Ako na deti?

Tanka, ja deti sice nemam, ale vybavujem si ako sme museli doma fungovat traja surodenci a aj to, ze ja ako najmladsia som to mala najjednoduchsie, starsi mi uz vyslapali cesticku a aj rodicia boli skusenejsi.. ale myslim si, ze od nich neocakavas zas tak moc..a myslim si, ze ked treba zdvihnut hlas, ci ukazat trosku autoritu, tak sa predsa nic nedeje, snaz sa netrapit kvoli tomu.. paci sa mi, ze ich chces a ucis vazit si veci, ze nie su zadarmo, lebo ja som z 3 deti a vidim veci inac ako moj priatel, ktory je jedinacik a nikto mu nikdy nic neodoprel.. a ver mi, ze velakrat to na vztahu vidiet, ze sme boli vychovavani kazdy inac.. Ja by som mozno vyskusala na deti s myslienkou, ze tak ako mamina a tatino chodia do prace a zarabaju korunky na vsetky hracky, jedlo a byvanie, musia si teda plnit povinnosti, lebo by korunky neboli a nic by sa nedalo kupit, tak si musia plnit deti povinnosti, teda skola (to je ako praca), jedlo (to je ako moznost si nieco dobre kupit za splnenie povinnosti) a byvanie (maminka perie a zehli a vari, tak oni si splnia odlozenie veci) Skus na nich ist tymto porovnanim a opytat sa ich, ze keby maminka, teda ty, prestala varit, prat a zehlit a nesla by do prace a tym padom by neboli korunky (zacala by sa chovat teda nezodpovedne k svojim povinnostiam ako deti), ci by mali z toho radost, ze nemaju navarene, ze nemaju upratane, ze nemaju ciste veci a ze sa nebude chodit na maskarny ples, ci do kina na rozpravku, ci... skus... deti su rozumne, len sa im obcas nechce (ved ani nam sa nechcelo, priznajme si) a ak nepomoze, vezmi si v praci tyzden dovolenku, prestan prat a zehlit, nevar.. proste vyhlas strajk.. mozno sa trosku "zlaknu" a bude to mat dlhodobejsi ucinok

tanka ja som vychovavala jedinacika tak mi je tazko radit ako na tri deticky..matka musi byt naozaj diplomat aby neukrivdila ani jednemu...ale clovek ked sa nastve nehladi viny-neviny v hneve pouzije mnozne cislo... ja som z dcerou nemala dake zvlast problémy v podstate to bolo take normalne decko keby sme s jej biologickym mali rovnaky nazor na vychovu mohlo to byt este lepsie ked hodnotim urcite obdobie tak mala take stavy ako ofucanie sa dupanie nohami alebo sranda hundrala si popod nos to mi bolo vzdy smiesne neskorsie som bola asi tak 100x denne trapna a vlastne vsetko bolo trapne a teraz je to pockaj...tiez asi tak 100x denne ale aj u mna naucila som sa od nej ked odo mna nieco chce tiez je to POCKAJ toho pockaja je plny byt no tak cakame obe uvidime do kedy ..ale pstttt nieco prezradim zacal k nam chodit mladenec a asi sa nam zvaznieva lebo sa samo od seba vari,riadi a aj umyva riad...pred vcerom on navaril puding a ona granadir...tak som plna ocakavania co s toho bude

Ahoj Tanka
Ja mám dve deti 12 a 9 ročných synov.
Tiež som bola snimi sama skoro celý život ale to vysvetlovať teraz nebudem.
Čo som ako prvé dosiahla že by sa mi medzi sebou nemlátili. Píšem doslova mlátili lebo keď som bola u kamošky a videla ako sa jej deti bijú to bolo ako gladiatorske zápasy. Dosiahla som to len vysvetlovaním , že máme len jeden druhého a že teraz sme rodina a keď niekoho stratíme naše srdcia budú prázdne a už nebudeme rodina budeme už len dvaja, lebo bez tretieho už nieje rodina.Preto sa musíme ľubiť a dávať si na javo že patríme k sebe. Musím ti povedať že to zabralo a keď majú problém medzi sebou riešime ho vždy pri večeri.
Niekde som čítala ako je dobre keď rodina aspoň raz za deň je spolu dlho som tomu neverila ale je to fakt veľmi dobré pre celú rodinu. Ja to riešim formou večere. Pri nej si vždy povieme čo sa stalo za deň aj sa nasmejeme a keď je nám ťažko tak aj poplačeme, tam si vždy povieme kolko máme penazí a čo si môžme dovoliť kúpiť. Potom keď niečo dostanú vedia že sme na to šetrili a vidím že im to fakt dlho vydrží, nehovorím že niekedy stým nenarábajú neohrabane ale keď ich napomeniem vedia čo to znamená.
Napriklad dlho som ich nemohla naučiť upratať si topánky a hlavne rozväzovať šnúrky tak som dala navrh že komu od teraz najdem neupratané topánky alebo nerozviazané šnúrky bude všetkým čistiť topánky a upratovať predsieň až kým on nenajde niekoho iného kto si nerozviazal alebo neupratal obuv, ver že to funguje už týždeň som to ja stále ich nemôžem pristihnúť.
A čo sa týka upratovania ráno im dám na ladničku čo treba spraviť a majú to menovite na každého, ak sa vrátim z práce a nieje to urobené upraceme to spolu ale s tým že im pri večeri poviem ako ma to trápi že také veľké deti mi nevedia pomôcť, že je mi smutno z toho v duši a že dúfam že je rozumný a že už sa to nestane.
a ešte niečo dôležité nikdy od detí nečakaj že to bude na sto percent a deti treba chváliť za všetko čo sa pochváliť dá .
U nás to funguje. Ak si ztoho niečo vyberieš budem rada a prajem nech najdeš správny spôsob ako vám bude dobre všetkým trom.

miciatko to je krásne
tanka podla toho co pises, by si si zasluzila oddych...oni vidia, ze si nie v pohode, tak sa ti to na nich odraza. netlac tak na nich a vymysli ako sa povenovat sebe (som mudra, ale kym som nebyvala u rodicov ale sama, tiez som s tym mala problem) fakt je ale ten, ze ked budes mat viac casu pre seba a menej na nich robit tlak vselico sa zmeni samo...tiez upratujeme s malymi tazko a to mam 8 r. dievca a 6r chlapca. vedia si upratat, ale kolko razy len preto, aby si ziskali pozornost nechaju bordel a skusaju co ja na to... To je ale normalny vyvoj!!! sak to nie su roboti! su to decka a ich uloha je SPOZNAVAŤ!!! napriklad aj hranice odkial pokial a ako sa dospely v urcitej situacii zachova. su este maly, maju na to narok robit somarina a nech skusaju radsej teraz ako by si to mali vynahradzat neskor. su zive vesele zdrave sikovne...kazdy vek ma svoje...treba aby si tym presli...mne sa nepacia deti co posluchaju na slovo -myslim stale...to taka drezura a je tam potlacena osobnost...to sa vsetko neskor vynahradi...aj ja pokricim, hnevam sa, sak som tiez len clovek... Hlavne vypni dievca! Nechaj vsetko tak a chod prec z domu niekam si uzit zivot, ono sa to na nich odzrkadli tvoja radost a pohoda Moja najstarsia ma 13 a upratuje v pohode ma svoj system a to este dva tri roky dozadu som bola z nej zufala...neber to tragicky, naozaj kazdy vek ma svoje...

super henka pekne napisane

"...mne sa nepacia deti co posluchaju na slovo -myslim stale...to taka drezura a je tam potlacena osobnost"

Nic proti Henke, v podstate suhlasim so vsetkym, co pise a mam uctu k jej skusenostiam, ale toto si nemyslim. A tiez si nemyslim, ze od nich pozadujes privela. Podla mna si upratovanim a plnenim urcitych pravidiel vybuduju zmysel pre povinnost, trenuju pevnu volu a v buducnosti nebudu mat problem so sebaovladanim. My sme boli styri deti, ale segra bola vzdy krpec, takze jej sa pravidla netykali, cize v podstate sme tiez boli tri deti v pribuznom veku, mali sme urcene pravidla, ktore sme dodrziavali (umyvali sme riady, kazdy mal jeden den v tyzdni, mama zvysok, vysavali, utierali prach, hracky samozrejmost...), sestra nerobila nikdy nic, lebo bola vzdy ta mala a teraz, ked su vsetci z domu, vsetko robia rodicia a slecna nepohne ani prstom. Inak je to super dievca, k nam ked pride, tak ju aj zamestnam, aj mi pomaha, aj maleho zabavi, postrazi... ale u nasich ani okom nemihne, ked vidi horu riadu a pod. A to preto, ze nasi jej stale robili ustupky a tak. Povinnosti su zaklad vychovy! A hracky si upratuje uz moj dvojrocny syn!!!

Navod som ti nedala, len som chcela trosku nesuhlasit s Henkou. Neziadas od svojich deti nic nenormalne. Ked ich nenaucis discipline v nizkom veku, vrati sa ti to a aj im, ked budu starsi a nebudu sa vediet prinutit plnit povinnosti.

Tanka u nás okrem tých topánok čo som písala tiež hneď všetko nefungovalo a možno až do vtedy kým sme nezačali sedávať spolu pri večeri a rozprávať sa, im sa to na začiatku vôbec nepáčilo že hodinu strávime pri večeri a oni by radčej sedeli pri počitači alebo len tak pobehovali.
Ale ono to má čaro a hlavne vedia že toto je chvíla pre každého povedať všetko čo mi inak hovorili keď som varila, alebo upratovala . . .
a hlavne vedia že budú vypočutý . A hľadáme spoločné riešenie.
Naposledy sme riešili situáciu keď chceli internet, povedala som im platbu zaň a tak som sa ich pýtala čo obetujeme aby sme mohli zaň zaplatiť.
ja som povedala že sa vzdám objednávania jedla v práci a budem si brávať jedlo zdomu, oni sa vzdali dlhého sprchovania a 1 navštevy reštaurácie - pizza /absolvovali sme to 2 krát do mesiaca/.
Neboj ale aj moje deti sa niekedy ofučia a aj skríknem, biť ich nebijem. To tak neako k výchove patrí
a je pravda že niekedy neaký problém riešime aj dvakrát, prvý raz hneď ako sa stane a druhý krát pri večeri. Niekedy je to dobre lebo do večere obaja vychladneme a potom riešime dôsledky.
Skús sa stretávať snimi každý deň spoločne , čo je ale najdôležitejšie vytrvať , lebo nadchnúť a začať niečo je lahké len to každý deň dodržiavať chce strašne vela ale po čase už budeš počuť od detí že kedy sa budete rozprávať. No a má to istú výhodu aspoň mne sa to tak zdá že sa učia na chybách toho druhého aj nevinný, tým že rozoberáme a riešime ale nesúdime.
Tak držím palčeky

tanka,
moje deti sú už dosť odrastené (syn skoro 20, dcéra čerstvých 18)a teraz prakticky vedú samostatne celú domácnosť, odišla som za manželom do zahraničia.
Z môjho pohľadu (upozorňujem, že niekedy som krátkozraká)je vysvetľovanie dobré len vtedy, keď zaberá. Ak nie, treba deťom umožniť, aby si prežili, to o čom hovoríme. Upratovanie hračiek ešte počas škôlky nebol až tak veľký problém, lebo bábiky bolo treba dať spinkať a autíčka museli byť na noc v garáži (naše auto ocko tiež necháva v garáži). Skoro všetky ostatné hračky stačilo pohádzať do veľkých košov na prádlo a zasunúť pod posteľ - cca 3 min.
Keď začali chodiť do školy a ja som ich akosi nevedela naučiť, že špinavé oblečenie treba odniesť do koša do kúpeľne,tak so asi 2-3 krát neoprala nič, čo nebolo pripravené v kúpeľni (vrátane manželových vecí). Pochopili všetci traja veľmi rýchlo a bez kriku.
Párkrát sa stalo, že sa deťom nechcelo ísť do obchodu pre chlebík, tak šli do školy bez desiatej. Možno som krkavčia mať, ale za jeden deň neumreli a odvtedy nebol problém, keď som poprosila priniesť zemiaky z pivnice, či zbehnúť čosi kúpiť.

tanka deti majú robiť také práce v domácnosti, ktoré už zvládnu.Ak chceš dosiahnuť v tomto úspech tak si musíš stáť za svojím slovom a nezľavovať z nárokov- to deti hneď využijú. A keď treba trest tak si za trestom treba stáť, pretože deti si potom myslia, že jednoducho to čo im prikážeš aj tak nemyslíš vážne.Keď kričíš tebe je to ľúto a osoh to má minimálny, a deti sa aj tak k tomu stavajú po čase, že mama nahúka, ale keď to neurobím aj tak sa nič vážne nestane.Máš právo trošku na oddych a deti by mali byť schopné to vnímať a byť schopné si jednoduché veci po sebe upratať, pomôcť s riadmi a tak pod.Ja mám na to jeden trik, ktorý fakt funguje:dám synom na výber dve možnosti, s tým, že tá druhá je taká "hrozná", že viem že si vyberú tú jednoduchšiu a potom len dohliadnem či to urobili. Napríklad chcem aby Matúško poutieral prach v byte/ja chcem aby toto urobil ale on o tom celkom nevie že s ním budem tak trošku manipulovať/a tak mu dám na výber: Matúško poutieraš byt, alebo umyješ WC? Viem že jednoznačne pôjde a dokonca s radosťou poutiera v byte´prach. Alebo na krúžok drôtovania mi chodilo jedno dievčatko a to stále len fňukalo že ono to robiť nebude, že jej sa to zdá ťažké, ona to nezvládne a pod. Potom ma to už "dopálilo" a tak som jej dala na výber-buď bude drôtovať vajíčko, alebo si urobí jednoduchý šperk zo strunky. No jasné že potom konečne urobila jednoduchý šperk zo strunky a konečne sa mi na krúžku usmievala a mala radosť že to dokázala urobiť. Túto techniku nám poradila jedna docentka na VŠ- je to trošku také manipulovanie s deťmi ale skvelo to funguje.Moji chlapci vo veku 11 a 10 rokov robia bežné jednoduché veci v domácnosti- prichystať si jednoduché jedlo, upratať detskú, poutierať riad, smeti len oni vynášajú,prichystať si desiatu, prípadne mi uvariť kávičku keď prídem z práce. Dokonca keď som bola chorá tak dosť často varili čajík a pod.A berú to bez nejakých väčších problémov, veď aj ja mám kopu svojich povinností a starám sa o nich najlepšie ako viem- je to úplne normálne. A keď chcú nejakú drahšiu, alebo značkovú vec tak si idú k tatinkovi do firmy privyrobiť nejaké korunky- aby sa učili ako to v reálnom živote funguje a navyše strávia s tatinom istý čas a to pomáha upevňovať ich vzájomný vzťah....

áno elin platí to aj všeobecnejšie, len treba požiadavku správne naformulovať- inak je to priam geniálne.. .nám ho tá dotyčná pani docentka priblížila tak že chceli ísť celá rodina na lyžovačku a ona asi hodinu prehovárala syna aby si poupratoval detskú izbu a že potom konečne pôjdu. Ale on sa vôbec nemal k činu, ale na lyžovačku chcel ísť no len to upratovanie mu nevoňalo. Ona ako taká správna milujúca mamina sa mu prosila, potom prikazovala, potom sa zas prosila a on stále nič. Keď to počul jej manžel len hlavou pokrútil, že dobre teda syn môj buď si upraceš detskú izbu a potom hneď vyrazíme na lyžovačku, alebo teda keď sa ti to teraz upratovať nechce ostaň teda doma, poupratuj neskôr ale my s mamou už odchádzame lyžovať...V momente mal upratané...a ona by sa mu bola hádam aj pol dňa doprosovala a nič by nevyriešili, alebo by to nakoniec vzdala, ustúpila synovi a lyžovať by sa išlo bez upratania izby a to by zrovna výchovné nebolo...Tak ma to inšpirovalo, že to aktívne využívam

Tanka, ja myslím, že takýto problém rieši asi každý rodič. Ja už to vidím na mojom malom, má cez 2,5 roka a má všetko, aj keď veľakrát po sestriných deťoch, ale má : veľa hračiek, oblečenia, knižiek a podobne. Snažím sa mu vždy kúpiť nejakú maličkosť, keď je pekný alebo ideme od lekárky, ke´d je chorý a pod. No nevie si nič vážiť, skoro všetko trhá, hádže alebo sa vôbec nehrá,len vymýšľa ako hračku pokaziť. Je mi to ľúto, lebo nie sme bohatí a nejde mi ani tak o to, koľko to stálo, ale o ten princíp. My sme toľko nemali a vedeli sme sa tešiť z každej maličkosti, ale teraz sú deti stále náročnejšie. Sestry majú deti a to je to isté: mobily, počítače, playstation, Mp3,4 prehrávače, každý svoju cd zostavu dvd a podobne. Musia mať všetko a aj tak sú nespokojné. Vymŕdzajú z tanierov a nič im nechutí a nič im nieje dobré. No my sme sa ani od stola nemohli postaaviť, kým sme nezjedli. Je taká doba, ja tiež niekedy neviem ako malého donútiť, aby si vážil hračky a nerozhadzoval kade-tade knižky, aby sa neroztrhli. Viem, že je ešte malý, ale keď si to nezačne teraz budovať, tak neskôr to asi ťažko zmením. Tiež nepomáha pekné slovo, zvýšený hlas, ani vyhrážky, ani varecha. Vždy skončím na kolenách a zbieram všetko sama, lepím knižky a časopisy. Tak isto je to aj s jedlom: niečo si vypýta a dám mu, za minútu chce niečo iné a skončí to tak, že máme na stole 5 misiek so všeličím a nikoho, kto by to jedol. Ide ma roztrhnúť od jedu a nakoniec si ešte ku všetkému vypýta kakao a opatruje ho v ruke, poprípade s ním pooblieva pol domu. No tie deti sú naše všetko a , ale čo všetko si musíme pri nich vystáť.............

... no napr. s jedlom sme mali chvíľku obdobie, keď syn chodieval častejšie k svokre a potom doma začal vymýšľať... tak som povedala, že máme na večeru toto a lebo mu môžem spraviť toto,(aspoň jedno bolo niečo, čo mal rád) ak nechcel a začal vymýšľať niečo, čo sme ani doma nemali, nejakú maškrtu, povedala som mu že teda asi nie je hladný a šiel spať bez večere. Bolo to možno 2-3 razy, ale svokra ma chcela ísť oznámiť na sociálku, že týram deti .
Ale teraz, keď sme spolu, robievam aj 4 rôzne jedlá na raňajky na obed i na večeru, každému to, na čo má chuť. A nepadne mi to zaťažko, naopak, urobím to rada a oni to berú ako niečo, čo pre nich robím, lebo mi na nich záleží - podľa toho, ako poďakujú a pochvália... samozrejme, nerobím to denno denne

... a nech robíš, čo robíš, nikdy nemáš záruku, čo z tvojho dieťaťa vyrastie. Urob, čo vieš, ako najlepšie vieš, ostatné je aj tak na nich... a pohoda v rodine je dôležitejšia, než čokoľvek iné...

Tanka ,podľa mňa je to normálne takto sa tá hra na rodičov hrá. Máš perfektné decká a oni len skúšajú. Neber To osobne, ako svoje zlyhanie, Č je správne vidia u Teba a do života si z toho už len dačo vezmú.

Uvediem príklad : Mám kolegu teraz už dospelý muž veľmi pedantský v práci, predvída dopredu čo je potreba, slušný, svoje veci vždy na poriadku. To je na pracovisku.
U seba v súkromí jednoducho neupratuje, a pritom doma boli tri decká rodičia ich k domácim prácam viedli, čiže veľmi presne vie čo má robiť. On jednoducho nechce jemu to neprekáža, nepokladá to za dôležité.

A zas druhá známa nemusela doma prstom pohnúť, rodičom záležalo skôr na tom aby sa učila,navštevovala záujmové krúžky. Teraz je vydatá žena čo má rodinu a svoju domácnosť vzorne vedie.

no mne to podľa toho čo čítam pripadá, že ste vkuse u vás doma na bojovej výpreve kto z koho...ja by som ochorela keby som to tak mala...sem tam nejaká bojová záležitosť pre preverenie si, že odkiaľ pokiaľ hranice, či sa odminula nič nezmenilo, to beriem, ale sústavne zápasiť, na to ja nemám povahu...ale beriem, že každý sme iný a aj toto môže byť do budúcnosti devíza, vedieť zvládať takéto situácie

Kaktus, zvládaš to asi na jednotku. Aj u nás je to niekedy "téměř" dokonalé, ale viac je tých nedokonalých situácií. Aj hračky si malý niekedy uprace, aj tie knižky zas nepotrhá na "halušky". V škôlke je ako anjel, aj upratuje, ale doma mamina potrebuje trochu schudnúť a to zbieranie hračiek je ideálne . Zhrnula by som to asi tak, že nikto z nás nieje dokonalý rodič a preto nemôžeme mať dokonalé deti. Je to asi ozaj len o kompromise, ale ruku na srdce, niekedy sa snažíme aj trochu opekniť situáciu doma................ . My to teda doma máme niekedy ozaj divoké, ale my sme taká trochu "talianska" rodinka, takže u nás to zhorí. Niekedy by som radšej menje kričala, ale jednoducho mám takú besnú, impulzívnu povahu, ale snažím sa dievčence, ozaj . A budem sa ešte viac.

Nechcela som, aby to vyzeralo, ze opeknujem situaciu doma. Chcela som povedat, ze ked trvas na veciach, tak aj u dvojrocnych krpcov sa da dosiahnut vela. V DOBROM!
Riadim sa tymi prisloviami - "ohybaj ma mamko" "a co sa za mlady naucis" - a zatial sa mi to velmi oplaca. Starsie dieta je prefikanejsie, ked ma dobre navyky z malinkeho malinka, budeme to mat s nim jednoduchsie, ked bude starsi. Robime to vlastne pre nase buduce pohodlie.

Tanka, ani u nas to nie je ziadna "pohoda na kazdy den". Mam pocit, ked tak nad tym teraz rozmyslam, ze toho svojho 8 rocneho (pardon 8 a pol - potrpi si na tom ) vychovavam raz zasadovo inokedy jednam totalne impulzivne . Najhorsie to je, ked som unavena, alebo nevyspata, tak to reagujem ako kedysi moja mama - a to ma rozculi este viac (vzdy som si hovorila, ze taka nebudem!! ale figu ) Nie, nie je to u nas zas tak hrozne ale paradoxne teraz, ked mam dalsie rocneho "krpca", tak asi tomu starsiemu chcem ukazat ako riesit situacie, ked ten maly robi nieco co nemoze (trochu sa bojim, aby sa k nemu nespraval zle - mam taky blby "citak"), tak sa snazim upozornovat toho maleho tak, aby to ten starsi pocul. Raz som stratila nervy a ked malicky zacal vytahovat sklenenu flasu z policky pod umyvadlom a stale ju vyberal a potom uz s nou zlostne mykal a bala som sa, ze sa o dlazbu rozbije a tak som mu dala poruke, ale on ju tahel von znova a tak som nu dala po ruke znova az sa ten starsi pytal, ze co take urobil - nebola v tom vycitka, skor nepochopenie a otazka, aby si to vedel zaradit. Ako som sa obavala mat dalsie dieta (nevedela som si predstavit ako vsetko budem stihat), tak mi je to male teraz napomocne v tom, ako tomu starsiemu sprostredkovat nejake informacie. Tazko sa mi to hovori priamo, lebo on na vsetko najde este desat doplnujucich a spochybnujucich alternativ

Tanka, ani u nas to nie je ziadna "pohoda na kazdy den". Mam pocit, ked tak nad tym teraz rozmyslam, ze toho svojho 8 rocneho (pardon 8 a pol - potrpi si na tom ) vychovavam raz zasadovo inokedy jednam totalne impulzivne . Najhorsie to je, ked som unavena, alebo nevyspata, tak to reagujem ako kedysi moja mama - a to ma rozculi este viac (vzdy som si hovorila, ze taka nebudem!! ale figu ) Nie, nie je to u nas zas tak hrozne ale paradoxne teraz, ked mam dalsie rocneho "krpca", tak asi tomu starsiemu chcem ukazat ako riesit situacie, ked ten maly robi nieco co nemoze (trochu sa bojim, aby sa k nemu nespraval zle - mam taky blby "citak"), tak sa snazim upozornovat toho maleho tak, aby to ten starsi pocul. Raz som stratila nervy a ked malicky zacal vytahovat sklenenu flasu z policky pod umyvadlom a stale ju vyberal a potom uz s nou zlostne mykal a bala som sa, ze sa o dlazbu rozbije a tak som mu dala poruke, ale on ju tahel von znova a tak som nu dala po ruke znova az sa ten starsi pytal, ze co take urobil - nebola v tom vycitka, skor nepochopenie a otazka, aby si to vedel zaradit. Ako som sa obavala mat dalsie dieta (nevedela som si predstavit ako vsetko budem stihat), tak mi je to male teraz napomocne v tom, ako tomu starsiemu sprostredkovat nejake informacie. Tazko sa mi to hovori priamo, lebo on na vsetko najde este desat doplnujucich a spochybnujucich alternativ

A... trenuje ma kazdy den...!! Vzdy testuje, ze ci to co som povedala vcera este stale plati aj dnes a po tyzdni sa pyta to iste Na treti pokus mam chut ho "roztrhnut"(brokenheart) a som zo seba smutna, ze sa necham vytocit(brokenheart)
Musim prist na to, ako na to