Bolo pred Štedrým dnom a krajinu prikrývala biela perina. Cinkla mi sprava. " Váh?" " Kedy?" Rátala som minúty a posúvala v hlave budík, aby som všetko stihla do Štedrej večere. " Teraz."
Možno so mnou nebudete viacerí súhlasiť, ale mne to nedá nepodeliť sa s Vami o jeden poznatok. Dnes skoro na poslednú chvíľu som sa vybrala nakupovať potraviny. Do dnešného dňa sa mi nepodarilo urobiť si nákup na sviatky. Ani len zemiaky na šalát. Proste nič. Však ešte cez týždeň som dopekala posledné oblátky.
Trochu zmien sa v ňom teda udialo. A jedna veľká na mňa čakala v šatni žien.
Kniha priania a sťažností.
Trónila aj s perom pred zrkadlom nejak tak záhadne a inšpiračne. Aspoň pre mňa.
Váhavo som do nej nakukla - predsa len som čakala, či to nebude nejaká súkromná kniha prianí a sťažností, ktoré si niekto zabudol. Či to nie sú nejaké súkromné reporty vesmíru. Dotkla som sa teplého obalu zo semišu, ktorý pripomínal na dotyk líce starých ľudí. Dýchlo na mňa teplo a šero,
