reklamy

„Kde sa vzalo, tu sa vzalo, na záhrade ráno stálo...,“ ozýva sa mi z rádia z reklamy nežný detský hlások, kým si vykonávam obvyklé ranné činnosti. "Keby radšej stálo čosi iné a a nie na záhrade, ale v posteli, auto máme,“ pomyslím si, kým sa šminkujem a hodím znechutený pohľad do postele, kde ešte sladko spí moja v poslednej dobe nečinná polovička.

Veď ešte nie som celkom na zahodenie, myslím si, spomenúc si na sobotňajší firemný večierok, kde v tanečných kolách stáli všetci muži v mojom rade. Závistlivým kolegyniam som darmo vysvetľovala, že to nie ja, to moja nová šauma... „Určite ma doteraz ohovárajú,“ šomrem si sama pre seba už cestou do práce. Tam už v kancelárii čaká môj šéf a máva mi pred nosom včera odovzdaným projektom. „Výborná práca, detailne spracované, ako to všetko dokážete?“ Chváli ma a ja pyšne odpovedám: „No, možno som sa taká narodila,“ zaklipkám dôkladne namaľovanými mihalnicami, „a možno je to mejbelin...“ Šéf sa spokojne usmeje a vydá nové príkazy. Uf, a toto ako zvládnem? „Nasleduj inštinkt, počúvaj smäd,“ šepká mi môj vnútorný hlas a ja sa spokojná ťuknem do čela. Jasné! Otváram spodnú zásuvku a vyťahujem tajnú zásobu domáceho životabudiča. Jeden log a pokračujem ďalej. Kolegyni, ktorá ustavične kašle, doblba vykrikujem „Robitusin, robitusin,“ až si už sama idem na nervy, ale čo sa patrí, to sa patrí. Pokračujem v náročnom plnení úloh ako taká fidorka, proste keď musíš, tak musíš... V potravinách kúpim šesť kusov hery, a tak dostávam tú peknú škatuľu na keksíky. Vojdúc do obchodu „Všetko po 1 €“ ticho zahreším, takú istú škatuľu tam majú za cenu hery jednej. No nevadí, nie vždy všetko vyjde. Idem domov. Na večeru chystám hríbikovú polievku zo záhradky – je síce z vrecka od magi, ale mala by byť super. Pri pohľade na znechutené výrazy na tvárach mojej rodiny mi dochádza, že reklama je reklama... Hríbiková nemá úspech, ale aspoň hranolky smažené bez oleja v novom tefale idú na odbyt a výraz tvárí sa trochu mení.(Polievku dojedá pes a ten sa netvári...). V duchu hesla z ktorejsi kozmetickej reklamy „buď sama sebou“ úspešne dávam dolu umelé mihalnice, odstraňujem mejkap, skladám si podprsenku, z ktorej vyberiem vypchávky, parochňu odkladám na figurínu, a nežne sa pýtam svojej polovičky:_“Drahý, budeme sa aj milovať?“ „Ale áno,“ znie odpoveď pozorovateľa, „kľudne mi ju podaj...“