mamikin príspevok mi nedal, aby som sem nenapísala z čoho ma v tejto dobe bolí najviac srdiečko. Moja maminka je z dvoch detí. Má mladšieho brata. Ten sa do teraz nevedel odputať od nazorov svojej matky a zvlašť preto, lebo ich mama je " bohatá" ... byva v rodinnom dome v bratislave. Priputala sa o ten dom a tomu podriadila všetko a kto jej v tom pomahal,, ten bol dobrý a kto nepomahal v zahrade a nechodil pravidelne upratovať-lebo mal iny rebriček hodnôt, tak ten nebol hodný finančnej odmeny a veci s tým suvisiace.
Moja maminka ale aj tak pri mužovi a dvoch deťoch a popri práci a domácnosti vždy urobila čo bolo treba a odmena za to bola vždy hadka a vždy nejaky vymysleny problem... mam už 37 rokov a až teraz som si uvedomila že od mojich 20 rokov si nevieme s mojou maminou akosi v pohodke vyjsť. Až teraz som pochopila že je to to isté o tých očakavanich a o akceptacii svojej dcery... synovia niečo povedia a nech je to akekolvek a čokolvek, tam sa to akceptuje.
Aj moja stara matka radšej trpí v nemocnici a nevie ísť ku svojej dcere aj keď vie že ako ju moja maminka vždy dokazala vytiahnuť zo zdrav. problemov, ktorých je už akosi moc aj na 10 ludí... nieto na 88 ročnú opustenú starenu ležiacu v nemocnici a čakajúcu na " úlavu"... nechala sa vlastným synom šupnúť do špitala a dceru odstavila vetou že ju môže bozať v r..! Podotýkam aj to že si mamin brat nechal na seba napísať tretinu domu a že aj ked ku domu pristavili dom jeho dcere-je jedna z 5 vnúčat... na moju dušu a na toto cela keď sa pozriem ako dcera ale aj ako matka dcery je mi to moc luto lebo sme boli na pohrebe v bratislave a tam prišiel aj mamin brat a moj krstny a ani k nam neprišiel a snaží sa kvoli majetkom rozbiť neroztrhnutelne putá, ale dozvedeli sme sa na kare že naša " omama" leží už piaty týždeň v nemocnici...
ja som bola prekvapena a navrhla som matke že ju za jej matkou v pondelok zoberiem. moja matka nechcela isť, lebo sa stale rýpe v minulosti a živí to jej týranie a ja som jej povedala že nech zatiahne za minulosťou záves a že dnes je dnes a že nech za ňou ide lebo nech si sama vyberie čo bude lepšia volba... stale sa lutovať a byť cely život ako martýr, alebo nech si vezme svoj život už konečne do svojich rúk a nech sa za ňou ide porozpravať až sa jej jej matka ospravedlní za všetko príkorie a potom bude môcť odtialto v klude odísť... a moja matka povedala že sa bojí že ju jej matka vyhodí a ja že to dopredu nemože vedieť, ale ked niečo take povie, tak to bude len jej problem a že my sa len otočíme a môžeme odísť a že sa nam nič nestane, lebo ja ju podržím a podporím a že potom v kludem môžeme odísť domov. lebo nie ten kto leží v nemocnici si bude určovať kto ho navštívi...
a tak moja maminka šla... a ja som tento pondelok stala pri nohach mojej starej matky v nemocnici v bratislave a videla som ako moja mama hladkala svoju mamu po hlave a ona tam plakala že ma už 88 rokov a že sa musí takto trapiť a moja mama jej povedala že ju lubi a moja stara matka sa opytala že prečo jej to nedala nikdy pocíťiť... lenže... moja stara matka mala očakavania čo sa po finančnej stranke týka a moja matka jej pomahala v starobe a chorobách... a tým sa očakavania starej matky nestotožňovali s tým, čo považovala moja matka ako hlavné a prvoradé... je mi to moc lúto,
Moja maminka byva odo mňa na 900 metrov, ale je to to isté... čokolvek ja poviem, nastane hádka... moja maminka ani netuší aké obrazy som namalovala a čo som tu v byte zmenila... stale mi hovorí že tu mam neporiadok, lebo ked som bola 6 ročná, tak ma otec musel zbiť za neporiadok v detskej izbe... /mam už 37/... a na zdš bolo rodičko len o mne... /už mam syna vylezeneho zo zdš.../ ... poprosila ma o napisanie jedneho majlu a keď som to písala, stale ma napravala a keď som povedala že tak ako to ona chce sa to nepíše, tak začala rapkať že ja som v živote nič nedosiahla a že jej nesiaham ani pod päty, že nech si urobím VŠ a ked dokažem to čo ona, tak že sa s ňou až potom môžem rozpravať a tak... je toho velaaaaaaaa.... ale stal za nami môj brat a ten povedal: mamka, ale kata to píše dobre, ja by som to lepšie nenapísal a vtedy stíchla a povedala že ok 
...
už sme boli aj v situacii kde sa moja maminka dostala do takeho tranzu, kde mi povedala : ty nas chceš s martinom rozbiť a preto robíš hádky, lebo jeho milujem a teba JEBEM.... pardóóón za výraz... mne sa podlomili kolená a objala som mojho brata a odišla som preč... no a o čom to tu cele je??? ako to vidím ja??? nakolko sa moja maminka dobre naučila od svojej matky neakceptovať svoju dceru, tak ako to bude ked brat ma partnerku už asi 7 rokov, ale moja matka tam bola na navšteve asi 5*??? moj brat to radšej separuje... no a ja teraz byvam od mojej maminky na 900 metrov... ked ich zavolam na navštevu-otca 77 a mamu 67 tak otec sa ma opýta... a na čo??? potrebuješ upratať??? to už moj syn onemel... ale k mojmu bratovi do nitry by sa mohla aj nastahovať na cele leto... aaaaaaaaaaach jaj.... kde bude stáááť moja dcera keď budem hladkať moju mamu po hlave a hovoriť jej že ju mam rada???? a čo mi na to vôbec povie? ked som jej asi pred tromi týždňami povedala: ahoj babi, mam ťa moc rada, ale už musím ííísť a ona mi na to povedala : namáš ma rada... aaaach jaaaaaaaj... 
moc dakujem za tvoju reakciu. ano, je to o nich... ale moja maminka mi aj teraz v tejto sekunde napisala že : ona ma ako decko týrala a ja jej na to že to už neni zaujimave, nemohlo byť vždy len to zlé, len zaleži na nej ktore spomienky bude chcieť živiť a ked si dame ruku na srdce, tak ked zabudnu na čokolvek čo bolo a zoberie moja mama svoju mamu v nemocnici za ruku a bude jej rozpravať trebars ako išla do obchodu a cestou si všimla ako opadali stromy a že v oblakoch bol obrazec šípky, alebo sa nahanali psi, tak sa podla mna roztopia tie veci, ktore sa stali v roku 1953 až 1956 moja babka sa jej može ospravedlniť a moja mama potom pochopí že je doležite aj to že ja sa jej snažím denne otvarať oči aby sa tešila z toho čo ma teraz a nerozmýšlala nad tym čo bolo pred milion rokmi a nech ju netrapi ani čo bude za dva roky a tak... lebo najdoležitejší okamžik je TENTO ... 
:-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vzťahy mama a dcéra sú vždy náročné a asi aj komplikované. Každá ťahá so sebou mindráky zo svojho detstva a občas sa zadarí rovnaké správanie k vlastnej dcére, aké sa nám dostalo od mamy. Nemusí to byť pravidlom, ale vaša rodina je toho príkladom. U nás to bolo o niečom inom, ale ide to z generácie na generáciu, škoda. Tak mi len zostáva dúfam a aj trochu zabojovať aby môj búrlivý vzťah s mojou staršou slečnou ostal za dverami buberty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moc ti dakujem za názor kamilka... ked to možem rozobrať... pochopila som že moja maminka sa snaží vlastnú nespokojnosť samej so sebou prehodiť na moje plecia... že ma nevie zobrať takú aká som a že sa nedokaže tešiť z toho čo má a podla mňa je najbohatšia a najšťastnejšia žena na svete...
vysvetlím... moja babka v blave-tri ludove a zapal plúc, ako sa to zo srandy hovorilo o blbých ludoch... neuznava svoju dceru... veterinarnu lekarku a ženu čo vždy k čomu sa postavila, všetko dokazala... jej maximum v práci-primar na mikrobiologii... myslím si že tu je čo uznať, že?... mame zomrel otec ked mala 10 rokov a ma aj brata-ten mal 6 rokov... a ich večna tema bola že on nevyštudoval, lebo nemal otca... a moja mama ho mala kde??? ked su surodenci? a dokončila veterinu v košiciach... cela sala jej tlieskala ked si išla pre diplom, lebo bola už v siedmom mesiaci a predsa to dokončila-už bola vydata... a moja babka jej po promocii povedala že sa za to jej brucho hanbila... tak čo ti mam o tomto ešte povedať??? ... že z 10 krásnych vecí sa hladala len jedna nepekná a tá vždy vyhrala nad tými krasnymi ... to je u nas bobenko...
a teraz my... ja a moj brat-on veterinar-dvojnasobny... raz v bruchu s mamou a potom sam ... ja... uplne obyčajna krajčírka, praktický tip baby do voza aj do koča... čo chcem, to dokážem... mam vlastný byt a dve decká... ked sme sa s chlopom teraz v januari rozišli, tak som začala malovať, modelovať a este neviem čo robiť... uplne sa mi obratil život na ruby k lepšiemu a denne sa teším tomu že som bola stvorená ako žena ... moja mama mi povie že moje deti su vychovane a špičkové, ale keď ma má uznať za to čo je teraz... tak sa zasekne a nedokaže to vysloviť... a ked jej pripomeniem že čo mi povedala, tak len kývne rukou a povie že ona si to už ani nepamata... že som tomu zase ja na vine a ešte mi povie-urob si vš, ja nie som spokojna s tvojim životom... a ja sa vtedy len smejem a poviem jej že to je jej problem a nie moj... ja ked si svoj life zbilancujem, tak som najšťastnejší človek o ktorom práve viem na svete... len ona nechape o čom hovorím... nakresli si rodostrom... všetci sme sa divili že prečo som ja išla za krajčírku a stale som na tej škole plakala, lebo tie baby... už je to za mnou... ale ked sme rozkreslili rodostrom, tak mojej babky otca dvaja bratia patrili k vychýreným krajčírom v berlíne... tak už viem že nemam problem, že je to v poho... a inak, aj neboheho stareho otca brat bol veterinar a aj moj syn to teraz študuje... hihih hehehe hahaha... som šťastná že som toto pochopila a už bolo aj na čase... mam 37 rokov a osud mi nadelil dceru a teraz je už len na mne ako sa k tomu celemu postavím a či budem moju dceru stale navigovať, alebo sledovať a veriť si a potom nasledne aj jej... inak je šikovna jak mačka... ako jej maminka... hihih heheh hahah.. baby, moc vas tu lubim 
... sorry... aj vas chlopi... mate super humor...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, je naozaj len na Tebe, ako vychováš svoju dcéru...aby z nej vyrástla mladá sebavedomá dáma hrdá na svoju múdru a šikovnú maminu (aj bez VŠ) ...napriek správaniu sa Tvojej mamy k Tebe...všetko zlé je na niečo dobré, možno práve toto správanie Ti pomôže byť lepšou mamou ako je Tvoja mama Tebe...tak Ti moc držím palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moc ti dakujem... ja už to separujem a zbierka vecí , ktoré sa mi nepáčili od mojich rodičov a svokier a byvalych partnerov a manželov ma posunuli dalej. človek si može vybrať... či sa bude stavať do pozície " lutujte ma " , alebo do pozície poučila som sa a už to nikdy takto nem-dopustím ... a ja som skor ten druhý typ... huraaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa... hihihi heheheh hahaha... moje decka su super a verím že ich tak vychovám, že si budú vedieť poradiť čo si životom a so sebou len čo zatvoria dvere našeho bytu za sebou čo i len pojdu do obchodu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kati ja sa nestiham divit.....toto je v kazdej rodine???
Ja mam jednu sestru, ktora zije v jednej dedine ako moji rodicia, kusok od seba. Ja som asi 30 km od nich.
V maji nam umrel tatino a mama zije u sestry, pretoze nevie zit sama. Nikdy nebola v tom dome sama a ked aj tatino robil do noci, tak dovtedy stala pri okne, kym neprisiel domov.
U sestra ma trojizbovy byt, takze mama byva s jej dcerou v jednej izbe. Na vikedndy ale musia chodit na dom, co kazdemu okrem mamy leze na nervy. Sestra mi kazdy tyzden volava aby som vikendovala s mamou na dome, ze ona u ma vsetkeho plne zuby, ze ich mama komanduje, citovo vydiera, stale place a lutuje sa ked si inak nevie rady....ze je zla, krici a vyryva....
Snazila som sa jej vysvetlit, ze nemozem ZABIJAT cas cez vikend u mamy....robim cely tyzden do siestej do vecera a v sobotu do jednej, makam domov, navarit, upratat, poprat veci princeznej na intrak, ani sa nenazdam je tu nedela, Lucka maka s ulohami, chystame veci na intrak, varime, peceme a ideme s nou k vlaku....je tu vecer, chvila kludu a rano hura zacina kolotoc......
ked sme u mamy, sedime v kuchyni, nudime sa a kukame do blba....v nedelu sa navari a ideme domov....pre mna je to vazne strata casu.
Snazim sa sestre vysvetlit aby sa nenechali vydierat, nech ju nechaju pobit sa so zivotom, ocino tu nie je, ani uz nikdy nebude, MUSI sa naucit zit bez neho. Nech ju nechaju na dome samu ked to chce, nech sa jej tak neporiaduju.
Nie, to nejde, lebo ona by tam len plakala a urcite by si nieco spravila....
ked som im navrhla nech dom predaju a kupia jej byt tak nie
Tak nech si predaju byt a prerobia dom aby tam mohli byt spolu....nie
Tak nech vezmu hypoteku a prerobia dom...nie
Ani z voza ani na vot
Som z toho unavena, unavena, unavena
Ked zacne s tym, ze mama potrebuje financnu pomoc, aspon 1500 mesacne odo mna, tak sa mi otvara nozik vo vrecku....nie preto ze nemam, nie preto ze som lakoma a nechcem jej dat, ale preto, ze ked som sa rozviedla a ostala s malou sama, bez penazi, na socialke nikto sa ma nespytal, ci nieco nepotrebujem. NIKTO
Ked som surne potrebovala pozicat peniaze, sestra nemala.....nikdy pre mna nemala....skor som sa dockala pomoci od cudzich ludi ako od vlastnej rodiny....
Raz mi mama povedala Pytaj si od otca...aj tak ti nepozica. On bol ten prisnejsi, mal respekt. Riskla som to a on mi dal....dal mi peniaze na rozbeh do noveho zivota, nie vela, ale predsa...mame vtedy padla sanka...on ti vazne pozical???
A teraz mam pomahat ja....
Nedokazem to....peniaze jej nedam, nech sa nehneva....nakupim jej, co potrebuje, ale hotovost.....nie
A teraz mame dalsi problem...vianoce...prve vianoce bez tata....zomrel 24 maja.....mama nechce stromcek, sestra chce aby sme boli vsetci spolu a ja chcem POKOJ. Od vsetkych.
Aaaaaa zabudla som dodat ze sestra splnila vsetky sny mojich rodicov....skoncila skolu aku chceli oni, vzala si idealneho manzela podla ich predstav a dovolila aby de facto vychovali jej dieta.....nakolko byvaju kusok od seba boli deno denne spolu, ja som ta co byvala vzdy niekde v prdeli , co si hovorila co chcela a ked sa jej nepacilo treskla dverami a pol roka jej nebolo....
A zrazu aky zaujem o mna
Nie nie.....mna nemanipulovali a ani nebudu
Len neviem ci som normalna....ci je toto normalne aby som bola taka zatvrdena.....lenze ja vazne nedokazem urobit nieco co nechcem....
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laska moja... ty si uplne ale UUUUUUPLNE NORMááááááááááááLNA a sestre si dobre poradila... ocina mi je moc luto, cmuk... ale mamina sa moc naviazala na neho a tolko sa o neho bala že sa jej stalo to, čoho sa najviac bála... ked si napisala o tom že chodi k sestre, hned ma napadlo že nech preda dom a nech ide do bytu... za chvilku som si to prečítala v dalších riadkoch ako tvoja rada sestre... takže sme už minimalne dve čo si to myslia... dalej s tym prerobením ich domu a vlastne aj s novou zmluvou... /alebo nech sa vymenia... segra do rodičovskeho a mama do bytu/... lebo by tam boli klauzuly o dedičstve a o dochovaní a pochovaní a tak... ved vieš... to len na okraj... ale ako bola vaša maminka naviazana na ocina, tak isto je naviazana aj na dom... lebo keby ho predala, tak si myslím že si može kupiť byt, dať niečo svojim detom a aj jej zostane aby vydychala... nepíšeš nič o návrhu aby išla maminka pomocť tebe s deťmi, prišla by myslím si na nove myšlienky a necítila by sa osamela a zbytočna... ale len ty vieš prečo si tuto možnosť nenapisala ... mne tu chyba... a maminka sa vlastne neodviazala ani od svojej jednej dcery, ktora sa jej nedokaže vzoprieť a vlastne si môžeš začať všímať že aj sestrine deti pojdu v týchto šlapajach... to sa dedí... lebo si deti myslia že sa to tak má, ved v tom vyrastajú... segra by jej raz konečne mala povedať razne NIE! a potom by uvidela ako by sa všetko zmenilo. vaša maminka len skušala že ako daleko zajdete a ty si ju stopla hned na začiatku a sestra nie nie si zatvrdena... si uplne normalne uvedomela a veríš v svoju intuiciu a v seba a v svoje rozhodnutia, lebo su správne. tvoja nova rodina je podstatnejšia, ako tá, z ktorej si už dávno odišla a ty si sa dokazala aj odstrihnúť... tvoja sestra nie. už len ta veta: pytaj si od otca... aj tak ti nepožičia mi ukazuje že ho vlastne vôbec vlastna žena nepoznala... ale ty si nehodila flintu do žita, ale si sa opýtala... ved sa ti nemohlo nič stať... mohol ti len dať, alebo nie a on dal... a toto je hlavne na celom živote... nezaťažovať si hlavu minulosťou, ale stale brať to čo je TERAZ... sestra by sa už mohla prestať starať o mamu v tom zmysle, že jej vracia výchovu, mama by sa mala už len prizerať a ked uvidí svoje dieťa " padať " by mu mala pomôcť nepadnúť ... aj tak sa jej to nikdy nepodarí... ona sa už musí starať o svoje deti ... a mama by sa mohla rozhliadnuť po nejakej plavarni, kine, kamaratkach v jej veku a tak... teda aspon si to ja tak myslím... nechať sa lutovať a živiť v sebe minulosť a smútok... podla mna si povedala dobre a zachovala si sa dobre a myslím si že ked hocikedy budeš volať sestre, alebo mame ako sa majú, nič tým nepokazíš keď ju vždy pozveš k vám na navštevu... čo povie ona, to vieme obidve že to bude jej postoj a aj jej problém, alebo radosť... nie tvoj... :-} :-} :-} :-} :-} :-} ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem ti katuska, ani nevies ako dobre mi to padlo
a zabudla som sa zmienit, moja mamina NIKDY u mna neprespala, ked k nam pride tak iba na zdvorilostnu navstevu a podme domov....teraz uz ked nemame tatina som ju volala k nam na vikend, vzdy ju volavam....pridi, mamca, navarime si, upraceme a budeme pozerat nejake dobre dvd....pojdeme sa s ozzym prejst von, pojdeme do maxu poflakat sa po obchodoch, kupime si nieco len tak pre radost.....jej odpoved: NIE, JA NEJDEM NIKAM!!!
Ja by som ju odviezla aj priviezla, nemusi sa trmacat busom....nie nejde.
Iba jeden jedinykrat sla a to len pre to, ze ku sestre mala prist na navstevu jej svokra a moja mama ju neznasa......
celou cestou nam preplakala v aute, coho sa to ona dozila, ze musi takto niekomu byt na krku
Ja sa snazim nevybuchovat ked som s nimi, snazim sa vsetko otacat na humor......ale ked ti zahlasi ze je utrpenie ist k tebe na navstevu.....vrazdila by som
Takze ona k nam.....nehrozi.....ona len k milacikovi.....ony dve so sestrou su ako dvojcata....vsade spolu.....sestra ked nepride vcas domov z prace, uz ma telefonat kde sa flaka a kedy pride.....ked niekam ide tak s mamou alebo s jej suhlasom......mne si nedovoli takto zasahovat do zivota ked som tam....raz som sestru vytiahla na kavu a mama: kam idete vy dve?
Ideme pokecat a BEZ teba mamca, prepac, lubim ta cmuuuk. A uz sme sedeli v aute
To su take detaily, ale dohromady robia zivot a mna z toho ide niekedy slak trafit
Co sa tyka domu, mozu si ho nechat ja nechcem NIC vazne len ten pokoj
Este raz vdaka, Katka
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cmuk, nemaš za čo... dobre viem o čom hovoríš... mama na vas hra len divadlo... lutujte ma... to su komunisticke maniere laska, ale to už teraz nefunguje... segra ked sa bude sťažovať, treba jej povedať že kym sa ona bude podriaďovať, tak ani mama sa od nej neodputa. stale rozmyšlam ako to vyzera, ked to sleduje sestrin manžel... a či sa jej stara aj do frekvencií sexu a tak... alebo taketo temy su tabu? lebo ked je sex tabu, tak aj ostatne by malo byť tabu... chapeš? alebo ked nič neni tabu, tak im sleduje aj toto??? lebo fakt, kde su hranice starania sa o deti a hranica zasahovania im do života??? pokoj bude ked sestre povieš nech jej začne odopierať svoju pomoc... iba tak sa ona sama naštartuje.... ešte kym je čas... a na vianoce??? nech nema stromček... nech je sama... to je len jej a len jej vec... sestre musíš ty pomocť a aj mame tým pomožeš... niekedy pomožeme svojim blízkym, že ich nechame tak aby sa sami popasovali so svojim problemom... skus to segre vysvetliť a povedať... ver mi, pomože to... a obe , teda všetky tri budete spokojné... a prestanete stracať čas blbinkami kym tu maminka ešte je, lebo ako v reklame hovoria-bocian mamy nenosí a keď tu už ani ona nebude, tak už neni cesty späť a vy to už viete duplom, lebo ocino tu už nie je... a už ani nikdy hmotne nebude cmuk ... na tebe zaleži ako to so segrou prediskutuješ a na segre zaleži ako to ona pochopí a aj prvýkrát urobí... a potom sa to už pohne samo :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj a este co sa tych kamosiek tyka, moja mama nema kamsoky......a nikdy ani nemala rada nase kamosky....ze naco su nam a blablabla
teraz sa jej to vypomstilo
moja ex svokra ovdovela a kvoli pracovnej vytazenosti tiez nemala kamosky
Tak to vymyslela tak.....zacala chodit do kostola, nasla si kamsoky a teraz.....taliansko, tatry, egypt.....vylety, poznavacie zajazdy, dovovlenky....tatry, tulacky pri rieke, kavicky a cajicky.....divadlo, kino, koncerty....strikuje a opatruje mojej kamoske deti.........
Ked som to vravela sestre, tak mi povedala ALE mamina NEMA kamosky!
Hovorim no fajn, tak nema...tak nic teda
Komu niet rady tomu niet pomoci.....
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sestrin manzel rezignoval....uz ani nedporuje.....utiahol sa sam do seba....
on mlci a trpi....a v duchu na mna urcite pinda....a mozno aj nahlas, ze im nechcem pomoct tym, ze sa neobetujem a nechodim tam na vikendy....lebo to je momentalne u nich alfa a omega....vikendy a vianoce.....
ked sa rozpravam so segrou, nemysli ze neboli take pokusy, je to ako hrach na stenu....ked jej vravim co sa jej nepaci tak ostane ticho.....ja som dokonca navrhovala pre mamushu psychologa....nech jej sestra vybavi, ta ma take znamosti, vlacila tam svoju malu aj manzela.....tak na mna len kukala jak na debila ze coooooo?
Ach jaj, ono asi plati to, ze pomozes len tomu, kto si necha pomoct......
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
on može pindať len na seba a na to že sa utiahol... nech žiju pštrosie mladata... vaša mama sa stara do čoho ju nič, sestra sa prizera a jej muž sa na to už vys... ignoroval z vysoka a svoj problem sa snažia zvaliť na teba... fíííha, akí sú len múdri... drž sa silne svojho postoja. ty ideš spravne a oni su popletení... a ty len segre stale opakuj, ked ti to naozaj začne vadiť, tak sa ma potom opytaj a ja ti pomožem... zatial ti to asi vyhovuje... nič viac a nič menej... aaach jaj... luuutosť nam kazíííí schopnosť normalne žiť... hihih hehehe hahha... to ja nelutujem už ani moju dceru a už sme vracali aj kindervajco v obchode... veru... a ked revala, tak som jej povedala: len si poplač, budeš menej cikať a aj tak vieš že toto na mna nem-platíííííííííííííííííííííííííííííííí... hihih hehehe hahaha :-} :-} :-} ... len dodržane dohody nas a aj naše deti vyformujú... a hlavne posilnia... nie lutovanie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte, všetky maminy.
sedím si tu, čítam, hľadám liek na svoju depku. Predvčerom nás s manželom rozviedli po 24 rokoch spolužitia. Nežijeme spolu iba pol roka. Predtým bol náš vzťah striedavo oblačno, raz slniečko, inokedy hromy-blesky. Preto ma dosť zobralo, že sa rozhoídol odísť bez zjavnej príčiny, prečo sa tak rozhodol. Mám vlastne 3 dospelé deti a jednu dcéru v pubertálnom veku. Tieto moje deti sa na otcov odchod pozerajú úplne inak ako ja. ... A teraz ako čítam tvoj príspevok lydushka, ako keby som videla seba- tvoju matku. Tiež som bola naviazaná na manžela, deti, mamu. So všetkými sa snažím vychádzať dobre, k spokojnosti všetkých a nakoniec aj mne to vyhovuje. A začínam rozmýšľať, či aj moje deti pozerajú na mna takýmito očami - či ich obmedzujem, či sa im starám do života alebo ako ma vlastne vnímajú. Viem, že potrebujem nebyť sama, ale kvôli veľkej rodine, práci, druhej práci aby sme vyžili a iným dôvodom - trebárs aj vymysleným nemám kamošky, ktoré by som mohla zaťažovať svojimi depkami, takisto ako tvoja mama neviem čo so sebou. Viem si živo predstaviť pocity tvojej mamy aj tvoje a napriek tomu neviem čo robiť sama so sebou. Mamina má asi viac rokov a vtedy sa ťažko začína nový život. Treba na to riadnu dávku odvahy a nakoniec pravdepodobne aj nejaký čas, aby všetko prebolelo. Toto si uvedomujem aj v svojom prípade, ale konečné riešenie je kde? Kto mi pomôže ak nie tí najbližší, či mám chodiť po psychiatroch alebo byť na práškoch? Viem musím zmeniť svoj postoj, ale kde nabrať energiu?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem že to píšeš lydushke, ale myslím si že sa nič nestane, ked ti napíšem ja a aj ona, budeš si mocť vyberať z každej odpovede čo sa ti bude najviac hodiť. ... milá janaky, keď ráno vstaneš, tak si spočítaj všetko čo máš... uvediem príklad- slnko vyšlo, je nový deň... ja vidím, počujem, chodím, ... mam kde bývať? maaaam ... mám čo jesť? máááám... ... mám čo na seba? mááám... ... beham po doktoroch s diagnozami??? nebehááám... ... čo mi chýba??? vlastne nič... som šťastná ... :-} ... neviem či si na dochodku, alebo nie... ked si, tak si povedz-pekny den mam pred sebou... kam pojdem? asi na plavareň... alebo len tak do kina... alebo len tak na prechadzku a tam si vyčistím hlavu tým že tak isto vyšlo slnko aj pred 250 rokmi ked tu nebola ešte ani moja prababka a teraz som tu ja a mam tri deti a ja by som sa s nimi mohla radovať z ich uspechov teraz a tu a prizerať sa ich šťastiu a radovať sa z tejto " pozemskej " pozicie, lebo su tu aj deti, ktorych rodičia ich sleduju už len z neba a nevedia im pomocť a ich deti to zvladaju aj bez nich, lebo to inak nejde a oni tu musia byť už pre svoje deti a ja si tu v hlave vymyšlam veci, ktoré mi zaťažuju hlavu cely deň miesto toho aby som vybehla raz k jednemu, raz k druhemu a raz k tretiemu decku na navštevu... a ked som ich dobre vychovala a niečomu aj naučila, tak ked som to ja urobila dobre, tak aj moje deti idu životom dobre ale už v inej dobe... a tak ich výber partnera je spravny, lebo ja nemožem cítiť čo citia oni a tak sa tým nebudem zaťažovať a teraz mi je už chladno a utekám niekde len tak na kafčo zohriať sa... cmuk :-} :-} :-} ... a ked pride nahodou ich otec... kusnem si do jazyka a nebudem mu vyčítať čo bolo " včera " lebo to už neni podstatné... ale to sme už na začiatku... že? premôž sa a s usmevom mu ponukni kávu... a nemusíš hned... stačí ked to tak budeš sama cítiť... v lete su dlhe dni a do vtedy sa ti to všetko krasne uloží a pochopíš o čom ti tu píšem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ved práve, do dochodku mám ešte riadne daleko, aj chápem o čom píšeš, aj si to hovorím ale skutek utek, ide večer a potom noc. Ale čo už, zajtra bude zasa ináč. 
už som si vlastne našla liek, idem sa učiť, iste prídu iné starosti a zabudnem na tie dnešné. Dík za pekné slovo.
asi ma treba brať s rezervou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
žiadna rezerva... normalka život... len na to fakt treba na sebe popracovať... a ked si človek začne už sam uvedomovať že sa niečo deje a že už sam so sebou neni spokojny, tak sa už začala zmena... ty sama si tvorcom svojho života... aj hanka zagorova spieva: život jemž musím pouze mne náleží... život milion pravd život milion lží... život s tebou i bez atd... :-} :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jani,
mamina ma 56.....
ty mas aspon naaaaaas na nete
ona ma len mna a sestru ale na mna kasle, ja by som bola strasne rada kebyze mainecka pride ku mne, pretoze je to lahsie ako ked ja mam ist k nej....
a toho psychologa jej radim preto, lebo sa mi zda, ze sest mesiacov intenzivneho truchlenia za tatom je strasne vela.....nevravim, ze nema smutit, smutim aj ja ale to co ona dokaze je niekedy prilis
Katka ma v mnohom pravdu...... sa mi stava ze ked si myslim ako mi je strasne naho...nafigu, tak stretnem niekoho kto je na tom este horsie ako ja a vtedy si uvedomim ze by som na tom mohla byt aj horsie a presne ako pise katka: svieti slnko, nie som chora, mam co jest, mam kde byvat, mam pracu a cloveka ktory ma miluje.....cerpam silu z toho co je dnes, robim si zasoby do buducnosti a tesim sa z malickosti
Niekedy je to, ze ta partner opusti, urcita vyzva.....aj tam sa daju najst klady...mas vela casu pre seba, mozes si najst nejaku zabavku....ja servitkujem, katka pletie, maluje, muci hlinu do podoby aku chce ona .....tu najdes vela inspiracie a tem....mozes sa nam vyzalovat a ked si z NR alebo z okolia mozeme skocit na kafco
Ja som priama k mame aj ku sestre, netaham im medove motuzy popod nos, vedia u mna na com su.....
Mam ich strasne rada, ved mam len ich, ale niekedy mudim byt k nim tvrda aj ked to boli.....inak by sme byvali vsetci nakope a poriadne si otravovali yivot...ale boli by sme spolu
Katka.......moja Lucia ma podobnu vychovu ako tvoja.....kolkokrat sa buchla v obchode o zem ze ona CHCE
tak som ju vyniesla von pod pazuchou.... kym sa neukludnila ani za mnou nesmela
A v skolke raz slohla kocku zo stavebnice....hanba nehanba musela ju vratit hned a zaraz.....druhykrat si to rozmyslela
Jani, prajem ti aby si medzi nami nasla kopec kamaratok
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cica... vybuchla som ked som si prečitala že mučím hlinu... je to tak trefne krááásne... hihih hehehe hahhaa... laska, moj brat žije v nitre a moj syn tam chodí na šindolku do školy a taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaak... ideme na kafe my... hihhi heheh hahah... huraaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa... :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
plati, katuska berem ta za slovo ked budes v nr alebo ked budes mat prist rozhodne daj vediet
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaskaaaaaaaaaaaaaaaaaa... hihihi....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pocuj ty urehotane cosi, na com ficis, daj recept
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nooo, teraz fičím na triaške lebo nemviem kde mam diar... hihihi hehehe hahaha... :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pocuvaj kati, tvoj brat je v nr veterinar??
ja ta tu zhanam cez chatbox a ty na mna sejes, si nomaaaaaaalni, udo????
a co hladas v diary?
volny termin, kedy prides na kavu????
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, je tam veterinar... na levickej.... a v diari mam všetky adresy a terminy ... ved viešš, na kozmetiku, do sauny a čo kedy a s kym... hihih hehehehe hahahah... a fčil som nahrata... uplne mi je plocho... nechce sa mi ani do roboty... na kavu hocikedy... :)))... ked budem v nr....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
♥♥♥aaaaaaaaaano? no ja totiz cisto sebecky, mam havika a kdyby neco, chapes.....dobry veterinar nie je zly co keby si mi do mailu hodila internejsie info o brachacovi, hm?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
choj do chatboxu, už som tam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo je chat box?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
♥♥♥no laska to je tutok vpravo hore, take ze chatbox, tam sa da pripojit a mozeme si pisat online, vjeeeeess??
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dík. Na túto stránku ma upozornila dcéra, ked mi bolo najhoršie, ale sam som sa chcela dozvedieť o osudoch iných, aby som vedela,že mnohí sú na tom horšie ako ja. Ďakujem za pozvanie, z NR nie som, som od ZA, ale môže sa stať, že na to kafčo prídem, človek nikdy nevie a kamošky si musím hľadať, ak nechcem byť na krku deťom!
K tým záľubám, pred pár rokmi som začala piecť - ako koníček aj ako zárobok, to tá druhá práca na prežitie, a teraz ked som si myslela, že bude lepšie a budem to mať iba ako koníčka - treba sa začať obracať ešte viac, aby som utiahla bývanie v dome. Takže koníček už nie je koníčkom ale koňom a prestáva ma baviť, lebo je povinnosťou. Napriek tomu dík za povzbudenie a čas všetko zahojí - už si to opakujem dosť dlho, tak hádam sa to začne obracať k lepšiemu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak v prvom rade... ked ťa možem poprosiť... nehovor svojim detom že si im na krku... z vlastnej skusenosti ti poviem že je to dosť zranujuce, lebo to v skutočnosti neni pravda... píšeš o dome... ja viem že človek niekde pred " sto " rokmi makal a že sa naviazal na dom.. poznam to ... mame to doma... ale keby si ho predala a kupila si byt... -dvojizbovy, tak ti zostanu prachy a si vysmiata... to je len navrh... len ty vieš či sa to da, alebo nie... ale je to len dom, alebo len byt... ked ma stradat tvoja duša a mysel za majetky, je to ubijajuce aby si musela robiť všetko preto aby si zachranila majetky a ty sa cítila na houby... treba sa k ludom otočiť a ked sa ty na nich usmeješ, tak aj oni ti to oplatia... a ked chceš aby sa to otočilo k lepšiemu, tak nepíš že hádam, ale napíš si " VERíM" a tak sa to naozaj stane, lebo ty si sa tak nastavila a uvidíš výsledok... cmuk, kačkarapotačka :))) :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
caute baby, táááák som tu zo školy. Nový deň, nový pohľad na svet, aj ked slniečko nesvieti. Ved dnes uvazujem už o úplne iných veciach ako včera. Mám nový nápad na vyplnenie svojho už aj tak nabitého dňa a som medzi ľuďmi, čo mi už viac môže chýbať ku šťastiu. Takže už VERÍM že bude lepšie. A na tú kávu do NR raz prídem, alebo vy prídite na koláčik do ZA. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
supeeeer, tesim sa s tebou ze si tak pozitivne naladena
tesim sa ked sa stretneme pri kavicke ci pri kolaciku mnamnam
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja ked mam mat tie dni... tak by som zjedla nie kolačik, ale kolačisko... hihihi hehehe hahaha hihihi... ... a potom mam polovičnu bulimiu... len sa nažerem ale negrcááám... hihih hehehe hahaha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie je problém aj veľký koláčisko, či tortisko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mnaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
supeeeer...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
♥♥♥to mavam aj....no vidis aka super diagnoza, polovicna bulimia, hehehhhehehehehhehehehehehehehheheheh
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
katka sto bodov.....prehovorila si aj za mna
janka.....volas sa janka?
janka katka ma pravdu......od mojej mamushy pocuvam ze nam ostala na krku....je to strasne.....ved ona nam dala zivot, vychovala nas a ked chcem aby prisla k nam tak to nie je zo zdvorilosti.....
jaaaaaj baby pekny den, musim ist makat prislo sefstvo
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No dúfam, že mi na starobu neodíde rozum a budem mať dosť sily nevisieť na krku svojej dcére /a prípadným ďalším potomkom/. My s mužom, keď premýšľame o starobe, tak si hovoríme, že si vyhliadneme pekný čistý penzión, budeme šetriť, aby sme mali na vstupný poplatok a tam si dožijeme. A rubáš nemá vrecká, domy, chaty, vkladné knižky si tam neodnesieme. Moji rodičia starnú tiež, mama je veľmi aktívna skorodôchodkyňa, otec tiež. Sú relatívne zdraví, hrdí na svoj dom, ale keď jeden z nich zostane sám, čo bude potom??? Potom budeme musieť s bratom rozhodnúť, čo ďalej. Bojím sa toho.
Svokrovci majú dve nevydaté dcéry, svokra je na tom zdravotne zle, svokor je zdravý a je svokre veľkou oporou. Spolieham sa, že keby niečo, tak svokre bude mať kto "vodu podať".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tili, toto sa stalo nam....otec umrel a mamina ostala sama...asi je dobre dohodnut sa na vsetkom ked su este obaja tu....ja viem, znie to morbidne ale nas to tak zaskocilo ze sa uz pol roka nevieme vyhrabat zo soku a z toho kruhu ....ani tak, ani tak
nic nie je dobre....
♥♥♥
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Keywest, si mi teraz strasne pripomenula nasu rodinu... roky mi trvalo , kym som si uvedomila, ze nie som k nicomu a neschopna , ako mi bolo tvrdene, a to som sa mohla pretrhnut, aby som rodine pomohla, neskor aj financne. Ja som riesila rodicovske problemy, na mne ostalo byt " butlavou vrbou" Bouzial, si to matky ani neuvedomuju, ze opakuju chyby, mozno si to ani nikdy v zivote neuvedomia, ze tiez bola ta na ktorej bola vacsia zodpovednost, ale na oplatku sa jej nic nedostavalo a prenasa to na svoju dceru. Zistila som , ze moja babka mala svojho syna vzdy na prvom mieste a tak to funguje aj u nas, aj v rodine brata mojej mami. Moj priatel i to vsimol hned, ked prisiel do nasej rodiny, ze synovia su cislo jedna, mne to bohuzial trvalo 26 rokov. Mozno keby mi to niekto vysvetlil skor, ze nie vsade to takto musi fungovat a nemusi sa takto zit, mozno by sme si kazda usetrili kopec trapenia a naslednych problemov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to maš naskok odo mna 11 rokov... ty si sa to dozvedela ked si mala 26 a ja teraz ked mam 37 ... je to jedno kedy na to prídeš, dôležite je ako sa k tomu dokažeš postaviť. to je hlavnééé... a aj to ako dokažes spracovať ked aj tebe niekto povie a vysvetlí že kde a v čom robíš ty chybu a tym padom som sa ja toto leto znovu narodila... huraaaaaaaaaaaaaaaaa.... :-} :-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
keywest, ahoj, nenapises mi mail na teba? rada by som si s tebou pisala... :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj jak to tu citam, tak kazda jedna rodina ma svoju "ciernu ovcu". V kazdej rodine je hadam nejaky nepokoj. A je len hrozne, ze si ludia nevedia odpustit. Ze sustavne sa rypu v minulosti a ich hnev prenasaju navokol.
Ja som tiez doma cierna ovca rodiny, uz 2 v poradi. Lebo mam tiez svoj nazor a tiez som chodiaci dokaz o chybach/krivdach mojich rodicov.
Moj vlastny brat mi bol takym dobrym bratom, ze ma dostal na psychiatriu a na silne antidepresiva. Hadajte kto bol vinovaty, kto to cele sposobil ? No predsa ja. to, ze vsetci nechceli vidiet ako trpim, ked ma pred nimi ponizuje a psychicky tryzni to je tiez moja vina. A ked som sa na kolenach prosila nech mi uz da pokoj bola som im na smiech. Az mi podali pomocnu ruku cudzi. Doma som povedala : Nevladzem a ked neprestane pojdem za pravnikom na policiu su ludia co mi chcu pomoct. Otec mi zbalil kufre a vyhodil ma z domu, lebo rozbijam rodinu.
Roky ubehli a ja som sa s tym vyrovnala. Odpustila mame, bratovi len na otca mam tazke srdce. Pre neho som chodiaca hanba, ktora bola na psychiatrii - slaboch k nicomu. Vraj som zahanbila celu rodinu, navyse teraz cakam babo, nie som ani vydata a ani VS nemam - no hotova katastrofa som pre neho. Je mi luto ze si nevieme povedat ako sa mame radi (obaja sme rovnake povahy) Stale rype a vyvolava hadky medzi nami. Aj by som sa udobrila ale neviem ako (?) Ved uz ma 70rokov, chory je na srdce, a navyse dostal Alzheimera. Vsetkym okolo rozprava ako ho to cele mrzi. No mne nikdy nic okrem hadky nenastoli....
Nevrtam sa v minulosti. Aj ked brat sa ospravedlnil (vraj mi zavidi aky mam lahky zivot ) neviem niekedy co si mam mysliet o jeho poznamkach - radsej ich ignorujem. Tak ako mamu ked sa niekedy preriekne - nestoji mi to za to. Nech su aky su - su moja rodina - snad ja sa vyvyrujem chyb mojich rodicov....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neboj, všetko sa deje pre niečo a všetko čo tu nema čo hladať sa vsiakne. ver si a nepochybuj o sebe. nikto nema pravo povedať tomu druhemu že je katastrofa. ked to už vyslovil, tak to myslel jedine na seba, ale sebe sa ťažko nadáva a tak to hovorí tomu najslabšiemu v rodine. aj šikan v škole bol vždy smerovany na najslabšieho v triede, ved sa niekto svalnaty a hlupy nebude stavať do ešte svalnatejšieho a hlupejšieho, lebo dobre vie že by schytal. a tým pádom je to nerovny boj a ten kto začína bojovať je ten, kto začína robiť zle. a ty si len obeť jeho zaujmu a za to ty nemožeš. ale vždy prišla chvila ked sa aj ten najslabší oprel o svoj rozum a velmi lahko raz a navždy precikal toho hlupeho a silneho a stal sa lídrom triedy. a aj durinda spieva pravda víťazí, pravde čas nevadí ani lesk penazí... 
. neboj, pride aj tvoj čas, bud trpezliva a starostlivo selektuj čo robia oni a čo ty robiť nechceš.. držím ti palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cmuk katuska, hovoris mi z duse
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cmuk lyduschka, cmuk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem moc. Co bolo, bolo. Vacsina veci davno prebolela. S otcom sa hadam uzmierime, a s otcom mojho babatka snad tiez. Veru clovek kolko krat ani netusi kolko ma sil a ze aj ked je uplne dole da sa ist este o poschodie nizsie. No myslim si, ze nemoze byt cely cas zamracene a slniecko predsa len vide to moje dufam 9.5.08 a poriadne privita svet krikom 
srdiecko moje male
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
iba ked si uplne na dne, tak sa môžeš od neho odraziť, vyplávať hore a nadýchnuť sa. a vtedy sa začneš na život a na svet pozerať uuuplne inými očami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kolkokrat som si myslela ze som na dne...a prave kvoli tomu co pises ribisska, som si strasne priala byt na tom dne....vdaka bohu, a vdaka vsetkym ktori na mna zhora davaju pozor som teraz v pokojnych stojatych vodach....a vyhrievam sa na kameni
vsetkym prajem zazit to radostne nadychnutie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polárka, súhlasím s Keywestkou... nič nie je náhoda čo sa udeje. Nech je to v danom období to, čo považujeme za negatívum - časom zistíme, že to je ten dôvod, vďaka ktorému sme sa posunuli ďalej... je to dosť lopatistické, ale na tvojho otca už "došlo" - je to kruté, ale jeho choroba zabúdania je aj pre neho za jeho činy vlastne vyslobodením, ale len v tomto živote... ty budeš na vrchu pyramídy stáť ako sebavedomá, zocelená a samostatná osobnosť a budeš hľadieť dole na tých, ktorí ti ublížili ako strácajú pevnú pôdu pod nohami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to ano, ale ona sa nesmie pozerať v tom štýle: tak vam treba, lebo sa to všetko bude opakovať, ona sa musí stať iba pozorovatelkou a iba sa z toho poučiť, že každy si je strojcom svojho šťastia a len ona bude vidieť a vedieť prečo sa im tie veci udiali tak ako sa udiali a podla toho sa zariadi, že do všetkeho pojde v strede a vyvažene bez štipky nenavisti a pomsty a ani s prehnanou servilnostou a hadzanim perál svinkám. a potom najde svoj stred a ked uvidí že to potom bude fungovať, tak sa ho bude pevne držať a podla toho sa jej budu aj ludia okolo selektovať až raz bude všetko ako ma byť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie iste,opäť máš pravdu... práve preto sa na ten vrchol poznania dostane... dokonca s jej otvoreným srdcom dospeje k odpusteniu a podá pomocnúú ruku...
... a nie je to je karma mnohých z nás?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a možno nie mnohých, ale všetkých... každý vlastnou cestou, vlastným tempom, ale nakoniec tam asi nevyhnutne spejeme všetci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj hanička zagorová spieva: život jenž musím žít, pouze mne náleží, život milion pravd , život milion lží... a tak dalej, zožente si jej pesničky. má ich úžasné. otvoria vam srdcia, oči, náruč, odoženú starosti a posunú v živote dalej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, keywest. Tvoj príspevok mi pripomenul, to ako som donedávna mala pocit, že je mojou povinnosťou dobrej dcéry pomáhať svojim večne rozvadeným rodičom. Ich vzťah bol odnepamäti konfliktný, raz hore, raz dole, vždy "takmer" rozchody, potom akoby nič. Až teraz viem, že moji rodičia nečakali nejakú konkrétnu pomoc, ale iba človeka, ktorý by pritakal ich pravde, v čase konfliktov. Nikdy sa ma mama neopýtala, čo to so mnou robí, ako to ťažko znášam, keď opisuje ako jej otec ubližuje a vzápätí sa otec začne sťažovať na mamu. Keywest, viem, že si citlivá a dobrosrdečná. Ale človeku, ktorý vlastne nechce pomoc sa pomôcť nedá. Ja to už neriešim. Dala som najavo, že je to "ich" problém. Človek si musí stanoviť isté hranice aj vo vzťahu s blízkymi, aj keď to iným bude pripadať ako sebectvo.