Ach Kamilka ako keby si mi to zúst vytrhla. Chvala bohu noného spánku mám neurekom tí moji nezbedníci prespia celú noc ale aj tak sa ráno zobúdzam ako keby ma mechom tresli. A keď je náhodou také počasie ako dnes tak deň jak stvorený na riadnu depku. Na jar sa vždy vyhováram alebo prisudzujem to moje vyčínanie jarnej unave- nič sa mi nechce a aj ked sa konečne k niečomu dokopem tak to nedokončím potomje toho aj tak ešte viac. cez leto je to teplom, na jeseň dažďom a cez zimu som jak medveď - stále by som spala. Takže ja tiež jž neviem či je to únava alebo niekedy aj trošku lenivosť - ale veď deti sú čisté, najedené, zahráme sa spolu tak čo tam potom že nieje všetko tip top. Kašlem nato a čakám kedy príde "slabá chvílka" kedy ma prepadne maniacka vášeň všetko zameškané dobehnuť a potom sa vytešujem že som zvládla všetko upratať a porobiť čo som mala už dávno. /potom si nadávam, že keby som to urobila hned nemusela som toho mať naraz veľa ale zas mám lepší pocit z vykonanej práce/Takže Kamilka len odpočívaj, leňoš užívaj si srandu so svojimi detičkami veď práca nieje zajac neutečie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, som ako iné naničmami) najprv som si myslela, že je to mojou zdravotnou diagnózou. na veľké prekvapenie- moje výsledky sú ok. takže už sa nemôžem "vyhovoriť" ani na chorobu.dievčatá, trochu mi pomáha( ale fakt len trochu) hovoriť si - je mi fajn, je mi fajn... čítala som, že každá naša myšlienka je ako elektrický impulz do mozgu a treba si dávať pozitívne impulzy. mišenka, máš úplnú pravdu. :-} majte sa drahé žienky, marienocka.
neskusi niekto ? Resp. stravujete sa tak niekto ?
Ahoj Kamka,ja som sa cítila po pôrode rovnako,stále únava,len by som spala a tak a hovorila som si,dieťa,škola,rodina a potom mi prišli na to,že mám problémy so štítnou žľazou,takže už mám polku preč a cítim sa trocha lepšie.Ale možno to nie je u Teba zo zdravotnej stránky.
Akosi sa mi tej potvore nedarí utiecť dosť dlhú dobu. Začala má trápiť počas posledného tehotensva asi pred dvoma rokmi a pokračuje už vyše dvoch rokov. K tehotenstvu patrí, aj k malému miminu, čo buntoší skoro celú noc, možno aj k väčšej slečne, čo sa stále v noci hlási o slovo ... Teraz som si však dopriala dvojtýždňovú dovolenku, dieťa išlo k babke na dva týždne. Už som bola riadne protivná, chytala ma kríza, žeby stredného veku a nutne som potrebovala pauzu. Aj rodinná akcia vyburcovala zvyšok mojej energie na veľké upratovanie, na dieťa by už neostalo.
Dovolenka mi dnes končí, dieťa bolo spokojné, primerane nezbedné, babka šikovná ako vždy. Len ja si pripadám všelijako, len nie oddýchnuto. Prvý týždeň som to pripísala upratovaniu, čo je ako vždy môj postrach Denis. Nepomohola však ani svadba, kde som sa vyšantila po dlhej dobe, ani výlet a ani dva voľné dni. Tá dymová clona v mojej hlave, nie a nie sa rozplynúť. Na budúci týždeň sa chystám na odbery aby sme vylúčili zdravotný problém, ak tak bude zostáva psychika, aj na tej sa už konečne pracuje, len ... , jednoznačná depresia to nie, možno mix všetkého ... Aj športovať som trochu začala, snáď sa pomaly dostavia výsledky, lebo mám problém robiť taxikára, nielen zvládať každodenné povinnosti.
Dievčatá, mávate podobné obdobia, čo vám pomáha.