .otec bol dosť chorý a tak ja s manželom sme sa snažili pomôcť ako sme mohli.Keď môj manžel ochorel nikto nevedel,že to dopadne tak tragicky a tak sme si požičali od mojích rodičov 1000sk(1984)a keď manžel zomrel mama mi povedala aby som si ich nechala a ja som povedala že sme si ich požičali a nie vypýtali a vrátila som im to.nemôžem pochopiť jak môže byť niekto taký bezcitný.Keď ho nechceli mali mu vybaviť nejaký domov dôchodcov a nenechať ho na ulici(ale za ten by museli platiť)vieš ešte sa im to môže vrátiť aj oni budú starý.Príklad čo dávajú synovi neni nič moc a ešte aj oni môžu ostať na ulici

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama