Ako ďalej?, Ona a on, Diskusie

ahoj, stislo mi srdiečko keď som si to všetko prečítala.Ale nepíšeš či aj pracuješ. Ja som sama celý týždeň s dvoma deťmi, budúci manžel je Čech a aj tam pracuje. Vidíme sa as tri dni v týždni a ja som tomu celkom rada. Cez týždeň mám prácu ktorá ma napĺňa a dve deti ktorým sa musím venovať. Celý ten týždeň mi ubehne tak rýchlo že už je tu víkend a som s priateľom . Skús sa venovať aj sebe, urobiť si aj čas na seba, mať svoje záľuby a koníčky. Prestaň sa spoliehať na muža.
Urobila si presne takú chybu ako ja v prvom manželstve. Nestopla si to hneď v počiatku, nedala si jasne manželovi najavo svoju nevôľu.
Skús sa s ním porozprávať, dôverne a súkromne,jasne mu svysvetli aká si sama na všetko. Zrejme to nevidí, ale nie výčitkami ale kľudne. Držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dik za odpoved, Ano pracujem, v statnej organizacii, chcela by som inu pracu, mam vysoku a pracu podpriemernu, ale na druhej strane si hovorim, ze si odrobim co potrebujem a idem domov a mam cas na deti. Na materskej som chcela podnikať (multilevel marketing) ale mala som vycitky svedomia kvoli detom, a tazko sa mi dohadovalo s muzom, ze potrebujem aby prisiel domov skôr a ja mohla odist. Tak som to vzdala a tesim sa o 15 rokov, ze snád to vyjde potom.
Chcela som sa s nim aj rozpravat. Ale on ma nechape, alebo skôr povie, ze nevie co ma na to povedat. a debata je skoncena. A ked z neho nieco vylezie tak mam pocit ze som si na vine sama.
Snazim si najst aj cas na seba, chodim cvicit aspon 2 x do týzdna, aleto musim mat odrobene hodiny do tyzdna lebo v praci nam to prisne sleduju. A niekedy to nevychádza, najmä ked ma muž nemôže odviezť do práce.
Ja som už dávno zistila, že sa na neho absolútne nedá spoľahnúť, a najnovšie ma trénuje šoférovať na našom aute, lebo vodičak mám od 18, ale nejazdila som. Ak už budem šoférovať sama, tak už budem absolútne nezávislá od neho. Ale čo je to potom za život, keď ho vlastne pre život nepotrebujem?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale rada ho určite máš,je pravda že v každom manželstve prichádza postupom času k stereotypu a partner/partnerka/ked si je istý/istá/tým čo má doma prestáva "bojovat"-snažit sa o priazen toho druhého.Neustále treba pracovat na manželstve a sem tam si vypadnút z domu,človek sa odreaguje a príde aj na iné myšlienky.My zvykneme s kamarátkami tak raz za 3-4 mesiace sa ist vybláznit na zábavu,disko.A aj ked už všetky máme okolo tridsiatky,užívame si a dobre nám to padne...A aj ked ja osobne nemám tendenciu chodievat často bez muža,ked nechce/hovorí že už sa tam necíti dobre/idem aj bez neho a pohoda...A nemysli si že iba tvoj muž ti nepomáha v domácnosti,takých je viac.Ten môj sa tiež nejde pretrhnút...ale kedže máme iba jedno dieta dá sa to zvládnut/aj ked naozaj väčšina vecí je na mojich pleciach/...Určite ale tých našich mužíkoch milujeme aj ked to nie je vždy prechádzka ružovou záhradou...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale ty ho pre život potrebuješ.Už len to že chodí vobec domov, pracuje a zarába , čím vám zabezpečuje určitý životný štandard. Ja viem je to frustrujúce že si samna. Ale ver mi že bez neho by ti bolo ešte horšie. Skús si prečítař knihy z radu Mars a Venuša a pochopíš že muži sú iní ako my. Mne to veľmi pomohlo pri druhom partnerovi a naučila som sa od neho dostať to čo chcem, ale tak aby si myslel že to vlastne on na to prišiel. Muži myslia inak ako my, menej emotívne a omnoho viac racionálne. Možno muž si myslí že je všetko oK, veď zarába, nechodí za ženami,pracuje. Preto ti nerozumie čo po ňom chceš.
Intenzita citového života postupne s vekom manželstva klesá ale to je prirodzené a človek to musí vziať ako fakt.
Ja svojho partnera milujem, ale tiež som zobrala do úvahy veci pri ktorých ho jednoducho nezmením.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

žužulienka,staré porekadlo-s čertom zle,bez čerta ešte horšie.To, že s manželom vôbec nie si a trápi ta to,viem úplne pochopit.Môj muž robí každý deň tiež do večera,ale aj,,VIKENDY,,!Takže viem o čom píšeš!Ale na rozdiel od tvojho,je velmi pozorný-ak je náhodou doma,tak mu nerobí problém umyt riad,povysávat a kludne aj umyt okná!Skrátka všetky ,,ženské práce,, a to sám od seba mi pomáha ALE,tiež je tam to ALE!!!Tiež mám svoje trápenie,len zasa iné!!! žužulienka,skús mu vysvetlit všetko čo ta trápi a ak je rozumný, tak pochopí.Povedz že ho miluješ,ale ak sa nezmení a neurobí pre to niečo,že sa to môže zvrtnút!No a to by si nerada a myslím, že ani on by to nechcel!!!Držím palce aby si bola štastná

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A neskúšala si nahodiť nejaký rozhovor z rodičmi v škôlke??? Tak sa to niekedy začína.
Inak u nás to je podobné, len s tým že mám jedno dieťa a bývame zo svokrou.Možno si povieš však je o malú postarané. Je no z babkinej strany lebo keď nedajbože mužovi nadhodím, že by mohol byť chvíľku z malou pokiaľ ja niečo spravím tak mi niekedy povie: ... však je tu babka ja idem robiť von.
Chlapi niekedy zabúdajú, že ich potrebujeme nielen mi ale aj ich deti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ako by si o nás písala... Ale s tým rozdielom, že sme spolu len niečo cez dva roky, čiže sa ešte trošilinku snaží, ale dakedy mám veľmi podobné pocity. Hlavne, keď mi vyrazí dych jedovatou poznámkou typu: ako to, že si mi od piatku neoprala gate do roboty? Asi preto, že som v sobotu aj nedeľu bola v práci od 8:15 do 21:15... Ach jaj.

Len tak teoreticky tuším, že by mohla pomôcť komunikácia: keď nepovieš, čo ťa trápi, on si myšlienky neprečíta. Ale ja doma aj "vyprávam"... ale zrejme do vetra. Drahý rád o sebe tvrdí, že je dobrý poslucháč, lenže čoraz častejšie mám pocit, že jeho poslucháčstvo spočíva v totálnom vypnutí uší a automaticky má nastavenú "odpoveď v neprítomnosti", akurát, že fyzicky je prítomný a odpoveĎ automaticky vychádza z jeho úst...

Tak som sa aj ja posťažovala... A nijakú prevratnú myšlienku nepriniesla.

Skús si presadiť aspoň nedeľu ako rodinný deň. A svokrovci hádam nebudú prerábať večne, nie? Alebo choď aj ty s deťmi a "pomáhajte" ocinovi na stavbe. Aspoň zametať, malý môže podávať kľúče, šrobováky, vŕtačku... My tak občas chodíme na našu stavbu zavadzať. Ale s dvojročným drobčekom je to dosť o dušu... Zaveďte nejakú spoločnú aktivitu. V zime je to s deťúchmi horšie... S mojimi rodičmi sme v nedeľu kedysi dávno chodievali na túry. Bolo to super. Dačo také by som zaviedla, keď bude krpček trochu väčší. Alebo choďte aspoň púšťať šarkana. Alebo na obed do reštaurácie a cestou odtiaľ sa zastavte niekde, čo detičky nadchne. Detský kútik - preliezky, plaváreň, bowling... Ty vieš, čo vaše dietky zbožňujú. Takto intenzívne môžete stráviť len tri-štyri hoďky, to ho snáď nezabije, aby si vyčlenil pre vás a budete spokojnejší hádam všetci...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahojte, po dlhom čase som sem nakukla a neuveríte, dnes som v úplne inej nálade, ako ked som toto všetko písala. V ten víkend ked bol muž v Čechách tak ma prekvapil návratom v nedeľu ráno domov a potom bol s nami celú nedeľu. Nebola som sice schopná sa s ním rozprávať o probléme, ale aspoň som sa ticho tešila, že je doma.
Potom bol týždeň keď sme sa chystali na predlžený víkend v zahraničí s jeho kolegovcami, už v stredu som si dala záväzok že si to s ním urovnám, hoci mi to nešlo, stále mi bolo do plaču, a trápila som sa (brokenheart) .
Zo štvrtka na piatok sme cestovali a po príchode na hotel sme mali chvíľu čas, rozhodli sme si dať spoločnu vaňu a ja som pomaly začala zo seba súkať nejaké vety, čo ma trápi a tak. Napodiv som sa nerozplakala, a manžel ma vypočul. TAk veľmi sa mi uľavilo! Opať som schopná mu povedať že ho veľmi ľubim, že mi chýba ked je preč, už som sa bála, že mu to nikdy nepoviem. Dohodli sme sa na nejakých pravidlách hlavne na tom počítači aby ho nezapínal, ked su deti ešte hore.
Ten víkend bez detí a len s manželom som si užila, bolo to lepšie ako medové týždne. Mám pocit že aj manžel trochu dostal nápad ako byť s nami viac. A určite mi pomohlo, že som sa mohla sem prísť vyrozprávať z trápenia a teraz že sa teším.