Čo komu darujem

A zas prichádzajú Vianoce. Euráče sa odo mňa každý mesiac odkotúľavajú tak, že som za celý rok neušetrila ani na polovičku kapra, nieto ešte na nejaké darčeky. Takže musím vymyslieť niečo fakt originálne, aby sa všetci zabavili a aby to malo aj nejaký osoh. Začnem svokrou – premýšľala som, že ak uvidím pri obchode nejakého psa, ukradnem obojok a darujem jej ho. Nech sa doma priviaže a nech nechodí otravovať. A keby mal aj náhubok – aj ten jej darujem, nech si ho nasadí a nech čuší, v kuse má blbé pripomienky typu „ja som doma mala pre Jožinka stále navarené, Jožinko má rád prádlo vymrznuté a hneď vyžehlené, aviváž dávaj len Silan...“ Skrátka takto sklapne a ostane doma a tým zároveň vyriešim aj moju švagrinú, ženu brata môjho muža, ktorá sa tomu tiež iste poteší, lebo keď svokra nie je u mňa, zaručene kibicuje u nej. Druhej švagrinej, sestre môjho muža, dám ukradnúť auto, presne na Štedrý deň. Bude to riadne prekvapko a zároveň tým vyriešim celú ich tučnú rodinu. Sú takí prachatí (a mne nedajú a nedajú), že sa všetci v kuse všade vyvážajú, dokonca, aj keď idú vyniesť smeti. A z toho stučneli, tak nech si trochu utužia zdravie a chodia pešo. Môj frajer to hravo zvládne, veď za pár takých prehreškov už sedel, a tým pádom mám vyriešeného aj jeho – dostane auto. Čo s deckami? Minulý rok som im v robote tajne na tlačiarni vytlačila vlastnoručne popísané verše vo forme pohľadníc, a dokonca farebne (šéf zúril, vraj sa rýchlo minul toner, ale ja som sa nepriznala). Nevďačné decká sa tvárili, akoby som ich vyfackala. Takže synovi dám asi do škatuľky od snubného prsteňa jednu tabletku guarany – nech sa preberie, v poslednej dobe sa mi zdá nejaký zaspatý. Keby sa ksichtil, poviem mu, že je to nový druh extázy, príšerne drahý... Dcére čo by som ... už viem, niekde v kabelke mám jeden starý 20 ročný rúž, ako nový, keďže sa nemaľujem. Ona sa gebrí ako matrioška, tak jej urobím radosť a dám jej ho. Mužovi venujem análny sex, to ho poteší, žobre o to už roky. Nedávno som bola na kolonoskopii a zistila som, že s trochou algifenu v sebe to zvládnem. A čo so sestrinými deckami? Sú to ešte také krpane ukecané, keď ma prídu na sviatky pozrieť, určite sa pohrnú k stromčeku, či im aj tu Ježiško niečo nenechal. Hádam im venujem ten storočný pohár medu, čo som našla pri vypratovaní komory. Je už poriadne cukornatý, keď z neho obliznú, tak sa im zalepia papuľky, že budú aspoň chvíľu ticho. Sestre a jej mužovi nedám nič, tí budú mať ako darček, že ich niekto obslúži a strčí pred nich tanier žrádla a ešte to po nich aj uprace. Naši sú našťastie už na dôchodku, nie sú veľmi nároční, tí sa potešia, že ich vôbec prídem pozrieť a medzitým pri ich skleróze zabudnú, že sú Vianoce. No ja im to teda pripomínať nebudem! Myslím, že napriek kríze, aj tohto roku budú fakt krásne Vianoce!
P.S.: Podobnosť so skutočnými osobami je absolútne vylúčená!