Zenska (alebo aj nezenska) intuicia

Ja si názor utváram podľa seba. Samozrejme, že do istej miery sú tam aj názory iných, no nie som typ človeka, ktorý by odsúdila skôr ako spoznala.

Ja to volám šiesty zmysel,áno mám a vo veľkom ho používam.A keď naň nedám,lebo sa chcem oklamať,tak na to doplatím.Lebo zatiaľ mal ten šiesty zmysel vždy pravdu.

na intuiciu sa spolieham, ale mozno inak ako si to ja_hodka myslela. v ludoch sa totizto vobec nevyznam. spoznavam ich postupne, prve dojmy su u mna rozne a vyvoj je uuuuplne iny. ale nie som zatazena okolim, minulostou a konvenciami a to si strazim. ked pridem do noveho prostredia, s ludmi vychadzam slusne, s usmevom - mne je medzi ludmi prijemne ale kamaratku najdem po par rokoch. mozno aj preto, ze som vzdy mimo hlavneho prudu, zaujimaju ma vselijake veci, akurat nie to co fici a o com sa hovori.

na intuiciu sa spolieham v beznom zivote, v roznych situaciach. ludi testuje cas a rozne "zatazkavacie" skusky.

No mňa moja intuícia spreváza na každom kroku...Niekedy sú to také nepodstatné somarinky ktoré viem skôr ako sa stanú a inokedy sú to veľmi vážne veci, ktoré by som možno rada ani nevedela...A nie je to príliš o ľuďoch a o potrebe mať na ľudí nos a vedieť ich odhadnúť...Tak naposledy sa mi stala takáto situácia: išla som na kurz a v momente keď som autom odchádzala do Žiliny si vravím, že no isto budem na izbe s nejakou mladučkou kočkou- aj tak bolo- mojou spolubývajúcou bola 19 ročná kočka...No a v piatok som sa vrátila z kurzu a v sobotu som odchádzala na ďalší a len tak si intuitívne vravím, že tam by som si mala pobaliť aj nejaké lieky...no a čo sa nestalo?normálne som na kurze dostala riadny zápal priedušiek a teraz sa môžem ďalší týždeň doliečovať...No inokedy viem vopred také veci ako vážna choroba v rodine, či smrť blízkeho, alebo aj iné veci, ktoré by bolo asi lepšie nevedieť...napríklad keď som cítila ako veľmi sa nevie manželova skoromilenka od neho odpútať a on mi len stále opakoval, že on už v tom má jasno,že on už nepotrebuje nič riešiť a ona stále zostávala uňho zamestnaná...to bol teda totálny chaos vo vzťahoch keďže som vnímala tak intenzívne jej pocity a bolo veľmi ťažké sa od toho odosobniť a neprikladať tomu čo ona robila viac váhy ako bolo potrebné...Alebo keď som vedela skôr ako svokra,že má rakovinu, alebo som vedela kedy môj tatino umrie...Intuícia je fajn, ale chce to zrelosť a vedieť s ňou narábať a nenechať sa ňou príliš ovládnuť...Brať ju ako nejaké info, ktoré nám pomáhajú v bežnom živote...

Nikto sa neprizná? Nuž, ja klábosením so susedou trávim denne 3 hodiny. Preberieme každú nohu, čo sa okolo nás ukáže. Nos na ľudí má suseda a ja jej v plnej miere verím. Tiež televízia a časopisy sú veľmi spoľahlivým zdrojom informácií o ľuďoch. Takým somarínám ako že vnútro človeka, alebo intuícia, to je čo za blbosť! Kuknem na človeka a vidím aký je, nie? Ináč tí ľudia sa fakt vedia dohabať, niektorí by mali chodiť len kanálmy, na tých sa ani kukať nedá... strašné. Mimozmyslové vnímanie, to myslíš uhádnuť cenu handier aj bez cenovky? Tak to u mňa funguje priam ukážkovo.

Nuž, tak ja jediná som sa tu teda pravdivo a otvorene vyjadrila a na nič sa nehrám.

Zdravím. Mám kamošku čašníčku a tá je talent! Odhadne každého za pár sekúnd lepšie ako psychológ. Tak som rada, že sa vôbec so mnou dala do reči . Moja intuícia jednoducho NENI. A navyše som strojár, kockatá hlava a pragmatik. Verím iba tomu, čo sa dá odmerať, odvážiť, chytiť do ruky, prípadne popísať nejakou matematickou rovnicou. no a ešte verím v Pána Boha, ale aj na potvrdenie jeho existencie som potrebovala dôkaz (Bože, nehnevaj sa). Momentálne mám dôkazy tri

Jahodka, Svetlana, to ste velmi trefne veci pomenovali (ja sama by som to lepšie nenapísala ). Dalo by sa povedať, že som sa celkom intuitívne rozhodla študovať strojarinu. Tušila som, že tam stretnem kopu zaujímavých chalanov, ale o mojom nastávajúcom som nemala ani šajnu . Rada by som ďalej rozvíjala túto tému, ale môj intelekt utrpel počas 8-mich rokov na MD značnú ujmu.

mila jahodka, ja na intuiciu v tom zmysle, ako veris Ty, neverim. Ked spoznavam nejakeho cloveka, samozrejme, ze mi hlavu zaplni kopec myslienok- ci uz su to prvotne sympatie, nesympatie, zhodnotenie oblecenia, vyzoru, celkovy dojem... Za vela z toho sa aj hanbim, ale je to ludom prirodzene... Ale snazim sa, aby som si toho dotycneho na zaklade tohto "nezaskatulkovala", "neonalepkovala", ale pozerala sa nanho objektivne. Lebo ked da clovek na prvy dojem, nemusi dotycneho dobre odhadnut a moze to sposobit mnoho nedorozumeni. Castokrat je niekdo velmi sympaticky alebo nesympaticky a ukaze sa pravy opak. Snazim sa riadit tym, ze v kazdom cloveku je /aspon/ nieco dobre.
Na nejaky instinkt alebo cosi podobne velmi neverim... A ked sa aj vynoria nejake pocity, snazim sa ich ignorovat a pozerat na vec objektivne.

mozno ta intuicia suvisi aj s povercivostou, s ktorou som uz davno skoncila... To povazujem za uplny nezmysel.
A ako sa mi teda dari odhadnut ludi? Niekedy lepsie, inokedy menej dobre... asi ako vacsine z nas.

intuíciu mám a keď na ňu nedám a nepočúvam ju, tak sa vždy oseriem...a tak mi treba