Veríte nemocniciam?

tusim mozes podat staznost, resp. podnet na urad pre dohlad nad zdr starostlivostou http://www.udzs-sk.sk/slapa.html?page_id=1082, ale spytaj sa radsej v sekcii pravna poradna tu na stranke, kde sa presne obratit.

nie je mi ale jasne, co presne chces. potrestanie, alebo odskodnenie? mozno by si mala skusit najprv oslovit primara oddelenia, mohol by zjednat napravu, aby sa podobne pripady neopakovali. nez sa pustis do pisania staznosti na vyssie instancie.
zalezi od toho, co vlastne chces dosiahnut.

Milá Mišma, obrátiť by ste sa mohli na úrade "Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou" - oni by všetko prešetrili a vyvodili závery a sankcie. Lenže...čo robiť, "máme robiť búrku v nemocnici, keď ich ešte budeme tak potrebovať?" Veľmi dobre viem,o čom hovoríš...Moja dcéra teraz už 16 ročná má od troch rokov problémy s pravým kolenom. Najprv ju 4 roky liečili na juvenilnú reumatoidnú artritídu -odborná lekárka jej ordinovala celé tie roky neuveriteľné množstvo liekov vrátane chemoterapeutík-žiaľbohu žiaden z nich nezaberal, naopak začali problémy s ich vedľajšími účinkami.
A potom jedného dňa zistili, že dcéra vôbec nemá artritídu. Má úplne inú diagnózu, ktorú volajú pigmentová vilomodulárna sinovitída. Je to vraj veľmi vzácne sa vyskytujúca diagnóza, najmä u detí, je takmer výnimočná. Mne bolo jedno, že máme vzácnu dignózu, hlavne som si uvedomovala, že som ju 4 roky úplne zbytočne napchávala liekmi a "išlo ma z toho poraziť." Akoby nám to život chcel vynahradiť - skončili sme s liekmi. Totižto, na túto diagnózu žiadne lieky zatiaľ nie sú.Choroba sa lieči len operáciou. A tak sme absolvovali prvú operáciu kolena keď mala dcéra 8 rokov. Druhú keď mala 10. Medzitým som riešila jej diagnózu s iným lekárom, ktorý chcel vidieť zdravotnú dokumenáciu od odbornej lekárky, ktorá ju liečia na reumatoidnú artritídu. Čuduj sa svete, nejakým zázrakom sa dokumentácia u tej lekárky stratila.. .Nikdy viac ju nenašla...
V 14 rokoch nám operovali koleno tretíkrát- prvé dve operácie robil ten istý lekár. Tretiu robil iný,od ktorého som sa po operácii dozvedela, že tie prvé dve boli "normálne odfláknuté".Koleno bolo v takom stave, že údajne odtiaľ vyškrabával najmenej 10 rokov "starý humus!" A chrupavka zničená ako ešte u takého dieťaťa nevidel...Tiež som sa pýtala, mám podať sťažťnosť, keď ich stále budem potrebovať? Ešte spomeniem, že pracujem v zdravotníctve a lekárov som osobne poznala, takže som o to viac sklamaná. A o to menej mám chuť naťahovať sa s nimi. Asi by som nič nedokázala a možno by som ešte prišla aj o prácu.

Ahoj,tak takúto otázku si kladiem aj ja, len sa týka zubárky. Po dvoch rokoch nosenia má moja dcéra tri zuby nahnuté dopredu a jeden z nich je ešte aj otočený. Jemne, ale je.Po otázke PREČO? mi pani zubárka odpovedala niečo- ako že je so svojou prácou spokojná a nikto mi vraj netvrdil, že sa to nestane.A to, že nosi ten plasťák poctivo jej nepomohlo. Akonáhle sa zuby pustili z drótika uložili sa ako chceli.Vraj je to pre nich prirodzená poloha.No chcela by som ju vidieť ako by sa tvárila, keby si dala vylepšiť poprsie a ostala by jej jazva ako hrom. A chirurg by jej povedal, že on je so svojou prácou spokojný. Načo to dcéru bolelo, ja som to platila keď to nie je 100%??? A nepomôžem si. Podľa toho, čo som čítala ju môžem akurát obchádzať na ulici,ale inak nič. No a ešte ju zažalovať... ale sme na Slovensku.. však... a poznám ešte jedno dievčatko čo dopadlo tak isto. Už si začínam myslieť, že krivá jednotka dole je jej poznávací prvok

...fuuuj!!!
...nevďační pacienti, hanbite sa!!!!
Zdravotníci robia čo najlepšie v takých podmienkach a za taký plat môžu!!!

...čistá recesia

no to pri tom sú moje skúsenosti z porodnice iba taká prechádzka ružovou záhradou - mala som problem s tlakom a tak som pravidelne dostávala ráno 1 tabletku - až zrazu som jedno ráno dostala 3 tabletky. išla som hneď za sestričkou, prečo mám zrazu od tlaku 3 tabletky. Vraj sa zmenilo balenie....
Deň pred odchodom (bola som tam skoro mesiac) zrazu prihrmela vrchná sestra a bleskovo likvidovala moju teplotku - list, kde sa okrem teplôt zapisovali aj ordinované lieky. A hned mi odobrala naodrinované lieky. Vysvitlo, že pán doktor, keď otáčal teplotku na druhú stranu (predná už bola zapísaná), sa sekol a miesto rano 1 tabletka mi predpísal ráno 3 tabletky 24 hodín účinkujúceho lieku na znižovanie tlaku.
Takže nepomohla ani moja ostražitosť, aj tak ma dostali :)

Bolo toho viac, nielen tento problém, aj sme sa povodne chceli sťažovať, ale potom sme presne tak, ako ostatní si povedali, že ešte ich budeme potrebovať... Je to naša chyba, že sa bojíme?

Dve pacientky, dve rovnaké mená, dve rovnaké priezviská....rozdielne rodné čísla, rozdielne diagnózy, rozdielne krvné skupiny....jedna mala naordinovanú transfúziu.
Čo myslíte, trafili sa????

no co ja viem ... tak na 50%. aj pomohli, aj som musela "ustrazit". stazovala som sa, ale aj som bola podakovat. na niektorych "mojich" lekarov sa plne spolieham, ale niektorych som vymenila. ked sa postazujem, cakam napravu(alebo vysvetlenie, mozem sa mylit), normalne ste ma zaskocili, ani nemysliet dalej.

Druhé tehotenstvo (napriek mojim zdravotným problémom a veku) som mala priam ukážkové.
Tri týždne pred plánovaným termínom pôrodu som začala špiniť. MM ma odviezol pre istotu do pôrodnice, kým sme tam dorazili, už som riadne krvácala. Po vyšetrení primár (videla som ho prvý raz v živote a v nemocnici bol len náhodou, nemal službu) nariadil urgentnú sekciu, ktorú aj sám vykonal. Doslova nás obe ťahali hrobárovi z lopaty - začala sa mi totiž odlupovať placenta a naša bambuľka si to ešte vylepšila tým, že si pupočnú šnúru omotala dvakrát okolo krku. Prirodzený pôrod by sme neprežili ani jedna.
Celý čas nášho pobytu v pôrodnici bolo o nás obe vzorne, vysoko profesionálne a pritom ľudsky postarané. Ako zo strany lekárov, tak aj ostatným personálom. A to všetko za prosté ďakujem.
Reč je o pôrodnici na Antolskej v Bratislave.

Iste, doktori robia aj chyby. Ako každý jeden z nás. Niekedy tie chyby majú fatálne následky. Rovnako ako chyby profesionálnych šoférov, letcov, policajtov, vojakov... atď.
Sme ľudia.

Ak sa stane chyba a niekto je poškodený, treba to riešiť. Tam, kde sa to stalo, a s tými, ktorí to zavinili. Prípadne s ich nadriadenými.
Vypisovaním svojich krívd na net sa nezmení vôbec nič.

Úrad pre dohlad nad zdravotnou starostlivostou vyriesi "prdmakovy". Napisu Ti chlacholivy list, ale necakaj nejaky postih pre zdravotnikov, vsetko pojde do stratena. Skusili sme a par rokov som sa modlila, aby syn nemusel ist znova do nemocnice, lebo doktori aj sestricky zostali tam, kde boli. A ked sa niekto stazuje, tak si velmi dobre zapamataju... Ono, vsetko by sa dalo, kedy pani doktori chceli. Ale ked sa dve oddelenia jednej nemocnice medzi sebou nevedia dohodnut na jednom termine operacie a silou-mocou tlacia rodica, aby podpisal suhlas s dvoma operaciami (=dve narkozy s odstupom asi 1 mesiac), tak mi je z nich nanič. Dôverujem niektorým lekárom, ale nie zdravotníctvu ako celku.

ja sa nebudem rozpisovať čo som zažila ja, či moji blízki zo strany lekárov. Už je to aj tak jedno. Niektorí sú zjavne nekompetentní, iným skladám hlbokú poklonu a moja vďaka je nekonečná. Po určitých skúsenostiach som zvolila taktiku, že za lekármi cestujem. Lekára si vyberiem na základe referencií a zatiaľ si musím zaklopať, že nám to vychádza. Síce je to značne nákladné, ale stojí mi to za zdravie.

hm...
toto je taka zvlastna tema...
dennodenne lekari zachrani iks zivotov, iks ludom zdravie, privedu na svet iks deticiek. Pokial je vseko ok, ludia to beru ako samozrejmost a malokedy zachytim nejaku informaciu o tom, aky bol pacient spokojny.
Akonahle sa vsak nieco stane, ludia sa stazuju znamym, kamaratom, na nete..., namiesto toho, aby to riesili s kompetentnymi - s primarom, s Uradom na dohlad nad zdravotnou starostlivostou.
Urcite jestvuje ta tolko spominana "stavovska sudrznost" lekarov (tak, ako jestvuje aj medzi ucitelmi a mnohymi inymi odbornikmi), ale neverim tomu, ze Urad veci nepresetri a len tak zalozi. A ak ano - ok, napisem staznost znova.
Moja rodina, aj ja konkretne, mame bohate skusenosti s lekarmi vseho druhu.
A nedovolila by som si hodit ich vsetkych do jedneho vreca. Su to ludia so svojimi povahami, naladami, postojmi, ako ktokolvek z nas. Predovsetkym su to vsak vzdelani ludia - vystudovat medicinu da nejaku tu namahu, nech uz si o tom mysli co chce, kto chce.
Ako vsade, aj medzi nimi sa najdu lepsi, horsi, sikovnejsi, menej sikovni, citlivi ci necitlivi.
Mame vsak moznost vyberu. Ak nie som spokojna, zmenim lekara. Alebo sa postazujem tam, kde to ma vyznam. Stazovanie a zovseobecnovanie na nete, alebo v ramci klebiet mi pride uplne zbytocne.
Eva

Ja som mala šťastie v nešťastí , keď som sa po autonehode dostala k MUDr. Traubnerovi . Som mu nekonečne vďačná za to ako sa ma ujal a ako sa o mňa staral. Klobúk dole! Nebola som žiadna známa, len náhodná pacientka. Jeho odborná starostlivosť a ľudský prístup si zaslúži obrovské ďakujem.
Určite sú lekári a "lekári" , sú ľudia ako všetci ostatní, občas majú blbý deň ... ale ja mám našťastie skúsenosť , že keď som potrebovala pomoc , tak som ju dostala okamžite a na vysokej profesionálnej úrovni.

Neviem pod koho to napísať, tak napíšem zvlášť....
Nemyslím si že nejaké to "klebetenie" o stave v nemocniciach je tu úplne zbytočné...ak si už nik z toho nič nevezme, aspoň to ten človek dostane zo seba.Nemyslím si že je to zovšeobecňovanie, lebo ten ktorý dotyčný vždy hovorí o svojom konkrétnom "zážitku"...
K tomu že sa môžeš predsa vždy ozvať a najlepšie čo najskôr...nie, nemôžeš.V takých prípadoch si rád že si prežil a aj na cestu na kontrolu musíš nabrať kus duchovnej cily aby si sa mohol vrátiť do toho pekla, hoc vieš, že je to "len" kontrola...aj ja som vždy tak povedala - prečo si to neriešil hneď?Prečo si to nedal prešetriť?...nuž vlastná skúsenosť hovorí to, že musí prejsť pár dní aby si sa vzpamätal a potom už žiaľ neexistuje záznam o tom čo všetko "zoperovali" - čítaj dodrbali.Také to hrabanie sa v papieroch, o čo sa môžem pri sťažnosti oprieť, mne konkrétne vyrážalo dych...nič v tých papieroch nie je tak, ako bolo v skutočnosti.Kto sa aspoň trošilinku zaujímal o to, ako dostať veci do pohybu čo sa týka nejakého prešetrenia - platí to, čo máš na papieri.No a ako som už písala, ak si ušiel hrobárovi z lopaty, pri prepúšťaní ťa ani nenapadne pozerať čo ti tam napísali a čo nie.Si rád že si prežil a ideš preč.Preč.
Také to ozaj zamyslenie nad tým čo všetko sa stalo, príde až po dlhšom čase, nie vtedy, keď podpisuješ prepúšťaciu správu.

Pri prvom pobyte v nemocnici som bola tichá ako myšla. Ležalasom na pôrodníckom oddelení, 18-ročná baba s 15-ročným výzorom, staré sestričky si na mne riešili svoje komplexy a ja som mlčala, pod paplonom plakala, aké sú "blbé". Ostatné pobyty v nemocnici ma zocelili, každé "nedorozumenie" som riešila okamžite, ak sa mi niečo nepáčilo, hned som to povedala. Zistila som, že čím viac sa pýtam, tým viac sa dozviem, aj to, že za pýtanie nebijú (aj ked občas tie pohľady boli všelijaké), podstatné je to, že ja som už tými "omylmi a nepeknými vecami" netrpela, ked som si všetko hned vyjasnila, nielen sama zo sebou, ale aj s nemocnicčným okolím...

nuz, niet vacsieho chaosu ako nemocnica
Zazila som vela kiksov, aj vela dobreho, cize nie, ja sa LEN nestazujem. A vzdy som podakovala za dobry pristup, za vysvetlenie, za starostlivost - aj ked by to malo byt samozrejme, ale nie je a preto som dakovala. A aj napisala pozitivne hodnotenie do dotaznika.
Ked sa da, kontrolujem, preverujem, pytam sa.
Ak sa nebude dat a ja budem v bezvedomi, panboh pomahaj!

Snad nebude vadit, když budu reagovat , ikdyž jsem z Čech, ale nedá mi to
Nemůžu se vyjádřit k úrovni péče v nemocnicích, ale zarazilo mě něco jiného.
Píšeš, že bráškovi je osm let, má předpokládám diparézu , chodí a byl několikrát !!! na operaci achilových šlach. Jednou - dvakrát , to ano, ale několikrát v osmi letech ?
Mám dva kluky s DMO, staršímu je dvacet má hemiparázu , mladšímu je šestnáct a má kvadruparázu , nohy jsou na tom hůř.Oba chodí, mladší s berlemi, ale on má problém s kyčlí, všechny šlachy na nohách mají volné. Oba absolvovali operaci achilovek. Starší dvakrát, poprvé ve třech letech, pak v šesti. Po první operaci se mu achilovky vrátily do roka do původního stavu a to jsme několikrát denně dřeli cvičení Vojtovou metodou. Po druhé operaci jsme najeli na jiné cvičení a hlavně jsme nohu aktivně i pasivně několikrát denně protahovali , začal jezdit na kole - a to hodně a od té doby má nohu dobrou. Mladší měl operované achilovky jednou v pěti letech o od té doby je taky po téhle stránce v pořádku. Ale zase protahujeme a jezdí na kole, teda on nejdřív na tříkolce pro hendikepované děti, teď už na tricyklu. Má i středně těžké mentální postižení , takže kolo jsme ani nezkoušeli, ale tady jde o to, že jízdou na kole se posilují zase jiné svaly než chůzí a hlavně při správném nastavení sedadla si při šlapání šlachy na celé noze neustále protahuje . Možná, že ti píšu něco , co už dávno víš, moje děti jsou už velké , ale opravdu mě to hrozně překvapilo.
Ještě k té sádře, jestli se dobře pamatuju, myslím, že jí měli asi osm týdnů , my jsme naštěstí byli bez větších problémů, ale vím, že se to dětičkám stávalo, teda ne v takovém rozsahu, jak píšeš, to je opravdu strašné. Ať to bráška i maminka dobře zvládnou, držte se .

Ja osobne som sa stretla doteraz s lekármi aj unavenými,nervóznymi.Vždy sa však vyšetrili a stanovili liečbu mojich detí k úplnej spokojnosti.To,či by som sa sťažovala,keby niečo nebolo tak ako má byť?Asi hej.Medzi mnou a jednou lekárkou vznikol počas môjho tehotenstva konflikt,ktorý tu nebudem rozoberať.Vtedy som zašla za riaditelom nemocnice a sťažovala som sa.Nikto sa mi však za to nepomstil.Akrát dotyčná lekárka sa ma spýtala či som to musela až tak riešiť.Odpovedala som že áno a tým to bolo uzatvorené medzi mojou lekárkou.Aj napriek tomu som lekárku nezmenila.A doteraz spolu normálne vychádzame.Ja beriem lekárou ako ludí ktorí pomáhajú ako je v ich silách.To by muselo ísť naozaj o ohrozenie zdravia ich chybou,aby som to riešila.

mam skusenosti i pozitivne i negativne... na tie negativne nerada spominam, beriem to tak, ze vdaka nim som sa dostala do stadia, kedy som tie pozitivne skusenosti nezobrala ako samozrejmost, ale som za ne vdacna a ocenujem ich, dakujem za ne...
netvrdim, ze negativne skusenosti s lekarmi, ci sestrickami su potrebne, ale tiez su to len ludia {ano, opakujem si to vzdy, ked sa pozriem na lave zapastie, pravy clenok...} tiez sa im bohuzial nie vzdy vsetko podari... ale su i lekari a sestricky, ktori su miestami nadludia a tym dakujem za vsetko, co pre mna a moje deti urobili...
tym, ktorych spominam ako ludi samozrejme dakujem tiez, vazim si viac svoje zdravie, dusevnu pohodu a tiez dakujem za to, ze som sa naucila ozyvat sa, ked sa mi nieco nezda, nepaci, ked nieco boli viac, ako by som cakala, ci krvaca vtedy, ked by podla mna nemalo