Po 14 rokoch pohodového manželstva mám v zálohe veľa vecí, ktoré dodržiavam, a viem, že robím dobre. Ale na začiatok len niečo:
1. Nikdy manžela neponižujem. Ani v súkromí a už vonkoncom nie pred inými.
2. Neposmievam sa, že hovorí „marťanskou rečou“, napr. „...to nemôžeš pochopiť, lebo si muž!“
3. Netvárim sa, že ho nepotrebujem, že si vystačím sama. Viem si vymeniť žiarovku aj sama. Ale
pokiaľ je doma a má čas, poprosím ho, aby to urobil on. A poviem mu, aké je fajn, že mi to má
kto urobiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá, toľko nešťastia a nespravodlivosti v manželstve na tejto stránke v poslednej dobe vyplávalo von, až to bolí. Človeku srdce stíska, keď vidí, ako sa dvaja ľudia, ktorí sa do seba pre NIEČO zamilovali, sa od seba pre NIEČO odcudzili.Vzťah, manželstvo, spolužitie...je to vždy o dvoch ľuďoch. O mužovi a žene. Často títo dvaja chcú to isté, ale každý ide na to iným spôsobom. Ak sa nedokážu stretnúť v jednom bode, v strede, je zle.
Často sa hovorí, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Nemám veľmi rada tento výrok, ale keď už - neznamená to, že si nemôžu porozumieť! Ale treba sa naučiť reč toho druhého. Slovník, učebnicu alebo návod nenájdete nikde a na každého platí niečo iné, ale sú isté hranice, ktoré by sa prekročiť nemali. Sú isté pravidlá či zásady, ktoré je dobré držať si v hlave a vedieť o nich.
Skúsme dať dokopy čosi, čo by mohlo mať podobu „Zbierky pravidiel lásky“. Nikto nemá patent na rozum a nikto nám nedá záruku, že keď budeš dodržiavať to či ono, bude to dobré.. Ale keď každá prispeje svojou troškou, svojim pravidlom-čo sa týka lásky, ktoré nikdy neporušila, alebo situáciou, ktorú zvládla ukážkovo (ako keď sme si radili, ako deti naučiť upratovať), možno niekomu pomôžeme, možno zbadáme, kde robíme chybu...a možno sa aj pobavíme.
Tak čo, pomôžete mi, alebo ma v tom necháte samu?