"Mamí, poď do mojej izbičkyyy" - ozýva sa z poschodia. Čo sa deje, čo ma moje dieťa tak horlivo volá? "Pozri sa hore!" - kuknem na stenu, v hornom kúte si sedí krásny, veľký, zelený koník. Ach jaj, čo s ním? Môj prvý spásonosný nápad: "Samuško, skoč pre mucholapku" schladil Samuško - milovník zverov všetkého druhu, zhrozeným výkrikom: "Mami, ty by si zabila takého krááásneho hmyzíka?!?!?" Nuž, máš pravdu, dieťa moje, krásny hmyzík je to, ale čo s ním? Tak som pekne vzala rebríček, priblížila som sa aj s otvorenou krabičkou ku hmyzíku a opatrne som ho z tej steny vzala.
Nebola som na ŠRF v Boci, aj príspevky tu som skôr preletela než preštudovala (v samej obave, aby som nezistila, v čom všetkom mám ešte medzery ) a preto som najprv ani neuvažovala, že by som mohla k téme šetrenia napísať svoj vlastný príspevok. Ale – akosi mi nedalo – hlavne po tom, čo som si čítala príspevky a komentáre tých, ktoré sa doteraz zapojili.
Telefón opäť zazvonil:
- Áno?
- Ahoj Ema, to som ja, Peter. Neruším ťa?
- Nieee,jasné že nie.
- Chcel som vedieť, či stráviš dnes s nami večer. Boli by sme veľmi radi.
- Noooooooo aj ja by som bola veľmi rada. Vezmeš aj Karoliínku
- No, áno, musím. Teta by sa síce o ňu veľmi rada postarala, ale Karolínka nehovorí o ničom inom ako o tebe.
V našom CVČ-ku vediem rôzne krúžky, kurzy- pre deti aj dospelých.
A tak sa mi pritrafilo, že tento týždeň, ktorý ma tak teplotne ničil som viedla kurz keramiky pre deti.Denne sme 5 hodín naplno pracovali v našej mini keramickej dielničke, takmer sme sa potkýnali o seba navzájom, no deti napriek tomu s nadšením pracovali.
Mozno si niektore este spomeniete na moj pribeh, s ktorym som sa vam zdoverila pred polrokom. Cas bezal, a ja som sa spoliehala, ze mi prinesie vytuzene ked uz nie zabudnutie, aspon ochladenie mojich citov. No presiel rok, odkedy nie som s NIM a mna to zrazu vsetko dobehlo s takou intenzitou, az mi to vyraza dych... Prislo zistenie,ze vobec nie som za vodou, ako som dufala, ze nemam ten vztah spracovany, ze som sa nedokazala odputat.. Aby sa mi lahsie odputavalo, rozhodla som sa v ramci hladania si svojej cesty naspat k manzelovi pre dalsie dieta. Teraz som tehotna a ... omyl!!!
Tak toto jej ešte chýbalo... Nastalo chvíľkové ticho. Eme prebehlo hlavou naraz kopec možností, ako by mala zareagovať. Čo urobiť? Položiť? Robiť sa, že dobre nepočuje? Alebo pokračovať v začatom hovore? Keby len tušila, že je to ona, tak by isto nezdvihla.
Posledné týždne sa máta toľko vecí ,všetko stihnúť a vobec ani neviem ako začať.Proste som už v 31. týždni a neviem sa správne rozhodnúť poradte ako to je.Je pravda že na kojené detičky sa všetko prenáša ked mamička kojí ? ja som si tehotenstvo doslova vybojovala ked som bola v 12.
) a preto som najprv ani neuvažovala, že by som mohla k téme šetrenia napísať svoj vlastný príspevok. Ale – akosi mi nedalo – hlavne po tom, čo som si čítala príspevky a komentáre tých, ktoré sa doteraz zapojili.
Nastalo chvíľkové ticho. Eme prebehlo hlavou naraz kopec možností, ako by mala zareagovať. Čo urobiť? Položiť? Robiť sa, že dobre nepočuje? Alebo pokračovať v začatom hovore? Keby len tušila, že je to ona, tak by isto nezdvihla.
