Tak sa cítim. Sama ako prst. Nemám na svete nikoho, komu by som darček zabalila, či vianočného punču naliala. Rodičia sú na pravde Božej, manžel šiel za nimi a zobral tam aj našeho syna. Priateľky mám, to áno. Ale vari môžem ich otravovať v tieti sviatočné dni a natískať sa ? Rodina mi chýba, mám len svoj smútok a žaľ. Mám spomienky, v nich som šťastná, v nich je môj svet . Realita dní ma však preberá do všednosti, kde sa všetko stratí. Kde má každý každého, kde vládne radosť a šťastie so zdravím. Mojim údelom ja len spomínať. Pretože nič iné nemám . Len spomienky. Ináč som sama ako prst .
Milá Aris, až mi slzy vohnalo do očí. Toto by si mali prečítať tí, ktorí majú okolo seba milovaných a milujúcich ľudí a až tak si to možno nevážia. Vážili by si to viac, keby o nich prišli, tak ako sa to stalo tebe. Neviem ani nechcem sa do takej situácie vcítiť, vôbec si to ani nechcem predstaviť, ale mihlo sa mi hlavou, čo by som urobila na tvojom mieste ja. Ja by sa asi venovala chudákom bez domova, v nemocnici, zvieratám v útulku atď. Pri takom niečom človek aj zabudne na svoje žiale a starosti. Teda to by som urobila ja, nikomu to nepodsúvam, poznám sa, vždy som mala také chúťky, pomáhať ľuďom v núdzi. Raz dávnejšie som už aj párkrát premýšľala nad tým, že keby som sa nevydala, nemala deti a stále ten každodenný kolotoč, že by som sa chcela venovať práve charite.
Zlatko, želám ti, aby chmáry z tvojho života odišli a aby aj pre teba svietilo slniečko.
Posielam ti veľa veľa bezpodmienečnej lásky. Ver vo vyššie sily, pomôžu ti, treba ich len poprosiť o pomoc. Každému sa v živote môže stať, že sa dostane až na samé dno, ale hrdina je ten, čo sa dokáže z toho dna odraziť a začať znova.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aris predsa len....ked otvoris dlan, je na nej prstov pat...jeden vedla druheho....ked mas dobrych priatelov tak ich nemozes otravovat....ved vianoce su o tom byt spolu, byt s niekym...cim viac tym lepsie.....a tym skor ze ta v zivote postretlo tolko nestastia....oni to musia vediet a predsa dovolili aby si bola sama? A pozri kolko mas nas, nanicmam....na tomto webe nikto nie je sam....som tu ja, je tu katka ribisska keywest...mira maria, motylik a kopa inych uzasnych bab....teraz som vymenovala tie ktore su aspon prihlasene.....aj ked na dialku ale predsa blizko....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cmuk lyduš... a ja som sa len preto opýtala, lebo ako zvyk sa dáva na stôl o jeden tanier viac... akože pre návštevu. a ked sa nemožem o moje jedlo podeliť s priatelmi, tak to je smutné.. 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, suhlasim s tebou.....lenze ked niekto chce byt sam, tak bude sam...vies ako je to s tymi nasimi myslienkami....som teraz mudrejsia....xixi....a zasa o krocik dalej vdaka dvom malym brozurkam ktore uz mam takmer zmaknute,,,,ja si myslim ze ked nieco chcem, musim si o to povedat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno sa cítiš sama, spomienky ťa vrátia do minulosti, ale nezostávaj len v ich spoločnosti. Neviem, aké máš priateľky, ale ja som sa vrátila z prechádzky so svojou priateľkou a cítim sa fajn. Aj jej dobre padlo opustiť na chvíľu bezpečné steny svojho domova. Tak skús tým svojim aspoň zavolať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aris srdiečko, Lyduška to pekne napísala, máš tu nás 
... virtuálne, ale od srdca. Myšlienka má veľkú silu - preto sú aj spomienky tak emocionálne... naše myšlienky patria aj tebe
a ich energia, aj s duchom vianoc ťa možno povzbudia ... ja by som bola šťastná, ak by ma v tomto čase "otravovali" dávne priateľky.
Skús niečo, čo ťa poteší - knihu, hudbu, film.. sama som sa takto odpútavala od smútku v časoch mojich osamelých vianočných sviatkov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne pre toto som napísala uplne na začiatku tú otázku. aj ja by som sa potešila keby sa ktokolvek z mojich priatelov ozval že chce prísť. ved to je pocta a nie otravovanie, že?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak, Katus
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cmuk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aris,ďalšie Vianoce príď k nám,nikto na Vianoce by nemal byť sám, a myslím,že každá Tvoja kámoška by súhlasila,aby si bola s nimi.Ano,máš nás,virtuálne kámošky,ale to nie je ono,tá trocha ľudského tepla.Posielam Ti trocha lásky a určite všetky,čo sme tu tiež.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sme tu s Tebou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aris, aj ja som tu s Tebou a posielam Ti touto cestou úprimné virtuálne objatie . Neuzatváraj sa do seba a neboj sa osloviť priateľky, poznajú Tvoju situáciu a určite Ťa privítajú bez pocitu, že by si sa medzi ne vtierala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Aris , ja sa tu ľutujem aká som sama,keď som rozvedená, a pred dvoma rokmi som stratila navždy svojich
dvoch milovaných synov, nedávno moju drahú starkú ,tiež žijem len v spomienkach a žiali,ale keď som si prečítala tvoj smutný osud, uvedomila som si , že nie som na tom až tak zle. Možem sa tešiť s mojim tretím synom a ďakovať
bohu,že mi nechal aspon jeho ,mám ešte mamu, bratov ,švagorinú a malé živé striebro synovca Adenka. Keď
mi je najťažšie idem za ním a on ma znova rozveselí ,tak na chvíľku zabudnem na to svoje nešťastie.
Je mi ľúto,že si tak sama ,opustená. Poradila by som ti,kde nájdeš okrem nás nanič mám toho kto by ťa potešil
a ty jeho a robili by ste si spoločnosť navzájom. V detských domovoch by sa určite našlo dieťa, alebo aj viac
detí,s ktorými by ste mohli spolu prežiť krásne Vianoce. Skús o tom porozmýšľať.
Prajem Ti aby sa to čo bolí zahojilo a to pekné znásobilo. Maj sa krásne a nebuď smutná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
strašne zle sa to číta...a už vôbec neviem, ako sa to žije.....ja sa stále pre seba sťažujem, aká som ja osamelá...a ty??? nevládzem sa trápiť za teba, lebo mám svojho osobného trápenia dosť....a aj tak by som ti niečo z tvojho žiaľu chcela vziať...rozbiť na márne kúsky...pošliapať so slzami v očiach...a vedieť, že raz sa zase usmejem.... neviem, ako si to prežila, ale želám ti vykročiť do nového roka so správnou nohou a úsmevom na tvári, pretože nikdy nevieš, kto sa môže do tvojho úsmevu zamilovať....a potom budete na tú bolesť už dvaja...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
opýtala si sa nejakej kamaratky či k nej môžeš prísť na štedrú večeru?