A je to tu ...alebo... Pozor na svokru?, Ja žena, Diskusie

naamah,
v prvom rade ti blahozelam a prajem, nech si tehotenstvo krasne uzivas.
Ked som citala tvoj prispevok, chvilami som sa usmievala, prepac. Nie nad tebou, ale nad tvojou svokrou. Aka dirigentka, organizatorka... naamah, ale LEN do tej miery, do akej je to dovolis! To, ze u nej byvate nie je dovod na to, aby riadila tvoj zivot a bude dobre, ak si pravidla striktne vymedzite hned na zaciatku. Ked si sa tam nastahovala, urcite s tym musela suhlasit. Ale musi si byt vedoma, ze si dospela zena so svojimi nazormi, postojmi, ze mas nejaku - verim, ze dobru - vychovu a zvyky, ktore su v niecom urcite odlisne od tych jej. Urcite najdes primerany sposob, akym si vymedzite hranice. Porozpravaj sa aj s muzom, pokus sa bez hnevu, hadok, po dobrom, ale jednoznacne a cim skor.
Drzim ti palce
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

... a urcite to ani svokra az tak zle nemysli.
ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem za radu, uz som sa s nou pokusala hovorit o nasom spoluziti a o tom ako funovat tak, aby bol aj vlk syty aj koza cela a skoncilo to velmi skaredou scenou, kedy mi zacala vykrikovat, ze to je jej dom, jej veci...a dokonca...jej syn...
Moj partner sa nemoze postavit proti nej, lebo by mal peklo na zemi, tak to okomentuje len tym, ze je to medzi nami a my si to mame medzi sebou vyriesit...
Ja sa akurat bojim, ze tieto jej reci a ciny raz presiahnu hranicu a budem na nu velmi velmi zla...
...alebo sa jednoducho zbalim (aj s malymi, ked budu na svete) a odidem za mamou na vychod...no to podla mna nie je riesenie, ale utek pred problemami...
ide o to, ze ja som tu na cudzom teritoriu a ona ma tu berie ako hosta (ktory mimochodom upratuje, perie, zehli atd atd...aj napriek riziku bohuzial, nik iny to tu neurobi)
Neviem aku formu zvolit aby to bolo dobre, aby opat nenastala situacia, ze mi zacne vycitat aj veci, na ktore nema pravo a ktore si len vymysli:(

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nemas moznost to riesit s manzelom podnajmom?
ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

GRATULUJEM NAAMAH

Tvoj partner by mal stat pri tebe a mamicke to dat viditelne na javo a v pokoji vysvetlit, ze ak je vsetko jej co aj je a nie je ochotna sa podelit a prisposobit zmene, pride o syna a aj o vnucatka.
Hrozna predstava, ale casom by ste sa k tomu dopracovali. A to urcite nechce ani jedna strana.

Drzim palce aby ste to rychlo prekonali a uz sa iba tesila na

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

naamah,
to je horsie, ako som si myslela. Kazda situacia ma riesenie. Ako tu uz padlo, co tak skusit podnajom a casom vlastne byvanie? Obavam sa totiz, ze tvoje problemy so svokrou sa nebudu riesit, ale naopak, stupnovat.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

gratulujem k tehotenstvu naamah. a ohladom svokry-myslim, ze staci co napisala Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

DAKUJEM uzijem si to dvojnasobne

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

gratulujem- najma ze ta panbozko obdaril hned dvomi detmi, ale iba jednou svokrou...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

gratulujem aj ja a prajem ti vsetko naj naj... tvoja svokra sa bude pokusat stale sa montovat do coho jej absolutne nic neni, takze ako je uz hore pisane, urcite hranice musia byt aj ked spolu byvate. drzim palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem ci som na svokru dost silna a Dakujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Naamah, skús ešte pozrieť do tohto blogu: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/asertivita

A na tieto linky:
http://casopis.oz-duha.sk/view.php?nazevclanku=asertivita&cisloclanku=2…
http://iapl.sk/cl_as.html
http://pho.wmc.sk/asertivita.html
http://zadanie.sk/seminarna-praca/UNIZA/17590/Asertivita

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem, zacala som to citat, urcite sa z toho vela naucim, obavam sa vsak, ze na tom aby aj hadka bola konstruktivna a nie destruktivna musia byt zucastnene obe strany rovnako. A obavam sa, ze z druhej strany to bude stale o agresivnej komunikacii napriek tomu, ze by som sa aj snazila udrzat rozhovor v neutralnej rovine.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Naamah, aj toto je v tom blogu "Asertivita" preberané .

Nehádž flintu do žita. Problémy sú na to, aby sa riešili a vždy sa nájde nejaké riešenie . Aj keď je pravda, že nie vždy je vyriešenie "na počkanie".

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pre tých, ktorým sa nechce hľadať a preklikávať, sem kopírujem z blogu "Asertivita":

Asertívne sa dá vyjadriť nielen nesúhlas, ale dokonca sa dá druhej strane aj veľmi distingvovane oznámiť, že robí riadnu koninu.

Raz som bola svedkom scény, keď pribehol do kanclíku chlap (v podniku na inom oddelení v pomerne vysokom postavení) rozzúrený do biela, pretože dostal oznámenie, aby vrátil podniku preplatok na diétach. Kričal na kolegyňu tak, až sa okná triasli, že nie z jeho viny bola jeho služobná cesta skrátená oproti pôvodnému plánu. A tak peniaze zo zálohy na diéty, ktoré neminul si uložil na termínovaný vklad. A ten mu končí až za tri mesiace. Potom vraj preplatok vráti. A aby ho kolegyňa dovtedy už neobťažovala.

No, chlapík mal smolu. Kolegyňa bola zdatná nielen v účtovníctve, ale aj vo vnútropodnikových predpisoch, a s milým úsmevom, pokojne a veľmi asertívne pánovi vedúcemu vysvetlila, že je riadne mimo, že zálohu na diéty čerpal na 10 dní a na služobke bol nakoniec 5 dní a preplatok mal vrátiť do pokladne bez vyzvania, a že sa s ním snaží dohodnúť po dobrom, že mohla pokojne dať do mzdovej účtarne pokyn, aby mu peniaze jednoducho strhli z výplaty a to, že je vedúci neznamená, že si môže robiť, čo sa mu zachce a okrem toho je ešte aj korunovaný somár (nepoužila priamo tieto slová, ale bolo viac ako jasné, čo si o jeho počínaní myslí ).

Dievčatá, mala som chuť kolegyni zatlieskať, keď ten upokojený pán vedúci odchádzal s tým, že teda OK, preplatok vráti na druhý deň...

Asertívne správanie nie je o tom, že presvedčím toho druhého o svojej "neotrasiteľnej pravde" - len nie krikom, ale slušne a pokojným tónom.

Vezmime si ten môj príklad s mojou kolegyňou a pánom vedúcim...

Keby bola kolegyňa pasívna:
Odkývala by pánovi vedúcemu všetko, tri mesiace by po ňom nič nechcela a tri mesiace by znášala sankcie od svojej vedúcej, že nemá vyrovnanú jednu zálohu... S najväčšou pravdepodobnosťou by prišla o svoje osobné hodnotenie (t.j. mínus slušná sumička z JEJ výplaty).
ZLE!

Keby bola kolegyňa agresívna:
Nakričala by na pána vedúceho tiež, sťažovala sa u svojej vedúcej, na odboroch, na personálnom - aféééra ako sviňa... Okamžite by poslala na mzdové pokyn, aby pánovi vedúcemu strhli peniaze z výplaty. Keby pán vedúci dostal takú výplatu, spustil by krik znova... A pekná slovná vojna môže pokračovať...
ZLE!

Kolegyna bola asertívna:
Pán vedúci prišiel presvedčený, že on zo svojho postu môže obyčajnej referentke prikázať, aby porušila pracovné postupy. Jeho jednanie bolo vyslovene nesprávne, drzé, arogantné a navyše reval po nej ako tur.
Kolegyňa dokázala s úsmevom a pokojným hlasom pánovi vedúcemu vysvetliť, že ten, kto robí chybu je on, že mohla postupovať inak (jednoducho mu dať peniaze strhnúť z výplaty), že nie je pán sveta, a ani podniku, a už vôbec jej pán.
Asertívne dokázala pána vedúceho jednak upokojiť, jednak sa s ním rozumne dohodnúť. A obaja boli nakoniec s riešením spokojní. Kolegyňa mala na druhý deň vyrovnané zálohy, pán vedúci dostal kompletnú výplatu.

Takže!
Nejde o to, že druhému dokážem milo a s úsmevom natlačiť do hlavy svoju "neotrasiteľnú" pravdu. Ide o to, že sa dvaja slušne dohodnú na niečom, čo vyhovuje obom, hoci začínali debatu každý z úplne protichodného stanoviska.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Samozrejme máš pravdu ,ale preniest to do reality býva niekedy tažšie...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Iste, všetko sa treba učiť - aj asertívne správanie. Ako som napísala vyššie - nie vždy je vyriešenie problému "na počkanie" .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Myslim, ze existuju aj nejake kurzy asertivneho spravania...Nemas aj o tomto informacie?Bola by som velmi vdacna

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pravdaže existujú - stačí pogoogliť. A potom si vybrať podľa toho, kde bývaš, akú máš predstavu o dĺžke kurzu, cene kurzu... atď.

Bez problémov som našla toto:
http://www.website24.sk/544115636439/index.cfm?s=kurz_asertivity
http://kurzy.education.sk/d-2579/trening-asertivity-a-efektivnej-komuni…
http://www.alchymista.net/sk/kurzy-skolenia/126/asertivita-asertivne-te…
http://www.viafit.cz/sluzby/kurz-asertivity-a-zdrave-komunikace/

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Gratulujem! A drzim palceky, nech sa svokra umudri a vyriesite to k obojstrannej spokojnosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este raz dakujem vsetkym Aj ja dufam, ze to vyriesime, aj ked pochybujem, ze len tak sama pochopi Pripajam "fotku":)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..... gratulujem a zelam vam obom tebe aj manzelovi-vlastne 4 vsetko naj...naj,hlavne zdrave babatka snad sa niekomu-svokre pri pohlade na vnucatka konecne aj v hlave rozjasni a olutuje,ze ti tak strpcovala zivot.Uz to bolo povedane skoro vsetko,tak len este dodam,ze vam prajem krasny a spokojny zivot.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem, je uzasne, ked niekto doda silu ist dalej povzbudenim!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

gratulujem k dvom
a k Tvojmu problému...pokiaľ naozaj nehrozí samostatné bývanie, tak určite hneď od začiatku stanoviť hranice, kam až necháš svoku zájsť zasahovať do vašeho života...a od Tvojho muža by som určite čakala, aby sa postavil za svoju ženu a nestrkal hlavu do piesku - je to jeho matka, tak prečo si problémy s ňou máš riešiť výlučne ty??

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem, dakujem , dakujem, dakujem...vsetkym, naozaj
K tomu strkaniu hlavy do piesku, svokra je manipulativny typ cloveka, ktoreho musi kazdy lutovat ked sa mu nieco stane, ale ona na nikoho neberie ohlad...kedze som sa sama presvedcila, ze nestoji za to povedat si pred nou vlastny nazor, lebo to clovek velmi trpko olutuje, tak sa necudujem ani partnerovi, kedze to mal od detstva...Myslim, ze ono si to clovek tak neuvedomuje, ked v tom zije cely zivot a berie to ako normalne.
Manzelstvo svokry a svokra nefungovalo nikdy ako malo, takze partner nemal moznost vidiet niekde vyrovnany vztah, preto sa mnohe veci musime ucit este spolu a trosku dlhsie nam to trva...napr. pusu na dobru noc sme sa ucili 2 roky ale zvladli sme to
Verim, ze raz aj jemu dojde, ze moze slobodne povedat svoj nazor a stat si za nim aj napriek negativnym ohlasom...
A mozno raz budeme byvat aj vo vlastnom

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zo Vám držím palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Gratulujem,Naamah,nosíš pod srdiečkom, to najcennejšie a najdrahšie.Tvojou naj, prioritou je v kľude a pohode donosiť tie najúžastnejšie stvorenia.Bez hádok a kriku. Aj to , ak je doma nekľud a ťažká atmosféra v brušku, detičky preciťujú a veľmi intenzívne. Tvoj partner, by sa mal s matkou, na túto tému vážne porozprávať.Je to jeho mamka, tak v prvom rade to má zariadiť syn.Určiť si pravidlá.Koniec koncov, tak ako budeš ty, mamkou tak aj on sa stane otcom, je v jeho vlastnom záujme aby sa detičkám vodilo dobre.A ak to jeho matka nepochopí a naďalej bude strpčovať život tebe, ale aj bábätkám, potom jej láska aj k nim bude opičia.Prajem Ti všetko dobré , bábätkám veľa pohody a nehy,

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, dakujem...ja sa skor bojim toho, ze jeho mamicka si ich ziska a nakoniec ich zmanipuluje prosti mne...ona pracuje v detskom domove a v tejto cinnosti je naozaj vynimocna

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

naamah,
byvala som u svokry 20 rokov... je to inak skvela zena, len s uplne opacnymi nazormi na vsetko, nez mam ja...

Celkom a uplne najviac ma roky strasilo, ake budu moje deti, ak vyrastaju v prostredi, ktore mne prislo casto nepochopitelne. Vztahy medzi mojim manzelom, jeho matkou a jej rodicmi boli - povedzme - chvilami hooodne napate a ja som mala desne obavy, ze o par rokov sa budu moje deti ku mne spravat presne tak, ako ich otec k svojej matke (povedzme, ze odtazito)...

Ukazalo sa vsak, ze babicka (teda svokra) a vobec vztahy v sirsej rodine, mi boli skor napomocne - deti mali moznost porovnat dva celkom rozdielne pristupy k zivotu a aj ked ako mali s babickou travili hodne casu, su z nich "moje" deti ...

O tom, ze to bolo casto fakt "o nervy", by som mohla pisat romany... ale na druhej strane - myslim, ze prave vdaka dlhodobemu spoluzitiu pod jednou strechou som sa naucila naozaj mnohemu, celkom inak vnimam zivot, ako keby sme od svadby zili samostatne, naucila som sa reagovat pokojnejsie, vidiet veci z viacerych uhlov, hladat skor pre vsetkych prijatelne riesenia, nez len presadzovat "svoju pravdu". A tym, ze svokra podchvilou "nieco mala", nas, ako samostatnu rodinu skor "pevnejsie zomkla", nez rozdelila (coho som sa velmi bala)...

Este vzdy si pamatam, ako velmi mi vadilo, ked mi v tehotenstve podchvilou hovorila, ako sa svojho vnuka nevie dockat a ze by ho najradsej hned zo mna vytiahla a ako ho chcela obliekat do supraviciek, ake sa nosili pred 30 rokmi... nuz, zelam ti vela, vela trpezlivosti a pevne nervy - a pamataj, ze vytacat do biela ta mozu len situacie, ktore ty zatial "nezvladas", inak nikto iny nema moc nad tebou moc, nedokaze zmenit tvoju naladu, ak ty mu to nedovolis...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Naamah, no poviem ti porazilo by ma asi ale dobra vec na tom akurat je ta ze vam bude mat kto na zaciatku pomoct.predstav si ze ste v podnajme alebo mate hypoteku a ked ty prestanes pracovat to je o jeden prijem menej a ked byvate so svokrovcami tak si navzajom pomozete.povedz si ze tato situacia nie je navzdy.a dopredu sa neboj ze tvoje deti budu proti tebe.to by sa stalo len keby si ty na ne nemala dostatocny vplyv.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ajoj, tak ja ti úplne rozumiem, som totiž v podobnej situácii, tiež čakáme bábetko a tiež bohužial ešte bývame so "svokrou" ( tiež nie sme zobratý) Je to hrozné, ja by som úplne zvládala všetko robiť sama, ale ona sa mi do všetkého pchá a správa sa, ako by som bola nemocná, akoby som sa nevedela postarať ani o jej syna čiže o svojho priateľa. On chodí na týždnovky, je vodič kamionu,tak ho treba stále pripraviť, navariť, zabaliť veci a pod. Robím to už 3 roky, od samého začiatku, roky sa oňho vôbec nestarala, a teraz sa správa ako by som to ja nevedela spraviť - to čo ja robím už roky!!!Chodí ma stále kontrolovať, toto si zabalila?? a nezabudni aj toto zabaliť a pod., mňa to úplne vyhadzuje z miery ale ona si to neuvedomuje....
100 krát som jej povedala že naše veci vyperem ja, lebo to čo ona robí to nie je pranie, ale skôr špinenie, ona nepozná rozdiel medzi bielim a farebným, všetko dáva dokopy a ja mám potom biele veci ružové alebo žlté a pod. Nadarmo som jej povedala 100 krát že to vyperem ja, vojde do našej izby ked nie som doma, pozbiera naše šaty a dá ich do pračky - všetko dokopy a ja ked dojdem domov chytám nervy...
A toto je len štipka toho čo mi stále robí a ako my vie pokaziť všetky dni....
Len dúfam že to už nebude dlhu, a robíme na dome, tak verím že kým príde bábo už ho donesem do domu, kde budeme len my dvaja - či trajaale hlavne aby tam ona nebola a myslím že zamknem všetky dvere, nieže sa náhodov dostane donútra