Takze budem stastna, ak si napiseme kazda najblaznivejsiu prihodu, ktoru sme zazili alebo bola s nami nejako spata...na ktorej sme sa smiali az nam slzy padali...a dodnes sa zasmejeme ak si na nu spomenieme.
Ked som to navrhla tak zacnem prva ako sa patri:
takze tuto prihodu zazila moja mama, ale ja sa smejem stale ked si na nu spomeniem.
Pred 5timi rokmi mala problemy s klbom a chodievala sanitkou na vysetrenia,..., bola ubolena, raz prisla domou so sanitkou bola cela cervena a tak sa smiala, ze uz len pritom smiechu som sa musela smiat aj ja, ale ked sa ako tak upokojila, zacala rozpravat.
V sanitke sa viezla ona a este zopar babiek. Jedna sedela vedla sofera, ktory si po ceste musel odskocit...a zrazu sa ozvalo vo vysielacke, ktoru mal polozenu na palubovke...Jozko si tam? Halo Jozko?
V tom babka nevahala a zacala hovorit, Jozko cika, zavola naspet, teta Jarka pri telefone, Jozko cika, koniec...moja mama si ju zacala vsimat a babka to znova opakovala, hovorila do rychlostnej paky...
Skoro som pukla od smiechu a aj dnes si rada spomeniem a co vy babulky??
ZIENKY IDEME SA SMIAT...
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
super napad aj som sa schuti zasmiala
To my sme sa tak pučili od smiechu na oslave v rámci nášho pracovného kolektívu, kde nám kolegyňa rozpovedala ako jej bývalá šéfka pripravila vianočné posedenie pri kapustnici, začala nakladať na taniere a v tom jej zubná protéza padla rovno do misy s kapustnicou. Ona so šarmom sebe vlastným vtrepala ruku do misy, protézu vybrala, nasadila naspäť du pusy a pokračovala v nakladaní na taniere...a táto príhoda povzbudila nášho kolegu a ten nám rozpovedal, ako bol na atletických pretekoch- u nás v práci má na starosti športové súťaže žiakov ZŠ a SŠ a tiež mu vypadla protéza, ale nie do misy s polievkou, ale rovno na pretekársku dráhu a keďže fúkal vietor tak sa mu protéza kotúlala a kotúlala a kotúlala...a on ju naháňal a naháňal a naháňal...
Tomu sa hovorí skúška loajality podriadených...ktovie, koľkí si dovolili odmietnuť jesť
Mam cim prispiet.Ked mala starsia dcera asi 10-11 mesiacov,tak mi raz vyviedla nieco za co by som iste vyhrala v skrytej kamere,nielen tu kameru.Spavala som s nou na jednej velkej posteli,a vzdy rano som jej dala mliecko a ona este pri ne pekne lezkala aj hodinu(boze to bolo zlate dieta).Potom si mi zvykla sadnut na brucho a pekne ma pusinkovat,aby som sa zobudila.V to rano mi tiez sadla ma brucho.Pekne ma chytila za lica a hladkala.Ja som iba pootvorila oci a povedala som jej ze ano uz vstavam.Ale nieco mi na nej nesedelo.
Ani na mne
Bola nejaka tmavsia ako inokedy.Pomaly som otvarala oci.Môj anielik sedel na mne a z tej tmavej tvare jej svietili iba modre ociska.Smiala sa od ucha k uchu.Zacitila som smrad
a vtedy mi to doslo.Vyskocila som z postele.Moja dcera bola cela potretá hovienkom.Cela tvar,ruky,nohy,moja tvar,velka placka na plachte a moje dieta sa smeje.Zacala som jacat jak blazniva a nevedela som co mam spravit prve.Ci ju okupat,ci strhnut plachtu,periny proste uplne mimo.Tak ma napadlo zavolat mame ze nech mi poradi co mam spravit.V takom som bola soku.A ona sa zacala tak rehotat,porozpravala to v praci a dodnes ked ma niekto z nich stretne tak sa na tom pekne zasmejem.Ale viete co?Mam odvtedy nejaku cistu plet.
Eva
Mne moja maminka hovorievala že vždy keď ma poobede dávala spávať,tak som sa vždy poleftala.Plienku som vždy nejakým zázrakom dala dolu a celá som sa ponatierala s jej obsahom,aj postielku a všetko na čo som dočiahla.
Aja 1, Ty si pripad, aj moja sestra to raz spravila, odvtedy sa jej zato smejem a mam to aku veselu prihodu
. Az nedavno ma mama vyviedla z omylu a vraj som stenu hovienkom "vymalovala" ja. Tak sa uz nesmejem , ale sa hanbim

rozosmiala si ma k slzám,vďaka

haaaa,no tosa nestalo len tebe,moj maly čert,vylieza už sam z postielky,a tak v jedno rano som ležala a maly prišiel a začal ma budit,tvoja sa smiala ale on bol taky s toho neštastny že je od hovienka že až......xixixi stavaju sa take veci.....
To sa ti ale rehoce co?
.Odvtedy uz vzdy stavam skor ako moje deti
tak to ja Vám musím opísať príhodu - ako moja svokra našla mojej 17-ročnej dcére v skrini chalana. Pred 2 mesiacmi sme šli s manželom na celý víkend na návštevu k jeho rodine na Moravu: Dcéra s nami odmietla ísť, to viete - puberťáčka na rodinné návštevy?! tak sme ju nechali doma, mala na ňu ako-tak dohliadať svokra, ktorá býva 5 minút od nás. Anetka šla v sobotu na diskotéku a bola s babkou dohodnutá, že keď v noci príde pošle jej SMS-ku. Lenže na tej diskotéke jej mobil ukradli, takže poslať nemala skade. Z diskotéky k nej šla spať aj jej najlepšia kámoška Zuza a ešte splašili aj spolužiačku Nikolu a kámoša Mareka /údajne sa mu práve rozvádzali rodičia a nechcelo sa mu domov/. Tak prišli v noci z disky, ešte sa im nechcelo spať, tak si pustili DVD, upiekli zemiaky v trúbe /o 3hod v noci!/ navarili krčah čaju a sedeli. No keďže babka SMS nedostala, o 6hod ráno zvonila pri dverách nášho bytu. A baby v panike nevedeli, čo s Marekom, tak ho strčili do skrine. Aby ste boli v obraze, ešte podotknem, že naša babka Vierka je proti návšteve diskoték aspoň do 25-rokov a proti návštevám kamarátov doma - manžel so švagrom si nikdy nemohli domov priviesť kámoša. Takže v prvom rade nadala Anetke, vyhodila Zuzu s Nikolou a potom začala po byte hľadať, či tam nemajú schovanú nejakú fľašu, alebo drogu alebo neviem čo...a namiesto fľaše našla v skrini Mareka. Tomu sa chudákovi vyhrozila políciou, a že pôjde za jeho rodičmi atď - ten chudák len schytil do ruky botasky a bosý vybehol z nášho bytu. Zrejme dlho nepôjde na návštevu k žiadnej kočke, hlavne ak má babku. A moja dcéra musela celú nedeľu upratovať celý byt za asistencie a nadávania babky Vierky. Takže myslím, že nabudúce radšej pôjde s nami na tú rodinnú návštevu...
No ja neviem, či je to sranda, ale zakaždým má vyhodí zo stránky, že nie som prihlásená, tak sa na novo prihlasím, načítam a keď sa vrátim na posledné príspevky, tak som zase v prdeli, Ta čo to ???

No ja neviem, či je to sranda, ale zakaždým má vyhodí zo stránky, že nie som prihlásená, tak sa na novo prihlasím, načítam a keď sa vrátim na posledné príspevky, tak som zase v prdeli, Ta čo to ???

Mne robí to isté.
Aj mne to robilo - a už Kamilka písala v inom blogu, že to len niečo testovala
.
Prave vcera moj trojrocny anjelik s rozkami zahlasil svojim zvonivym hlaskom na ulici. (vyska asi 105cm)
MAminka, co je to to male?
A ja sa pytam, co male. A on, no to male modre s kabelkou v ruke....
A to nas prave objehala drobna starenka v modrom kabate s kabelkou v ruke.....
Ja sa strasne narehocem na mojom manzelovi ked je "pod parou".Aj nedavno prisiel z posedenia,sadol si do kresla oproti mne a kukal na mna tymi svojimi vygulenymi ocami jak opicka makak.Spytal sa "bude dnes tuli tuli?"
tak ma rozosmial"sak by si netrafil ani prstom na nos nie to este.....
.Raz sme tak boli na chate a on sa hned prvy den s kamosmi sprasil jak za mlada.Do postele to mal po schodoch a tak si ustlal vedla schodov v kumbale na metle.Boli tak vedra so spinavymi handrami a kopec metiel.Dcera s kamoskou tam neskor nazrely a dcera ked tam nasla tatina sa spytala co tam robi.Potom prisla za mnou a hovori"mámi ocko je velmi divny" -ako divny-pytam sa "no ked som sa ho spytala co tam robi vies co mi povedal? Ze premysla lebo ma velmi tazky den,no chapes to mami?
ja sa tiez pridam.
Som tazky sofer a tak sa mi na mojich cestach prihodil zazitok s policajtmi. Raz ma, samozrejme, chytili, prihovorili sa: Dobry den, pani vodicka, vase doklady prosim. A ja z ucty a stresu, pane boze, co zase? Som jednemu odovzdala vsetky doklady. A teraz to cakanie. Ruky sa mi triasli. Pan policajt sa pozrel. Pokukal. Povedal: hm, hm!...a odisiel ku kolegovi...Mne zredlo, reku, co je?........Druhy kolega pokyval hlavou a prisli sa ku mne pozriet obaja. Divaju sa na mna cez to okienko a ja na nich. A nic. Potom sa usmiali a podali mi doklady s dodatkom: Zas tak zodpovedne ste nemuseli...DOvidenia! Pokracujte v jazde!.........Viete co som im dala? vratane dokladov aj .....hm, hm..menstruacny kalendar.
este ma napadli dva, su to vlastne dva diely s tou istou osobou. Dokazom toho je, ze aka je ludska..hm..hlupost. neviem, mozno som bola vinna ja, ale ten zazitok stal za to!
.
Ja a moja sekretarka kedysi v starej ere, č. 1
Som v tej dobe cakala prve dieta, tusim tak 8 mesiac tehotenstva, este som bola v praci. Dosiel nam toaletny papier.NO, tak jedneho dna,pozeram z okna, sofer je tu, tak poslem kocku na nakup, aby sme boli zabezpeceni a ludia nestradali v takej dolezitej veci, som jej ulozila na starost vetou, citujem: Kup, prosim ta, sto kusov toaletneho papiera. Odvoz mas, ponahlajte sa!.....odisli.....isli do marketu.....presla hodina, nic. Presla druha hodina, nic. Presla tretia hodina, to som uz stepovala, v style nas..ateho tygra, kde v certu sa tulaju. Presla stvrta hodina, uz som bola v stadiu: prizabijem. Po stvrtej hodine dosli. Ona strapata, upachtena a on spoteny a cerveny a podali mi do ruky to balenie, kde su 4 rolky toaletneho papiera....a ja tam na svoj nemy!!!! uzas citam......... TOALETNY papier, 100 utrzkov. !!!!!!!.....si zoberte ten fakt, ze 90 % toal. papiera je 200 utrzkovych a oni skutocne tie 4 hodiny aj s cestou hladali 100 utrzkovy papier.
bez komentara!
Este mam situaciu ako jednu z mnohych c. 2
(raz o tom napisem knihu'
Objednala som si 1 kg bryndze do prace cez kamosa. NEjako to nechodilo, az jedneho....podotykam, ze skutocne krasneho dna mi kocka zavola na mobil, ze: ahoj, prisla ti ta bryndza, co s nou?...No, co s nou, som si vzdychla. Bola som za volantom, na pol ceste na poradu, ktoru tasli, samozrejme, na stvrtok-piatok. Vonku krasny horuci letny den, slabych 33 stupnov....tak co s nou? Tak jej vravim, co vravim, poprosila som pekne: Prosim ta, daj mi ju do styroch sackov a do mrazaka a ja si to v pondelok vezmem domov....mala som, samozrejme, na mysli, ze bajocko to kilo rozdeli do 4 sackov a prasti do mrazaka. Takze pridem v pondelok, kocka pysna, nastupena, ako to bezo mna pekne klapalo, ze bryndza je v mrazaku. Tak idem... a hladam.... hladam... prezrela som vsetky 4 sufle...nic. Sibe mi? Hladam odznova a tu..v rohu vidim taku bielu gucu, reku, co to je???.. vytiahnem a taham.... Prvy sacok, taham...druhy sacok..., taham treti sacok... a pri stvrtom mi svitlo, ze mi to jedno kilo prikladne a poctivo zabalila do styroch sackov.
tiez bezkomentara.
Dufam, ze trosku sranda, ale v pracovnych chvilach ma s touto damou islo aj urvat. Ostali sme kamosky, hoci ani jedna spolu uz nerobime.
Pridavam sa k blondynkam.....

crystall,

dík, tak takto som sa dlho nenasmiala.
dakujem. Ja mam akysi den blbec, len sa tak mocem, v byte sero, malinka spi. Tak som zalovila v pamati, ale uz idem makat, makat, makat. Este by som popisala historiek ajajaj. Ked ste to tak citali, napadlo vas pri zaciatku, ze to takto dopadne?..tato dama, je starsia odo mna, v tej ere sme mali ja 25, ona 26, nechcela som zrovna spominat, ze je blondina. Je to osobnost s uzasnym egom, sebavedomim a chybami a pri spomienke na ne si obcas takto vzdychnem a posmejem.
...jasný dôkaz toho, že aj nedokonalosť má svoje čaro...
keď sa osmelím, možno tiež prispejem
Takže, ja som tiež blondína,ktorá naletí na všetko a všetko si viem tak živo predstaviť
Keď sme prerábali byt, môj zanepráznený muž zahlásil: Adi prosím ťa choď a kúp dve bubliny do vodováhy, ja šikovná to pomocnica už jedna botaska na nohe, keď kukám jak sa všetci rehocú do popuku
.
Potom mi došlo aha veď to sa nedá kúpiť. Od vtedy sa snažím dávať si pozor, a aj keď mi ľudia hovoria pravdu ja krútim s hlavou, že neverím
...keď som bola na materskej s mojim prvým synom...dala by som aj pol teľaťa za dve lyžičky spánku... Prosto vyčerpaná...Nemal ani dva roky a už nespal cez obed...načo aj (škoda času...)Zvykla som si teda s ním aspoň ľahnúť do manželskej postele na odpočinok... Brázdil angličákmi po vankúši a ja...raz som zdriemla...
ešte ho máme...aj syna aj koberec...
Preberiem sa, dieťa nikde!!! Zaliata horúcim potom volám:"Borko, kde si!!!"
..."Tu...", ozvalo sa spokojne z obyvky...
"A čo robíš?"
"Kesím si..."(zvykli sme si kresliť na zemi na obrovských baličákoch...)Tak som ostala ležať a zbierala sily na poobednú materskú šichtu...
Vojdem o chvíľu do obývačky a môj kreatívny syn nakreslil plagátovými fixami obrovské POLMETROVÉ!!! čierne auto na béžový koberec...
Neprizabila som ho...
Ja pridám niečo podobné ako Marcelka na začiatku. Mojej bývalej kolegynke na urade prace sa stalo taká podobná príhoda.

Bolo to asi pred 9 rokmi, keď nám začali vo veľkom miznúť perá. Dostávali sme vtedy také,ktoré sa prilepili na stôl a pekne tam stáli. Dnes sú skoro vo všetkých bankách, úradoch. Prišiel jeden pán, a začali dialóg s kolegyňou.
Ona: dobrý deň ako sa máte, čo máte nové
On sa naklonil a rozpráva do pera: dobrý deň, mám sa rovnako nič sa nezmenilo
Ona: pozerali ste ponuky na nástenke?
On sa naklonil a rozpráva do pera: Nie a máte pre mňa niečo?
Ona:Nie momentálne nič pre Vás nemám
Ona:Podpíšte sa mi prosím
On sa nakloní a rozpráva do pera: A dáte mi pero
Ona: Toto je pero a ukázala mu ho
On sa k peru znova naklonil a vraví: Ja som si myslel že to je mikrofón. Obaja sa potom začali veľmi smiať, lebo ani kolegyňa nechápala prečo sa ten pán stále nakláňa nad pero.
Tak sme sa tiež všetci rehnili na všetkých pracovných akciách
...keď som precitla z materskej do reality..., tiež som vyzerala ako z inej plenéty..., lebo inak som chodila len do poradne a do potravín...Mangel všetko vybavil na ostatných nákupoch a úradoch... stalo sa mi, že som predavačky občas vytáčala...a toto je čo? a načo? ako to funguje?...
Tak toto je bomba....

...táto téma "zasmejme sa"...sa mi páči...
"
"
...
Mňa zas napadol detský fórik...
Odprevádzali sme s dcérou návštevu a držala som ju na verandovom okne bosú, aby kývala odchádzajúcim...Pod ňou boli papučky "našuchovačky"...Keď som ju zložila, hovorím: "Obuj šľapky, Žabka...
A ona pohotová: "Dobre Ty šľapka...
...dodnes sa na tom obe smejeme...aj to občas rozpráva známym...ona si toiž stále myslí, že som sa smiala "IBA"pohotovému rýmu..., ktovie, kedy jej to dôjde
joj
sa rehocem
juj, som sa schuti zasmiala a pridam svoju trosku do mlyna: Ja som sa naposledy rehotala na nasej Nele. Nemala som sa, ale ja som clovek, ktory sa vzdy najviac smeje, ked sa netreba, taktiez v stresovych situaciach, takze zbezne to opisem. Ulozila som deti spat, Nelke sa akosi nechcelo, stale vyliezala z postele. Nakoniec sme ju vzali do manzelskej, ona sa samozrejme vopchala pod perinu k Tigrovi. Tak si to predstavte - tma, ticho, pomaly uz vsetci zaspavame, ked sa ozve jej hlas (podotykam, ze artikuluje nahlas a dorazne): NACO SOM TO STUPILA? (asi kopla do Tigrovej nohy abo co
) a hned si aj sama odpovedala, hovoriac Tigrovi: NA TVOJU RIŤ SMRADLAVU..! V okamihu ma prebralo, skricala som NELA!!! ale na viac som sa nezmohla, lebo som sa hrozne zacala smiat uvedomiac si absurditu celej situacie, ked stvorrocna slecna zatne vlastnemu otcovi, ze ma ... no hanba na hlavu celej rodiny
ale fakt sa smejem este aj teraz a viem, ze by som sa nemala...
A este jedna na hlavu svacnuta situacia: Isla som vyzdvihnut kamosku Janku, chceli sme ist do mesta. Ich otec chova ovce, ktore sa pasli na priedomi v zahradke. Nevidela som ich, lebo sa ukryvali za tujami. Nuz som presla po chodniku, zazvonila... Janka otvorila a zbadala, ze som nechala otvorene dvere na vstupnej brane, tak mi zakricala nech zatvorim a stratila sa vnutri. Ja som nechala otvorene vchodove dvere a isla som zatvorit tu branu. Lenze to uz sa ozval vykrik: KTO NEZATVORIL DVERE!!! (este aj teraz sa smejem ako zdivena). Tie pokaslane ovce ma akosi obisli a vbehli im dovnutra, vybehli hore schodiskom. Na podeste boli otvorene dve male uzke okna, cez ktore splasene vybehli vonku. Ked som pocula vykrik, zdvihla som hlavu a naskytol sa mi pohlad na vyplasene ovce stojace na malej strieske, ktoru maju nad vonkajsimi schodikmi. Proste stali tam na ploche cca 1 m stvorcovy v dva a pol metrovej vyske a chystali sa spachat samovrazdu! Otvorili sa mi usta dokoran a nechapala som, kde sa tam vzali, kedze pred tym som ich vobec nevidela! Janka a jej sestra kricali v soku, ze otech ich zabije ak si tie ovce krky dolamu, ja som stala dolu v krcovitom zachvate smiechu... do toho prisiel Jankin brat a kukal co sa to deje. DAjte im chleba, za tym vylezu. To bol dobry napad, lenze ovce sa strasne bali. Janka nadavala, jej sestra pistala, ja som sa stale nepricetne smiala, Jankin brat len krutil hlavou a na dedine sa zatial tvoril hlucik ludi, ktori si nas aj s ovcami fotili a nahravali do mobilov. Nakoniec sme na schody nahadzali chlieb a ukryli sa. Ovce pochopili, vyliezli, podarilo sa ich vyhnat z domu... Poupratovali sme dokrcene koberce, pozametali nakakane ovcie bobky a isli sme do mesta podla povodneho planu, ale rehoceme sa na tom dodnes

...ja tu kropím klávesnicu slzami od smiechu
, (dám sušiť laptop asi na noc do trúby...)
Amálka, to by sa malo sfilmovať...vychytený režisér by to iste použil do rýdzeho írečitého slovenského filmu...
tak to prináša život,tečú mi z vás slzy,vďaka,ani nezaspím.Asi budem počítať ovečky

kikama, to so ale dala dobry blog, ze???

Amálka,ďakujem,nekonečne si mi zdvihla náladu ,toto som teraz potrebovala,to bolo super.

Amalka tak to nena chybu
...dnešná maličkosť...opäť ratolestná...
Povedala som si, že dosť bolo otroctva pre domácnosť a po čase zavelila 9ročnému synovi, nech umyje riady z obeda...
Ako tak sedím v kresle a vychutnávam sekundy ničnerobenia..., môj syn si pri umývaní spieva!!!
"...nechcem byť žienka domáca...a už vôbec nechcem vydať sa"...
detska inteligencia a nevinnost...na nezaplatenie :)
Ja sa teraz chechcem každý deň, máme doma prváčku...
Minulý týždeň dostala prvú poznámku-pokarhanie, lebo nedoniesla fotku rodiny a na moju otázku, kto ešte dostal pokarhanie sa zamyslela a povedala "no...Beja nedostala...". Alebo písala s babkou a tá jej dala písať Ema a mama, no ona namiesto toho napísala Emá a mamá a na babkinu otázku prečo dĺžne povedala že Ema a mama stoja pri potoku každá na inej strane a mama kričí Emá a Ema kričí mamá...No a najlepšia je keď počíta príklady - do 5 - tak hádže všelijaké cifry
a keď náhodou povie správne, tak si tak spokojne povie že "uhádla som"...minule sme počítali až podvečer, keď sme prišli z práce a už som z nej bola hotová a hovorila som že sa idem radšej prejsť aby nevyfasovala
a ona s kludom angličana mi poradila aby som si zobrala baterku a dala pozor aby ma neukradli...
Môj dnešný rozhovor s mojím 4 ročným dobcom
On: "mami proším Ťa muším teraz maľovať, ale mušíš mi pomôcť"
Ja: "drobček nemôžem, keď dovarím tak to spolu urobíme"
On chytil sa za hlavu a vraví: "Ty to nechápeš, že to muším robiť teraš, veď ty pre mňa nič nerobíš"
Ja: "Chvíľočku vydrž a akože pre teba nič nerobím, veď Ti varím obed, a všetko čo doma robím tak aj teba.
ON znovu sa chytil za hlavu a vraví: dobre mamíííí už dóóšť ja to chápem,už ma š teba bolííí hlava.
Tak a už sme to namaľovali a je spokojný, hlavne že ho už ta hlava zo mňa nebolí
Teraz niečo morbídne
Pred dvoma týždňami som mala takýto víkend: v sobotu sme boli na návšteve, chlani dostali autíčka. Boli v plastovej krabičkej pripevnené šróbikom k takej platničke. Prostredný otravoval, že on sa s ním chce hrať, nuž som vytasila svoj parádny švajčiarsky nožík, ktorý nosím v kabelke (nammiesto šminiek a voňaviek) a dala som sa šróbovať. Ako som zatlačila, nožík sa sklopil a ufikol mi kúsok palca na pravej ruke. Parádny čistý rez, ani to veľmi nebolelo. Len tej krvi...a až keď som pozrela na ten nožík, som si všimla, reku čo je to tu prilepené...kúsok môjho prsta. Aj by mi prišlo zle, ale chalani furt pobehovali okolo mňa, že "ukáž mama, čo sa ti stalo", tak som sa musela hrať na hrdinu. Na pohotovosti mi to pekne zabandážovali, že som mala palec asi ako tri prsty dokopy. Na druhý deň som bola úplne neschopná, do toho zase Stando, že chce puding a že mi pomôže miešať. Samozrejme, moták malý, vylial mlieko na podlahu. Tak som sa zohla, že to jednou rukou poutieram, vtedy sa primotal najmenší a otvoril mi za chrbtom šuflík...no rana jak hrom, takže som zostala kripel aj na ľavý bok. Úplne zdecimovaná. Večer to zaklincoval najstarší, keď mi pomáhal v kuchyni, hovorí: "povedz, mama, že si rada, že nás máš? No čo by si bez nás robila?"
No čo asi? Celý víkend by som vegetovala na gauči, nie?
...prepáč, že sa rehlím,ale podala si to bravúrne
Asi sa chlapci potrebovali utvrdiť, že predsa nie sú ani náhodou na vine...
...myslím, že menším dvom ani nedošlo, že sú na vine
, chudák najstarší si všetko uvedomoval, prežíval a pomáhal mi o dušu. Inak v pohode, už sa na tom bavím aj ja.
no anina,ako citam mas to doma vesele,deti mas zlate
3 chlapi v chalupe?pofukam to bobo,fuuuuufuuuu fukaci smajlik tu nie je, paci sa mi to o tom noziku,co nosis v kabelke namiesto sminiek,som rovnaky pripad,ja tam mam este srobovak,meter,pripinacky,izolepu a murarsku ceruzku,co keby nahodou?????Raz som toto svojou ohromnou sikovnostou vysypala na jednom urade a jeden ochotny fakt feskak mi to pomahal zbierat so slovami zeny-kutilky su strasne sexy
,cela cervena som dakovala a hrozne sa v duchu rehnila ako zbiera tie rozsypane pripinacky po celej mramorom vydlazdenej hale,
bolo z toho pozvanie na kavu,
no co ked som verna tomu svojmu nekutilovi doma,
Ked som si minule vyberala novu kabelku, tak mi moj zlatusik zahlasil,"neboj- tam sa ti vojde aj teplovzdusna pistol
.no co, my zienky musime mat obcas aj porezane prsty,hlavne,aby nas mal "kto" aspon raz za cas a na oplatku obskakovat.
lusesita ty si teda prípad
a ja som doteraz svoj nožík a navíjací meter v kabelke považovala tiež za prejav svojho kutilstva či praktickosti. No vidím, že mám čo doháňať 
No, fakticky klobúk dole, som oproti Tebe ako nejaký amatér (amatérka). Ja len ten nožík a zapaľovač - aj keď som zarytý odporca fajčenie - ešte z nedávnych čias, keď som jazdila na starej škodovke, kde mi v zime zamŕzali zámky. Ale som rada, že nás je viac
Inak, čo sa týka šminiek, ja som nebola namaľovaná ani na vlastnej svadbe....nájde sa ešte jedna taká?