No - toto s mojou fešn švajci guru riešime podchvíľou - že jaký ja som farebný typ. Došli sme k studenému typu a za pomoci kaderníčky presviedčame moje vlasy, že niekde tam ten studený odtieň bude a to, že roky som bola kvázi zrzka, resp. všetky teplé odtiene, tak že to bol omyl. Vrátila som sa niekde k pôvodnej farbe od Boha jak sa hovorí a od toho sa teda preorientováva celý môj šatník.
Kamarátka raz zdieľala myšlienku, že v móde vlastne by nemalo ísť o vytvorenie štýlu obliekania, ale je to o tom zladiť oblečenie so životným štýlom. A pravdu mala tá múdra žena, ktorá to povedala. Môžu sa mi páčiť lodičky a kostýmček, alebo boho štýl alebo neviem čo ... to som proste neni ja, lebo to nemám kde nosiť ... nežijem tým. Takto ja nakupujem. Pekný suknička, blúzočka, tepláky? No mám to kde dať? NIE! Tak to ostane v predajni.
Strihy som si tiež musela vydyskutovať. V výstrih mi nejde - nemám čo do neho. Zato milujem taký ten ku krku a holé ramená, na chrbte strihaný cez lopatky. Rukávy nejak neriešim, ale niektoré strihy trička nemusím.
Naučila som sa recyklovať to, čo mám. Keď mi duša zaškemrala teraz koncom leta po niečom novom do šatníku, tak som ustrihla 7/8 nohavice u kolien a mám krátke "nové" kúsky.
Ale zas - nakupujem hodne cez net - a naučila som sa tiež posielať veci naspäť ak nesadnú.
A došla som až tak ďaleko, že som posielala naspäť do Anglicka a Nemecka. Aj pri poštovnom, furt som menej stratová ako keby to kupujem na Slovensku resp. si nechám vec, čo mi nesadla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem, oblasti, kde mám veľké rezervy, možnosti, v ktorých by som sa chcela, mohla posúvať, zdokonaľovať je vééľmi veľa. Na začiatok sa učím takú triviálnu vec ako sa obliekať primerane farebnému typu, postave, kombinovať oblečenie ale predovšetkým ako (ne)nakupovať.
Párkrát sme tu rozoberali minimalizmus v šatníku, z dôvodu ekológie, nehromadenia, ale aj znižovania nadpostreby, nepodporovania zneužívania lacnej pracovnej sily v Ázii ... Čo nenosíme, nemali sme na sebe aspoň rok, max dva, treba posunúť kámoške, charite ... Áno však múdre sme mnohé. Už som tak spravila zopárkrát a vôbec nerozumiem tomu, prečo, stále pri pohľade do skrine, na mňa hľadí zopár dosť kúskov, s ktorými moja duša nie je v úplnom súznení.
Základný problém, okrem toho, že asi nemám dokonalý vkus, oko, cit, postavu, čas, zvyšné peniaze .... robím zrejme pri nakupovaní blbé rozhodnutia. Lebo, sa nechám ukecať voľajakým reklamným emailom, blbým spontánnym impulzom ..., jej toto je pekné ..., len nie na mne, alebo však to nestojí veľa ..., nemá to celkom správny strih, ale však nevadí, potrebujem voľačo takejto farby ... Alebo nájdem niečo čo sa mi páči, len jedno číslo je veľké, druhé malé a potom na to doma kukám, že je to buď tesnejšie, abo veľké ... Občas sa aj zíde, ak náhodou schudnem, alebo sa vrátim k svojej max váhe.
A samozrejme, na sebe sa šetrí najlepšie, však sú dôležitejšie výdaje, aj keď som sa už naučila, že občas treba kupiť kvalitnejší a drahší kúsok, ale musí sedieť stopercetne .....
Ako učím sa za pochodu, zo stratami
, ale už dominujú v moje skrini zväčša veci tmavomodré, vínovo či javorové červené ...Už len doladiť, že potrebujem k svoje postave (krásne a sladké jablčko) výstrih, ideálne gumičku v zníženom páse pri tričkách, neodhaľovať veľmi ramená pri krátkom rukáve
, 3/4 rukáv, vraj tiež nie je lichotiaci .... Vzory radšej nie ...., keď tak s citom, menšie ...
Aj tak najdôlečitejšie zo všetkého je byť spokojná sama so sebou, v peknom priateľskom vzťahu

, s úsmevom .... Však raz. 
No, ale čo som sa ja posledný mesiac podučila a prečo to tu vlastne píšem ... Naučila som sa konečne vrátiť veci, s ktorými nie som spokojná. A dokonca som schopná zabaliť balíček, dotrepať sa na poštu a poslať tovar späť pri nákupe cez internet. Ja vieme objavila som Ameriku, ale zistila som že to ide. Ako áno na poštovnom preplatím, ale vždy lepšie ako má zas na mňa zo skrine smutne hľadieť, voľačo s čím nie som stotožnená ... Asi najviac ma dostal vlastný nepríjemný pocit, ktorý ani neviem pomenovať, a potom prišiel taký oslobodzujúci, keď som sa rozhodla to poslať spať. ...
PS: A tému plaviek nemám stále ukončenú

, ale učím sa stále.
Ja plavky, asi to nebude láska na prvý pohľad.
Dievčatá, ako ste na tom vy? Máte vkus? Ja viem blbá otázka, ale ono to nie je úplne prirodzené a tých odtieňov je viac .... Poznáte farby a strihy, ktoré lichotia vašej pleti, postave? Viete nakupovať tie správne kúsky? Či aj vám sa stane, že doma nadávate, prečo ste to vlastne kúpili? Je pre vás samozrejmé vrátiť to, s čím nie ste stotožnené, samozrejme , ak na to prídete včas?