to je ale prakvapenie ja sa kludne pridam, aj ked nie na zivo
nahoda, ja som prave zalahla k notebooku po prvych 2km od dovolenky ... po dovolenke zacala skola, robota, nabeh na tento rytmus si vyziadl svoje, naviac moja lenivost, vecerna unavenost ... no trvalo cele 4t co uz, ako doma hovorime - taky je zivot
to je na tom prave to najhorsie .. ci najlepsie ... ze ked zopar razy tyzdenne urobis niekolko km, tak sa ti zda, ze aj casu mas viac, aj viac energie, aj lepsie stihas ..... a ked prevladne lenivost, nestihnes raz, dva razy ... potom si unavena ... a uz to ide furt to iste v pravidelnych cykloch
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Voľakedy za mladých čias som behávala. Ešte som to skúšala po druhom dieťati, ale to bolo veľmi dávno. Odvtedy mám na sebe o desať kíl viac a kondičku veškeru žádnu, preto som už dávno zrušila možnosť zúčastniť sa tohoročného košického minimaratónu, behu centrom Košíc, niečo vyše štyroch kilometrov, ktorý je sprievodnou akciou Košického Maratónu. Až dnes, keď som v noci konečne chvíľu spala a staršie tri decká si naplánovali prvý bežecký tréning na minimaratón, tak som sa rozhodla, že to skúsim s nimi. Mám ešte mesiac času a možno sa stane zázrak a ja vyhrám boj so svojou únavou a aj pohodlnosťou a budem pravidelne trénovať. Dnes sa zadarilo okolo dvoch kilometrov, samozrejme že decká ma prekonali, čo vôbec nie je podstatné. Musím písať takýto verejný záväzok, aby som si to náhodou nerozmyslela. Ni ej podstatný ten minimaratón, aj keď by mal byť určite motiváciou a sekerou zároveň, ale aby som sa trochu pozbierala z neskutočnej únavy, aj psychickej aj fyzickej. Vždy, keď som pravidelne trénovala, cítila som sa životaschopnejšia.
Dievčatá, kto sa ku mne pridá?