Túto nedeľu bude 29 rokov od výbuchu v Černobyle. Jedná sa údajne o najhoršiu haváriu v histórii jadrovej energetiky. Pamätáte sa na tento dátum? Čo ste vtedy robili? Vzhľadom na vtedajšie informovanie, ako ste niesli, keď ste sa o tomto výbuchu dozvedeli? Ja si to veľmi nepamätám, bola som malá, zrejme som sa hrala na dvore na slniečku. Mnohí spomínajú na prvomájový sprievod v tomto roku. Zúčastnili ste sa? Myslíte, že keď teraz máme informácie hneď a všade, je to takto lepšie?
No veru, Ukrajina nie je až tak ďaleko, ale prístup bol aspoň pozitívny 
Hlavne zachovať pokoj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som bola decko a veľmi si to nepamätám. Jediné, čo mi utkvelo je, že sme boli v lete na chate a rástlo tak šialene veľa húb, že sme to nosili v košeliach... Naši hovorili, že je to určite kvôli Černobyľu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, áno, aj po Fukušime bolo veľa hríbov všade. Aj tam kde nikdy predtým nerástli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som mala 11. veľmi či skôr vôbec si to nepamätám. Určite som vtedy ako celé detstvo behala po vonku. Ak zrovna nepršalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Údajne práve nejaký čas potom pršal rádioaktívny dážď aj nad Slovenskom, niekde som sa dočítala. Ale zrejme sa tomu ožiareniu nijako nedalo vyhnúť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
s kamarátkami sme rady mokli. Keď tak jemne pršalo, tak sme išli von a naháňali sa v lejaku. Ja som až z opačného konca SR. Ale našťastie žiadne následky nemá ani jedna z nás. No aspoň o nich teda nevieme. Ja len dúfam, že nič podobné sa už nezopakuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Studenti na vysokych skolach technickych smerov sa vtedy cudovali, preco na urcity cas "zmizli" z labakov vsetky pristroje, ktorymi sa dala merat radioaktivita....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo ak by sa ukázalo, že sú funkčné ? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Išla som domov z práce a stala som natlačená v autobuse keď sa spustil ohromný lejak. Mala som z Tuzexu taký ružový skladací dáždnik z ružičkovou bordurou a fodričkou a pod tým dáždníkom som prešla iba takých 30 m a už sa nikdy nedal ani odprať ani nič. Jednoducho ostali na ňom sivé veľké bodky, dlhé roky som ho mala odložený kvôli tomu. V tu chvíľu som vedela že sa niečo stalo a tak potom prišlo to čo prišlo. Myslím že to bolo všade a ja som mala pocit dobrej informovanosti, len človek naozaj pomôcť nevedel.
Vnímala som to ako veľkú tragédiu, aj keď som neprepadla strachu o existenciu ako takú. Zrejme dosť reálne uvažujem v takých situáciach. No pravda je taká - kiež sa nikde nič také už nezopakuje, to si naozaj prajem z celého srdca.
Posielam pre tých ktorí to zvladli veľké 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pamätám si to obdobie veľmi dobre. Prišla za mnou mladšia sestra a hovorí: " na Ukrajine vybuchla atómová elektráreń" A ja jej netrpezlivo hovorím, a čo ďalej ?? Bola som presvedčená, že je to začiatok protisovietskeho vtipu. ČO INÉ by to v tom čase mohlo byť ??
A ona že je to FAKT.
Nejak extrémne sme to neriešili. Média nás mohutne upokojovali, že o nič mimoriadne nejde, všetko je pod kontrolou. A my zvyknutí veriť "veľkému bratovi" ( rozumej Zväzu sovietskych socialistických republík) sme verili naďalej. Aj v prvomájovom sprievode sme boli,aj sme v prírode intenzívne randili ... bol krásny čas ...
Dlhú dobu trvalo, pokiaľ sa k nám prvé reálne informácie dostali. Nechááááápali sme!
Teraz pre zmenu nechápem, že som vtedy nechápala 
Na rozdiel od margori som nemala, ani s odstupom času nemám, dojem, že sme boli reálne informovaní. TAKÉ informácie sa vtedy veeeeeľmi filtrovali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mala som sweet 16 a co si pamatam tak sme boli v sprievode so skolou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som dieťa. Na nič si nepamätám.
Keď som v TV videla ako prechádzal rádioaktívny mrak naším územím a kam ho až zanieslo... Prešiel ponad celú našu republiku. Dôsledky si mnohí nesieme na zdraví, ani o tom nevieme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja Barča mala 2 mesiace - a veru, nebolo mi všetko jedno, informácií som mala možno o kúsok viacej, ako tí, čo boli odkázaní iba na naše masmédiá, predsa len ORF to istila ...
Moja najväčšia dilema bola, čo z ovocia a zeleninky jej môžem dať a čo nie, viem, že varovali hlavne pred lesnými plodmi a tak mám dodnes deň v špajzi malú fľaštičku s čučoriedkami z roku 1986
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som čakala svojho prvorodeného (bol asi mesačné embryo ) a učila som sa na štátnice. Médiá ako TV, rozhlas a denníky som vnímala okrajovo. Akurát ma trochu deprimovalo do akéhože sveta to idem priniesť potomka.....ale našťastie radosť z očakávania troch zlomových životných udalostí (promócie-svatba-pôrod) prebili všetky moje obavy. Pre mňa rok 1986 maximálne prelomový 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa ešte vrátim k tej informovanosti. Mne to naozaj stačilo, paniku medzi obyvateľstvom to vytvorilo poriadnu a to ja nemám rada. Volala som na vodárne a tam mi povedali že voda bude ok a môžem v pohode piť, dostali echo ihned a robili opatrenia. Verila som im, boli to moji bývalí kolegovia.
Pamätám sa ked to už bolo skoro po roku a dávali v tv ako veľa zomrelo tých čo tam ihneď pomáhali, ako si to vtedy neuvedomili. No a jeden pán z Černobyľu vtedy povedal pre mňa pamätné slová ale neviem citovať, takže v tom zmysle ..... nepôjdem nikde, viem že sa stalo niečo hrozné a my so ženou sme prežili, stalo sa to tu to znamená že sa nám to malo stať a ja verím že bude tak ako ma byť. Ukázal tie obrovské tekvice ale povedal že ešte stále nevie či ich dajú sviniam, ale že aj hydina a všetko iné sa pasie vonku.
Načo by mi bolo viac informácií? načo viac strašiakov, zmenilo by to situáciu?. Ja som sa tiež bála že v ten rok toho bude veľa aj v ovocí a tak som vtedy nič nezávarala.
Ja som dieťa, ktoré zažilo hromadnú prípravu na atomový útok a bolo to hrozné. Premietali to v kulturnom dome , nám v škole a museli sme sa toho zúčastniť. Mne to naháňalo hrôzu a vedela som že ak by sa také niečo stalo tak ja nič z toho urobiť nebudem vedieť. Potom ako škollačka som zažila ked nám prišli brať miery na masky a ja som chcela odmietnuť ale bolo mi vysvetlené že to nepôjde, lebo každý musí mať nachystanú v skladoch takú masku ktorá ho bude naozaj chrániť a nebude mu veľká alebo malá. Tak neviem či bolo až tak málo takých informácií. Teraz máme množstvo informácií a verím im oveľa menej ako vtedy. Nikdy som nebola úplným sluhom informovanosti a robila som si svoju mienku.
Mňa stále zaráža že ľudia dali do úzadia to čo bolo dobre aj v tom čase a vidia iba to ako nás okupovali a boli sme v podrúči sovietov, lenže väčšinou ti istí sú teraz dobrovoľne v podrúči iných.
Všetko čo sa nám deje má nejaký význam inak by to nebolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No mala som vtedy asi 16 rokov. Spomínam si akurát, že u nás sa to vtedy vlažne bralo, aj čo do informovanosti z médii, aj náš pocit, môj?, však to ďaleko ...
No u nás na východe, to zase až tak ďaleko nebolo.