Vy a lekári?

Tomu, kto nečítal, odporúčam knihu lekára Jana Hnízdila: Mým marodum
O tom, ako si lekári vyrábajú sami ďalších pacientov. Len taký letmý príklad, nepamätám si presne.

Začne bolieť koleno - keby sme počúvali telo, tak vieme, že nám hovorí, že máme na chvíľu vypnúť. Miesto toho, aby sme dali chviľu oddych, ideme za lekárom a chceme tabletky. Dostaneme, užívame mesiac. Bolesť kolena poľavila, ale čuduj sa svet, zrazu sa objavili podiné bolesti žalúdka. Tak zase hajde k lekárovi - vyšetrenia - ďalšie tabletky. No, bolesť žalúdka trochu prešla, ale čo to, objavili sa problémy s pečeňou. A farmaceutický priemysel jasá, máme tu chronického pacienta, to je pre nás zlatá baňa ....

Keby niekto hľadal na uložto, všeličo nájde ....

lekarov velmi ani neriesim, ochotne idem najma ak som zdrava - po potvrdenie, na preventivku. Ani tehotenstvo som velmi neriesila ... tie ultrazvuky od prvych tyzdnov ... naco? Je to ozaj take neskodne? Netusim, neriesim, uz ked bolo tehotenstvo ozaj tehotenstvom, od toho 3 mesiaca, potom som ku lek. sla. Zobrat si dieta aj tak nenecham, citim sa dobre ...

Ale ked na mna nieco lezie, tak radsej uberiem a pokial to staci, za lekarom nejdem. Ani som nejak nemala dovod, takze to nie je o vyhybani sa. Ked sa narodil Riso, tak bolo dost krute zistenie pre mna, ze liecenie nevylieci. Skusila som sama alternativu a male uspechy stali za to prihadzovanie si do batohu starosti ohladom rozhodnuti, zodpovenosti.

Ja chapem ludi, ktori sa spoliehaju na lekarov, skusenosti, pripadne stradanie z minulosti, aspon u starych rodicov to vidim. Ale mna zerie pristup lekarov - jeden da volaco na znizenie tlaku, to sa ale nepaci inemu a miesto upozornenia, porady predpise liek na mierne zvysenie tlaku . A tak fakt len nasypat tabletky do misky a cely den pojedat miesto orieskov a cukrikov .

Svojím lekárom dôverujem.
A vyberám.
A snažím sa vyhýbať a ako Ariesa ... rada k ním chodím na preventívku a tak . Nie s chorobou.
Odkedy som na NM, tak som viac dala na alternatívu.
Vyhodila som analgetika pre dospelých a prešla na bylinky a olejíky a spol.
A zázrakom ako som obmedzila tabletky proti bolesti, prestala som potrebovať tabletky na žalúdok.

A počúvať telo.
Pr. včera ma bolel žalúdok. Hrozne. Tak som zaľahla, umytý riad - neumytý, pekne som sa o 8mej vyvalila a dumala, čo to len v mojom dni donieslo bolesť žalúdka. Ktorý fakt som to nemohla stráviť. Asi som na to došla. Žalúdok povolil, diéta nastolená a hrušky nech sa mi vyhýbajú .
Potrebovala by som takú tvoju Vieročku, Kami. Ale ja sa snažím učiť sama a počúvať sa tiež.

Zistila som, že celé to v zdravom tele zdravý duch a kto otužuje robí veľa pre seba asi o niečom je. A hlavne ... psychická pohoda keď chýba, tak je to na prd...
Jaj a došla som aj na to, ktorých ľudí nemusím a snažím sa ich strániť.

A ešte - aj lekári sú len ľudia.
Mám spolužiačku zo strednej, ktorá je doktorka.
A priznala, že aj oni často robia podľa toho, čo by to mohlo byť ( z predošlých štúdií, praxe a spol.). Málokedy 100% vedia, čo to JE.

lekari su kolieskami v systeme, mnohi (alebo vacisna) to mysli dobre, v ziadnom pripade nevyrabaju pacientov narocky, zeby primarne za prvou navstevou uz videli ako cloveka odrovnat aby ich dalej potreboval. Je tak proste nastaveny system alopatickej mediciny, nelieci celeho cloveka, iba organove systemy alebo jednotlive priznaky. Respektive podla mna nelieci vobec - len potlaca priznaky.
Na druhej strane sme tu my sami, na zaklade dostupnych informacii si mozeme sami rozhodovat, co sme ochotni podstupit a co nie, ale to sa mnohym zda tazke, tak posluchaju slepo lekarov a potom ked nieco nevyjde, najviac na nich nadavaju.
Take bezmocne baliky su niektori: tam ma poslal a to mi robil a take lieky mi dal a ja neviem naco a preco, ale je mi stale zle.
Jedini lekari co pomahaju su ti, ktori akutne zachranuju, operuju atd., aj ked aj to je pre mnohych ludi sporne, ale tam vidim najvacsi prinos - v akutnej medicine.
Inak je to len o predpisovani a papierovani...bohuzial.

Ja beriem lekara ako partnera v starostlivosti o moje zdravie, mam so svojimi lekarmi dobre vztahy, castokrat pristupili na nmou navrhovanu alternativu liecby. Oni sa totiz boja nejak vybocit zo zauzivanych postupov, co sa im ani nedivim, neradi sami navrhnu nieco jemnejsie, miernejsie v liecbe, ze vyskusajme a ked bude horsie, ja pridem a dame ten ekrazit
Treba si vsak byt isty tym, co hovorim, co ziadam, treba mat informacie.
Som velmi rada,ze casy ked som slepo verila lekarom a medicinskemu systemu su prec, lebo sa to nevyplatilo mnohym ludom v nasej rodine ani v okoli

V pripade lekarov ako v jedinej oblasti v zivote uplatnujem: doveruj ale preveruj. V inych oblastiach zivota ked doverujem, tak nepreverujem. V tomto pripade treba, uz som mala nespravne predpisane lieky na recept, sestricka mi v nemocnici priniesla liek, ktory som vobec nemala brat, pretoze si zle precitala nazov lieku v dokumentacii (takeho, ktory som uz dlhodobo brala) a podobne...

ja som pred veľkou nocou nejako ochorela - bolesť hrdla, kašeľ a som sa na to "vybodla", šak idú sviatky, treba dom nachystať, jedlo...koláčiky, a v utorok po sviatkoch som skončila u svojej lekárky...s akútnym zápalom priedušiek - naľakala som sa a poctivo som 2dni doma ležala - telo neposlúchalo, úplne som sa zložila a nadávala som si, prečo som ešte pred sviatkymi nešla k lekárke, nemusela som brať 2druhy antibiotík a nechať v lekárni 27€
Teraz mám svojho maličkého maznáčika (20mes. syna) doma chorého. Má teplotu už 3-tí deň. V utorok som ho doma liečila antipyretykami a večer keď som uvažovala nad návštevou pohotovosti, tak som radšej nešla. Naposledy tam bola lekárka (cez víkend -tuším nedeľa), ktorá vyinkasovala od muža 1,99€ a poslala ho s malým domov - že pri teplote podať antipyretyká a veľa tekutín - ani CRP mu nespravila. Na druhý deň mu naša lekárka hneď zobrala krv a nasadila antibiotiká - lebo mal zápal. Pohotovostná "Krava" jedna, mohol malý brať lieky už deň vopred a nemusela som sa ja ani on trápiť pri teplote a ponocovať... Takže pohotovosť len v nevyhnutnom krajmon prípade. A svojej detskej lekárke verím...som s ňou veľmi spokojná

Podobne ako Kamila :) som si vedomá toho, že bolo by mi lepšie, keby som zmenila svoj životý štýl :D začala jesť viac ráno a menej večer, keby som sa možno začala viac obliekať.. ale zas, mne je potom straaaaašne horúco... u svojho lekára som nebola už osem rokov, huraaaaaaaa, endokrinologovi sa nevyhýbam, ten ma lieči a šíttnu žlazu nezanedbávam, nechcem zas pribrať 8 kg za mesiac ku gynekologovi sa akosi raz do roka dokopem, aj ked s ťažkou biedou ale svoje občasné nachladenia riešim neupratovaním, trocha oddychom, teplým čajíkom a vit. C... deťom dávam jesť čokolvek, nech to je akokolvekhorké, no seba prinútiť neviem celkovo sa lekárom vyhýýýbam, ako sa len dá, aj s deťmi chodím až ked majú vysoké teploty, alebo sa kašel dlllllho nedá počúvať.... vždy najprv pár dní liečim prírodnými liekmi a čajíkmi, a až ked nezaberá, prechádzam na drsnejšie metody

Ja mám veru s lekármi iné skúsenosti. Nikdy sa mi nestalo, že by mi len tak naverímboha predpísali lieky, bez toho, aby presne vedeli, čo mi je. Keď som mala dlhodobé problémy s trávením, po jedle mi bývalo na odpadnutie, chodila som po všetkých možných lekároch, väčšina mi povedala, že to mám zo stresu. Lenže ja som tušila, že to nie je psychosomatické a tak som pátrala, až kým som nenarazila na jednu úžasnú gastroenterologičku tu v Štiavnici. Tá mi zobrala krv a keďže sa v nej nenašli protilátky na celiakiu, zamietla ju, ale mala podozrenie na helicobactera. A spravila mi to najhnusnejšie vyšetrenie aké som zažila - biopsia tenkého čreva. A obe - doktorka aj sestrička boli na mňa pri tom strašne nepríjemnom (asi aj pre ne) vyšetrení milé a hladkali ma a ja som to prežila A záver bol: žiaden helicobacter, ale podozrenie na celiakiu, keďže som mala zdevastovanú stenu tenkého čreva. A nasadili diétu a po roku sme vyšetrenie zopakovali a diagnóza sa potvrdila.
A takýchto skúseností mám viacero, ale to je asi aj o postoji pacienta - nejdem k doktorovi s tým, aby mi niečo predpísal na bolesť, ale snažím sa o zistenie príčiny. A oni nepredpisujú, ale zisťujú. A keď už niečo predpíšu, tak sa pýtam. Veľa. A nikdy sa mi nestalo to, čoho sa boja viacerí pacienti, že tým lekára budú otravovať, vždy mi ochotne vysvetľovali a keď som to nepochopila na prvý krát (nie som odborník), tak som sa pýtala dovtedy, kým mi to nebolo jasné. A tam na mieste som sa rozhodla, či liek užívať budem alebo nie.
Pediatričku pre dcéru mám takú úžasnú, že keď mávala koliky na začiatku, tak už som ja zúfalá prišla s tým, či by nebolo lepšie podať tie kvapky na uvoľnenie, ona sama ma od toho odhovorila. A prešlo
Takže vzťah doktor-pacient nikdy nie je vytváraný IBA doktorom. Záleží aj na našom postoji a tom, čo naozaj chceme vyriešiť - či len bolesť, alebo príčinu.

Ja som u lekára nebola viac ako 25 rokov.Naozaj nemám niekedy ani myslieť na to že mám byť chorá.
Lenže ja som asi zdedila dobré gény.Moja starká videla častejšie lekárov takmer v 90-ke.Dovtedy ich vôbec nepotrebovala.Deti tiež našťastie prekvitajú zdravím.Lekárka nás vidí vždy len na povinných preventívnych prehliadkach.Posledne som síce poriadne kýchala,slzila a mala upchatý nos.Lenže ako prišlo tak odišlo.Za pár dní som bola fit.Stačil čajík a jeden den relaxu v posteli.Nechcem velmi k lekárom.Tiež sa vyhýbam.Mám obavy že ked nájdu jednu chorobu tak sa k nim pridruží tolko diagnóz že sa nebudú dať spočítať.

loulou,
"Takže vzťah doktor-pacient nikdy nie je vytváraný IBA doktorom. Záleží aj na našom postoji a tom, čo naozaj chceme vyriešiť - či len bolesť, alebo príčinu."

su veci, ktore sa bez lekara vyriesit nedaju, napriklad operacia slepeho creva, ci zasitie hlbokeho rezu...
ale, deti alebo ja ked som nachladena, tak skusame bez lekara, az ked su vysoke teploty, dlhodobejsie, tak ideme k lekarovi, ak lekarka potvrdi, ze je to len virusove a chce popredpisovat sirupy proti kaslu, tak odmietam
homeopatika, ako arnica, apis (proti ustipnutiam bodaveho hmyzu) ,chamomilla, borax, mam doma vzdy...a dokonca sme sa rozpravali s lekarnickou a este jednou zakaznickou, ze dokonca jej chlapcovi sa podarilo zbavit chronickych zapalov stredneho ucha vdaka homeopatii, tak mala uz mala dva krat aj s ATB, 40tky teploty, tak ak sa bude opakovat, skusime homeopatiu...
ja k lekarovi len naozaj v nutnom pripade, malokedy trpim prechladnutim a este menej casto chripkou a to som neustale v kontakte s ludmi...a tento rok som skusila kuru vit C pre mna, aj pre starsiu dceru, velmi ucinna bola...
bigmama

Ja mám našťastie s lekármi dobré skúsenosti

Čo som ale šokovaná - moja mamina berie neskutočné množstvo liekov , na všetko možné... Pred nedávnom sa mi dostala do ruky knižka John Virapen - " Nežiadúci účinok smrť " . Neviem či ju poznáte , ale určite je hodná zamyslenia a prehodnotenia toho na čo a aké lieky naozaj potrebujeme , či sa nimi naozaj liečime alebo či si nimi likvidujeme organizmus .

Odkedy deti odrástli vlastne ani neviem, čo to lekár je. Chvála Pánu Bohu sme zdraví a také tie bežné veci liečime vlastnými silami - u nás o.i. frčí napríklad cesnak (miesto ATB, takže sa aj užíva podľa akútnosti v takých 4-6 hod. intervaloch - 1-2 strúčiky podľa "otrlosti" pacienta, zásadne len pokrájaný na drobulinké kocôčečky), propolisová tinktúra (na kloktanie, na výplach nosa, dokonca aj na vnútorné použitie: lyžica medu rozmiešaná s citrónovou šťavou a pár kvapkami propolisovej tinktúry trikrát denne - hlavne pri chrípkových stavoch alebo bolestiach hrdla), bazová tinktúra, bazový čaj, majoránkový čaj, cibuľový sirup.
Moju pediatričku (inak, Barča práve rieši problém, že by už mala od nej odísť a ani za ten svet sa jej nechce) si len a len chválim, lebo tiež bola z tých, čo nie vždy a na všetko hneď predpisovala lieky - chudokrvnosť sme si napríklad na jej radu klincami v jabĺčkach zastrkanými vyliečili a pod.
No - ak raz prídu časy, že ich budem musieť začať navštevovať - to sa uvidí, ako sa ten vzťah medzi nami vyvinie ....

Nie je lekar ako lekar, za posledné 3 roky som sa stretavala intenzivne s viacerými.Su taki co im to je uplne jedno,ani Vas nepocuvaju a odidete z receptom na cosi ,co vobec nepomaha, nedaju radu ako dalej postupovat, su aj ludskejsi az ludski, ktorí sa snazia a radia ako vedia ale bezvysledne a povedia ze nevedia co Vam je, hoci zo dna den je to horsie, ale stretla som aj dvoch vybornych / jeden neurolog a druhy chirurg/ ktorým nechybala profesionalita, skusenosti a mali cuduj sa svete aj kopec pochopenia a ludskosti.V mojom pripade žial tí najlepší boli všetko sukromní.
Mnohokrat pri beznych problemoch si naozaj vystacime s prirodnymi liekmi. S dcerou sme neboli u lekarky rok a pol,dovtedy sme chodili kazde 3 mesiace.Začala si vyplachovat nos vodou s morskou solou a vsetky sople a kasle sa pekne a rychlo liečia sami.
Tym vsak nechcem povedat že netreba chodit k lekarom, niekedy je naozaj nevyhnutne ho navstivit a dufat ze to bude jeden z tych lepsich

Veru nie je lekár ako lekár. Keďže naše dieťa je dosť problémové, každý lekár ju rieši: neurológ, logopég, psychológ a čuduj sa svete, každý povie niečo iné A najlepšie je, keď sa ma psychológ spýta a čo na to neurológ, logopéd? Je pravda, že Rebeka je naozaj čudné dieťa a velice neštandardné, lekári nevedia sami čo je zač, ani diagnózu nemáme žiadnu, iba psychomotorické zaostávanie a samozrejme retardácia reči. Rozprávať sa jej nechce, iba slabikujeme , to mala teraz 3 roky. Na druhej strane vieme celú abecedu, na čo lekári len pozerajú s otvorenými ústami a nechápavo krútia hlavou Choroby nás našťastie obchádzajú, keďže REbečka poje všeličo a imunitu má dobrú

ja sa nebudem rozpisovať možno niekedy, teraz nie
Hádam jednu vec spomeniem, čo mi je už až smiešna...ako nadomnou, polomŕtvou, po poslednom nezdárnom pokuse pomoci, stoja dvaja lekári, jeden sa oprie o okno, podoprie si bradu a s kľudom angličana vypotí : "Hm, toto nezabralo, čo by sme ešte skúsili?"
Je toho moc zlého a moc veľa čo lekári mne alebo sebe alebo neviem komu mesiac dokazovali...bo s liečením to nemalo nič spoločné
A tak napíšem tak ako mi to z klávesnice ide : ešte stále mi treba grcať keď vidím lekára

Jááj, ešte to dobré som zabudla napísať... na stretku veľkom som spoznala bylinkovú Ivetu, tá mi poradila kde, čo ako a fungujem na tinktúrach.
Všetkých 12 liekov s ktorými ma z nemocnice púšťali som prestala brať.Pôjdem touto cestou.

neda mi ... nie je to nic nove. Postupy, chyby ci mnozstva liekov. Ked som mala, mozno 8r, pamatam si ako mi stara mama povedala, ked som ju pozorovala ako berie lieky: "tieto lieky ma drzia pri zivote, bez nich by som tu uz nebola, je ich vela, su silne a nesmiem na ne nikdy zabudnut". Brala lieky na vsetky vnutorne organy, mala "rozvratene vnutorne prostredie" a umrela pomerne mlada (58?) na mrtvicu. Rodina si vyziadala pitvu a po pitve si najblizsich pribuznych pozval sudny lekar, vysvetloval, ze bola uplne zdrava, nerozumie ako mohla brat take mnozstva silnych liekov, tie jej samozrejme sposobili smrt a rodina by mala zvazit dalsie kroky. Je to 20 rokov dozadu, takze rozoberat motivaciu "pacienta" preco bral tolko liekov, ci preco mu lekari tolko naordinovali nechcem. Len si vzdy pri predpisanych liekoch dobre zvazim, ci je treba a samozrejme, letak precitany odpredu i odzadu.

Manželova babka sa dožila 90 rokov. O liekoch nevedela nič, žila si svoj bezstarostný život pri lesíku v malej dedinke. Pri jednej návšteve sa pochválila čo ju drží pri živote a vytiahla z taštičky b-comlex

Ja a lekári, to nejde veru k sebe . Je pravda, že som zatiaľ nemala žiadne vážnejšie problémy a tak ani nebolo veľmi treba , aj keď teraz som po autohavárii chodila pravidelne takmer mesiac na rehabilitácie s rukou.Preventívky /zubár, gynekológ/ mi nerobia problém , ale k takej kožnej sa chystám možno už aj rok. Doma okrem obyčajného Paralene nemáme žiadne tabletky od bolesti, čo je to bolesť hlavy alebo žalúdka viac-menej netuším. Istý krátky čas som brala lieky na vysoký tlak, ale to bola záležitosť psychiky / malý psychopat v susednom byte /,našťastie už sú preč a ja problém s tlakom nemám .