Stále sa učím (ne)nakupovať

Ja viem, oblasti, kde mám veľké rezervy, možnosti, v ktorých by som sa chcela, mohla posúvať, zdokonaľovať je vééľmi veľa.  Na začiatok sa učím takú triviálnu vec ako sa obliekať primerane farebnému typu, postave, kombinovať oblečenie ale predovšetkým ako (ne)nakupovať. Hambím sa

Párkrát sme tu rozoberali minimalizmus v šatníku, z dôvodu ekológie, nehromadenia, ale aj znižovania nadpostreby, nepodporovania zneužívania lacnej pracovnej sily v Ázii ... Čo nenosíme, nemali sme na sebe aspoň rok, max dva, treba posunúť kámoške, charite ... Áno však múdre sme mnohé. Už som tak spravila zopárkrát a vôbec nerozumiem tomu, prečo, stále pri pohľade do skrine, na mňa hľadí zopár dosť kúskov, s ktorými moja duša nie je v úplnom súznení.

Základný problém, okrem toho, že asi nemám dokonalý vkus, oko, cit, postavu, čas, zvyšné peniaze .... robím zrejme pri nakupovaní blbé rozhodnutia. Lebo, sa nechám ukecať voľajakým reklamným emailom, blbým spontánnym impulzom ..., jej toto je pekné ..., len nie na mne, alebo však to nestojí veľa ..., nemá to celkom správny strih, ale však nevadí, potrebujem voľačo takejto farby ... Alebo nájdem niečo čo sa mi páči, len jedno číslo je veľké, druhé malé a potom na to doma kukám, že je to buď tesnejšie, abo veľké ... Občas sa aj zíde, ak náhodou schudnem, alebo sa vrátim k svojej max váhe. Hambím saA samozrejme, na sebe sa šetrí najlepšie, však sú dôležitejšie výdaje, aj keď som sa už naučila, že občas treba kupiť kvalitnejší a drahší kúsok, ale musí sedieť stopercetne .....Hambím sa

Ako učím sa za pochodu, zo stratami Hambím sa, ale  už dominujú v moje skrini zväčša veci tmavomodré, vínovo či javorové červené ...Už len doladiť, že potrebujem k svoje postave (krásne a sladké jablčko) výstrih, ideálne gumičku v zníženom páse pri tričkách, neodhaľovať veľmi ramená pri krátkom rukáveHambím sa, 3/4 rukáv, vraj tiež nie je lichotiaci  .... Vzory radšej nie ...., keď tak s citom, menšie ...

Aj tak najdôlečitejšie zo všetkého je byť spokojná sama so sebou, v peknom priateľskom vzťahu Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe, s úsmevom .... Však raz. Úsmev

No, ale čo som sa ja posledný mesiac podučila  a prečo to tu vlastne píšem ... Naučila som sa konečne vrátiť veci, s ktorými nie som spokojná. A dokonca som schopná zabaliť balíček, dotrepať sa na poštu a poslať tovar späť pri nákupe cez internet. Ja vieme objavila som Ameriku, ale zistila som že to ide. Ako áno na poštovnom preplatím, ale vždy lepšie ako má zas na mňa zo skrine smutne hľadieť, voľačo s čím nie som stotožnená ... Asi najviac ma dostal vlastný nepríjemný pocit, ktorý ani neviem pomenovať, a potom prišiel taký oslobodzujúci, keď som sa rozhodla to poslať spať. ...

PS: A tému plaviek  nemám stále ukončenú Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe, ale učím sa stále.Hambím sa Ja  plavky, asi to nebude láska na prvý pohľad.

Dievčatá, ako ste na tom vy? Máte vkus? Ja viem blbá otázka, ale ono to nie je úplne prirodzené a tých odtieňov je viac .... Poznáte farby a strihy, ktoré lichotia vašej pleti, postave? Viete nakupovať tie správne kúsky? Či aj vám sa stane, že doma nadávate, prečo ste to vlastne kúpili? Je pre vás samozrejmé vrátiť to, s čím nie ste stotožnené, samozrejme , ak na to prídete včas?

Diskusie Naničmama.sk: 

No - toto s mojou fešn švajci guru riešime podchvíľou - že jaký ja som farebný typ. Došli sme k studenému typu a za pomoci kaderníčky presviedčame moje vlasy, že niekde tam ten studený odtieň bude a to, že roky som bola kvázi zrzka, resp. všetky teplé odtiene, tak že to bol omyl. Vrátila som sa niekde k pôvodnej farbe od Boha jak sa hovorí a od toho sa teda preorientováva celý môj šatník.

Kamarátka raz zdieľala myšlienku, že v móde vlastne by nemalo ísť o vytvorenie štýlu obliekania, ale je to o tom zladiť oblečenie so životným štýlom. A pravdu mala tá múdra žena, ktorá to povedala. Môžu sa mi páčiť lodičky a kostýmček, alebo boho štýl alebo neviem čo ... to som proste neni ja, lebo to nemám kde nosiť ... nežijem tým. Takto ja nakupujem. Pekný suknička, blúzočka, tepláky? No mám to kde dať? NIE! Tak to ostane v predajni.

Strihy som si tiež musela vydyskutovať. V výstrih mi nejde - nemám čo do neho. Zato milujem taký ten ku krku a holé ramená, na chrbte strihaný cez lopatky. Rukávy nejak neriešim, ale niektoré strihy trička nemusím. Chichocem sa

Naučila som sa recyklovať to, čo mám. Keď mi duša zaškemrala teraz koncom leta po niečom novom do šatníku, tak som ustrihla 7/8 nohavice u kolien a mám krátke "nové" kúsky. Chichocem sa 

Ale zas - nakupujem hodne cez net - a naučila som sa tiež posielať veci naspäť ak nesadnú.

A došla som až tak ďaleko, že som posielala naspäť do Anglicka a Nemecka. Aj pri poštovnom, furt som menej stratová ako keby to kupujem na Slovensku resp. si nechám vec, čo mi nesadla.Mrkám

Však toto, aký štýl? Kým som ja pochopila, ze košele nie sú pre mňa, nepomôže ani kvalitný strih, farby, na moju postavu nie su, aj keď asi na pobehovanie, skola, obchod, domov by stacili. K etno ma to stale veľmi laka, take v style vila, ci vedma z lesa... len tam este zdaleka neni som, a ide mi k tomu skor volajaka etericka postava, cela ja.. ;) A tak koncim pri lezernom, elegantno sportovom style....? Na nakupovanie zo zahranicia som este nenabrala odvahu, to chce nejaku standardnejsiu postavu, zatial sa celkom trapim pri nakupovani na nete z Sk.
Plne suhlasim s Balalajkou, treba sa prispôsobiť životnému štýlu. Ked som pracovala v takom office, kde bol len piatok casual, sa v mojom šatníku nachádzalo veľa kostimcekov , bluziek, nohavíc Prevladala farba čierna, tmavo modra,bordo cervena..Potom som začala pracovat v office kde sa každý obliekal ako chcel, žiadne obmedzenie, ja som pokračovala v mojom štýle, čo sa veľmi nepáčilo mojim kolegyniam, po čase som sa začala prisposovat k ich stylu,. Len jednu vec nie , neznášam botasky v práci, som toho názoru, že patria do gym, k športu, čo tu veľa ľudí nepozná. Obuvaju ich vsade.Teraz som viacej presedla na športový štýl, teda viacej jeans , kosele, tricka a, sportove bundy. Zdá sa my , že čím som staršia tak môj šatník je viacej pestrý ako za mlada.

Súhlasím, ja som tiež v 40 prišla na to že konečne aj viem nosiť a nie len obdivovať na iných veci farebnejšie a aj kvetované či iné. Botasky taktiež neuznávam ako pracovnú obuv v kancelárií.

Ja mám teraz iný problém - znovu chodím do sekača ale ja nemám nervy na skúšanie a to v žiadnom obchode a tak mi pribudajú veci menšie - väčšie sedia staršej, menšie by sedeli mladšej ale ona ma iný štýl. Ked je výpredaj nevymieňajú a po pravde ja  viac zaplatím za cestovné ako ta vec stala, takže tričko som hned použila na handru,horšie je to z nohavicami. Teraz som to súrne potrebovala ako zomrela mama odrazu som nemala čo nosiť - po pravde vtedy som nosila smútok dlho a potom som čierne naozaj nemusela a teda posunula preč. Minule mi bola zima a tak som si kúpila dva čierne svetríky za 3 eura to starej žene stačí k radosti, obidva sú veľmi nositeľné - konečne.

Ja si teraz uvedomujem, že som hodne vecí prestala kupovať na seba a vlastne ten šatník som nejak rapídne dlho nezmenila. Mám tam kúsky 5 ročné, ktoré by som podľa rád mala vyhodiť, mala som možno raz za rok ... napr. niektoré šaty tam číhajú na služobné cesty (modré dlhý rukáv) a keď je zrovna teplo na ne, tak tam číhať budú zas do ďalšej vhodnej klimatickéj a pracovnej príležitosti Chichocem sa. Našťastie už dva roky držím váhu a formu postavy, tak je to furt o tom istom.

Tenisky do roboty ... no ja v teniskách behám, venčím psa, do gymu mám extra - tie inde nenosím, nechcú sa mi furt čistiť podrážky. Dokonca na väčšie prechádzky mám úplne iné boty - investovala som pred koľkými Kami sme boli rokmi v Rakúsku spolu? 7mimi? Veľký úsmev ... a topánočky furt jak nové. Áno ... tie nosím ja na MTB keď idem. Takže podobne ako Pepka - tenisky sú na šport. Aj keď ... jedny N*ky zdedené po decku mi ostali a tie sú krásne biele, tie mám pomaly jako "kostelné", strihovo sú úzke ... nie je to športová obuv, sú vychádzkové. Tie sem tam (čítaj 2* do roka) aj do roboty dám.

Mne sa podarilo dostať do štádia, keď kupujem len presne to, čo chcem. Na oblečenie myslím. A tak som sa rozhodla, že nová blúzka. Presne takú som objavila u nás v tes.u. Ale v mojom čísle iná farba. To, čo som chcela iba menšie alebo väčšie. Tak som sa vybrala zháňat túto konkrétnu blúzku. V okruhu asi 40 km som našla ďalšie 4 rovnaké obchody. A aj som ich prešla ÚsmevÚsmev Blúzku v správnom čísle nemali, tak som si povedala, že to tak malo byť, na oslavu som si dala niečo zo skrine. A vytešovala som, že som ušetrila.  Až do momentu, keď som si uvedomila, koľko km som najazdila v aute PohodaPohoda

No, nie je to s tým šetrením také jednoduché. Ale aspoň mi v skrini nepribudol ďalší kúsok.

Ty najazdíš kilometre, ja miniem na poštovnom, ale teoreticky šetríme. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

No však práve Veľký úsmevVeľký úsmev

Uvedomila som si, že ešte stále z času na čas potrebujem ruch veľkomesta. Tak som si ho dopriala :)

 

Tu to s tými botaskami naozaj preháňajú, ale v office je zakázané ich obuvat. Kamarátka, ktorá robi v office na Manhattan, my povedala ,vela žien, ktore pracuju v office majú lodičky pod stolom, aby sa mohli prezuvat. Ťažko je behať po uliciach vo vysokých topánkach. Snažím sa nekupovat super moderné, lebo super móda sa rýchlo mení. Stredná cesta najlepšia, dlhšie vydrží .
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.