A je to o chvíľu tu. Tri roky prešli ako voda a ja pôjdem o dva mesiace do práce. Neskutočne sa teším, teším sa na kolegov, teším sa na robotu, teším sa na svojich klientov, ale....
milé naničmamky
cítim sa tak neskutočne unavená, akoby moje telo nepatrilo mne. V hlave mám kladvo, ktoré mi udiera a ked práve neudiera, počujem, ako sa mi po nej premáva vlak a píska. Ani ibuška nepomohla. V nohách 650km (vlastne v kolesách) a oči ani nevládzem zavrieť - a to všetko pre nič. Zabitý čas...
...po tme chodím po izbe a hľadám baterku...hurá našla som!...pc-ko bliká a mňa berú nerva-tak som sa úspešne vyliečila zo závislosti(alebo si priznám, že nestíham )od NM, a teraz, keď si chcem večer prečítať vaše zážitky, problémy, rady a podobne, tak nám prdnú poistky šššššchchchrrr-počujem známy zvuk-do p
...čššššsss...pri čítaní rozprávky na dobrú noc sme počuli prapodivný zvuk pozrieme s malým na seba:"Mamííí, čo to bolo?" ???-moja odpoveď sa "niesla" v neznámom duchu "HADICA!" zakričal Tomáško a mne vyčaril úsmev na tvári "Papuľka, keď už, tak had"..."Ale, čo keď je to samica?" Moje Zlatko Veliké sa učí ..."nemyslím, žeby...?!" No ned
Zase som mala zazitok u lekarky.
Bola som tam prvy krat a z recepcie ma poslali aby som uz isla do ordinacie.
Pridem tam a lekarka mi hovori ze musim este pockat vonku lebo predomnou este niekto je.
Hovorim jej ze uz ma k nej dievcata poslali.
Ona ale stale ze predo mnou je este jeden pan.
Ja som sa jej uz z rehotom predstavila ze som pani ....vsky.
Oj, aká som ja ťažko adaptabilná.
Po návrate zo spriatelených krajín sa náramne ťažko zžívam s reálnym životom.
Bojujem s návalom nečakaného tepla a predstavou, že sa musím vrátiť do práce.
Boli sme v Bulharsku.
Opakovane so super známymi na známom mieste.
Bez detí
Vlakom