Príspevky (Blogy)

Pred nejakým časom som písala do blogu o "inom" dieťati (myslím, že to bol autista), že takéto deti sú výnimočné. Dnes som natrafila na videjko uznávanej vizionárky a bdelej duše, kde vysvetľuje práve tú inakosť a prečo tomu tak je. Video by podľa mňa pomohlo nielen ľuďom, ktorí sa s inakosťou potýkajú, ale aj všetkým ostatným.... aby pochopili "iných" ľudí...

Dnes po príchode a po udomácnení sa po ceste a po stretku som prišla sem na NM a hľadala som nejaké fotky. Samozrejme zo stretka v Barbore. Keď som si klikla " náhodou " na moje konto, uvidela som toto: ahojte, volám sa Katarína. mám 40 rokov.... mam syna Ivana a dcéru Martinu. Bývam v Trnave a teším sa z úžasného života.

Uz ma to stve nemám este vytlacene obrázky na vystrihovanie hlavne.!!!
Musim do brata huct aby mi ich vytlacil asi necital moj mail.
Tak aspon pocuvam jemne melodie radio. Chrbat boli. Ide mi to na psychiku. Som nervozna!!!

Prepáčte za niektoré moje neuvazene prispevky!!!Myslím príspevky v posledných dnoch. Je toho v poslednom čase na mna vela.

Ahojte som absolutne nová užívatelka tejto stránky a píšem na tému samota.Dovod je pre vela z vás hlavne mladších s malými detmi asi nepochopitelný,ale - som žena pred paťdesiatkou tri roky v prechode,dve deti už vyleteli z hniezda a najmladší je v ťažkej puberte ,ktorý si už vlastne žije svoj život,manžel sa venuje celý svojej práci a ked chcem s ním dať reč tak zisťujem,že sa radšej zhovára s druhými ludmi ako so mnou.Dostala som sa do začarovaného kruhu,pretože nepracujem a naviac ked sa mi teraz ukazovala nová práca tak som prekonala slabšiu mozgovu porážku,no čo už.Hladám niekoho s kým

Je to strašné, všade čakáte 10 minut. Dnes som na tom pecucom slnku čakala na jeden spoj o 6 minút dlhšie.

aj ked skoro nemoze chodit, tak mi je oporou

a je to tu zas Nemozem spat. Tak si tu počúvam rádio. A neviem čo mám robiť akú aktivitu. Nemám izbu prispôsobenú k aktivitám ako je tvorenie, ktoré mám rada. Proste nie je priestor. Zajtra asi ideme do mesta. Ešte ze mam NM.
Vaše rady su mi vzacne!!!
Prečítala som si Chlieb nas kazdodenný.

Tak ste si tu toť minule pekne štebotali, čo ste ktorá kedy vytrapasili. I som tak čítajúc a chichúňajúc sa hovorila, že veru mi žiaden môj trapas neprichádza na um, žeby som sa k vám pridala. Nuž, že som sa ja radšej nezariekala...